Adam Šipkovský, Pavol Lupták a Rado Bučko: Za Projekt Venus a Zdrojovú ekonomiku!

Troch sympatizantov Projektu Venus a Zdrojovej ekonomiky sme sa spýtali, čo ich na tom oslovilo.

Adam Šipkovský, Pavol Lupták a Radovan Bučko sa aj aktívne zapojili v propagácii tohto systému svojimi prekladmi, pripomienkami, či grafickou a inou pomocou.

Rozhovor s nimi vám prináša náš redaktor Marek Kopilec.

Čaute chalani, v čom spočíva vaša kritika súčasných systémov kapitalizmu a demokracie?

A: Ahoj Marek, moja kritika spočíva v tom, že existujú isté prírodné zákony, podľa ktorých svet funguje a ktoré sa nedajú obísť a súčasný systém na to neberie ohľad. Ak sa človek správa určitým spôsobom, môže očakávať určitý výsledok svojich činov. Ak niekto ostane chorý, môže si byť istý tým, že to spôsobili isté faktory, ktoré pôsobili dni alebo týždne dozadu. Chcem tým povedať, že nič sa nedeje náhodne, ale všetko podlieha zákonom. Ak si človek vytvorí svoje zákony, podľa ktorých bude žiť a ktoré sa nezhodujú s tými prírodnými, bez ohľadu na to, čo si myslí, vždy to bude viesť k úpadku a degenerácii. Človek žije na planéte s obmedzeným počtom zdrojov a kapitalizmus na toto neberie ohľad. Človek si zoberie zo svojho okolia potrebné veci pre svoj „biznis“ a odpadky vyhodí na opačnej strane sveta neberúc ohľad na to, že svet je jeden celok. Konkrétne mám na mysli nadnárodné spoločnosti, ktoré ale prosperujú na základe podpory jednotlivcov, ktorí si v nevedomosti alebo pretože nemajú na výber v situácii a prostredí, v ktorom sa nachádzajú, kupujú ich výrobky. Kapitalizmus bol možno dobrý systém, keď bolo na svete o 75% menej ľudí, ale teraz je to pre svet obmedzenie a príťaž v súvislosti s technológiami, ktoré má, ale nie sú na ne peniaze.
Demokracia je krásna myšlienka, ale nesiaha dostatočne ďaleko. Je pekné, že každý má možnosť „voľby,“ ale neberie ohľad na to, že človek má obmedzené zmysly a že má dva systémy rozhodovania – emocionálne (amygdalové) a racionálne (neokortexové) – podľa častí mozgu. Väčšina ľudí sa rozhoduje emocionálne, pretože nie je učená myslieť racionálne. Nemá na to podporu v prostredí. A aj keby mala, má obmedzené zmysly. Človek nedokáže vidieť meteorit, ktorý sa rúti 10 miliónov kilometrov v blízkosti Zeme na vlastné oči, ani hemžiace sa baktérie na svojej koži. Nevie spracovávať nespočetné množstvá informácii a všetky si zapamätať. Toto dokáže technológia a počítače, ktoré sú „predĺžením ľudských rúk a zmyslov.“ Na rozhodnutia by sa malo dospievať pomocou najnovšej technológie a podľa dostupnosti zdrojov. Nie podľa názorov politikov na danú oblasť.

P: Nerád by som to nazýval kritika, pretože ťažko rozdeliť veci na čierne alebo biele. Konkurenčný boj v prostredí kapitalizmu stojí za mnohými objavmi a pokrokmi ľudstva v posledných storočiach. Každá minca má však dve strany a tak aj snaha o získanie konkurenčnej výhody často nakoniec vedie k neuvedomelému drancovaniu prírodných zdrojov, neľudskému využívaniu lacnej pracovnej sily či k nerovnomernému rozdeľovaniu zisku. V záujme zachovania rastu sa môžu spoločnosti prikláňať k praktikám, ako sú plánovanie, zastarávanie či manipulatívne zavádzanie zákazníka. Také je jednoducho prostredie kapitalizmu, ktoré (ne)priamo takéto konanie podporuje. V demokracii sa môže stať, že 51 % ľudí rozhoduje o zvyšných 49 %. Či je to dobré alebo zlé, môže záležať na tom, koho očami sa na situáciu pozeráme. V demokracii sa obyvatelia podieľajú na štátnej moci, majú však všetci voliči prístup k rovnakým nezaujatým informáciám? A ak áno, dokážu ich objektívne vyhodnotiť a nerozhodovať sa skôr emocionálne a impulzívne? Priestor na chyby, podvody a ovplyvňovanie je priveľký.

R: Na kapitalizme podľa môjho názoru je najhoršie to bezbrehé a bezcitné vykorisťovanie prírody, kde nikto nenesie zodpovednosť. Jeden človek v pozícii otrokára vyrába produkt, za ktorého likvidáciu nenesie zodpovednosť a spotrebiteľ tiež nie. Každý nápad je drahocenné tajomstvo, takže keby niekto aj vymyslel plastový pohár na jednorazové použitie, ktorý sa maximálne za dva roky rozloží, nechá si patent pre seba. Nikto na neho nevyvíja nátlak, aby patent zverejnil a nikto netlačí na ostatných výrobcov, aby zaviedli podobný materiál, aj keď sa preukázalo, že to funguje. Na spotrebiteľa sa akurát potom ukáže prstom a povie sa, „recykluj“. Ale to je ako vyrábať vadný produkt a tvrdiť spotrebiteľovi, že opravovať si ho musí sám. A samozrejme aj plánované zastarávanie ktoré je taktiež výsledok systému. A demokracia? V škole ma učili, že demokracia je niečo iné, na Slovensku je možné vidieť porušovanie demokratických princípov takmer každý deň. Navyše milióny ľudí má kvôli systému deformované názory a slabú informovanosť alebo vzdelanie, následne raz za 4 roky príde ilúzia zvaná voľby, kde si radový občan môže zvoliť, komu sa dá bičovať a na jeho názory sa neberie žiadny ohľad.

Prečo je práve Zdrojová ekonomika pre vás lepšia alternatíva, ktorá by ich mala nahradiť, prečo by si ju ľudia mali naštudovať a pomôcť pri jej propagácii?

A: Zdrojová ekonomika je nestranná. Ukazuje na to, čo je a riadi sa podľa toho. Žiadne názory, iba fakty a skutočnosti. Pri moci nie je žiadna skupina ľudí, ktorí majú výhody, ale všetky zdroje sú sledované pomocou strojov a zariadení. Ak by niekto chcel postaviť niečo napríklad z hliníku, ale hliník by bol akútne nedostatkový, tak by jeho potreba bola nerealizovateľná a počítač by ho na to upozornil. Minimalizovalo by sa plytvanie a každý výrobok by bol postavený tak, aby ho bolo možné recyklovať a použiť zdroje na jeho výrobu znova. Celý svet by bol chráneným územím a ľudia už od útleho veku by boli oboznámení so stavom sveta, boli by učení, ako sa o neho starať, ako fungujú jeho zákony, skutočné veci, nie Janko a Marienka ktorí spapali perníkovú chalúpku. Žiadne plytvanie času v školách teóriou, ale deti by učili veci skutočne kompetentní ľudia v mnohých oboroch a každý učiteľ by ovládal psychológiu ľudského správania. Myslím, že veľkým motivátorom k záujmu a propagácii Zdrojovej ekonomiky v tomto smere je „bolesť“ zo systému, v ktorom žijeme. Keď človek vidí obmedzenosť systému peniazmi a inštitúciami. Myslím, že vhodným príkladom obmedzenosti súčasného systému je životopis Nikola Teslu. Ako sledujem svoje okolie, všade ľudia kritizujú politiku, korupciu vo vláde a podobne, ale nikto nepredkladá funkčnú alternatívu a preto sa všetky reči ohľadom toho stávajú zbytočné. Práve toto poskytuje Zdrojová ekonomika.

P: V systéme, akým je Zdrojová ekonomika sú vojny, chudoba, chamtivosť, závisť, korupcia, hnev, neuvedomelé vykorisťovanie prírody či zbytočné ľudské utrpenie prežitkom. Neexistovali by, pretože by nemali opodstatnenie, nemali by na čom vyrásť.

R: Hlavne preto, že v zdrojovej ekonomike sa primárne berie ohľad na prírodné zdroje, životné prostredie, udržateľnosť a efektivita vo všetkých sférach. Chráni to podstatné, aby všetci ľudia mali prístup k potrave, čistej vode, aby mali strechu nad hlavou a prístup ku všetkým dostupným technológiám bez potreby kreditnej karty. Aby sa viac ľudia nemuseli báť toho, že im niekto vykopne dvere zo samopalom v ruke, lebo jeho krajina má nerastné bohatstvo, z ktorého on nemá žiadny úžitok.

Aké vidíte cesty k prechodu na tento systém?

A: Cesta je vzdelávanie. Jacque Fresco to krásne vystihol, keď povedal: „Čím chytrejší ľudia, tým bohatší svet, pretože každý k tomu nejako prispeje.“ Pretože kultúra je odrazom ľudí, respektíve ich myslí a naopak. Ak by ľudia mali zrazu druhú Zem a mali tam vystavané nové mestá a prišli by tam so starým myslením a naučenými zvykmi, stala by sa z nej taká, akú máme teraz. Skutočná zmena prichádza so zmenou myslenia. Ľudia musia byť rozhľadení, vystúpiť zo svojho oboru a študovať rôzne smery. Musia to byť ľudia zmeny, skúšať nové veci, čítať rôzne náučné knihy, pozerať rôzne náučné filmy, dokumenty a videá. Vedieť, že na svete existujú rôzne kultúry, rôzne formy správania.
Venus Projekt má na svojej oficiálnej stránke odporúčané knihy, Fresco má veľa prednášok na internete, voľne dostupných aj v e-shope, ktoré sa určite oplatí pozrieť. Tiež rôzne rozhovory a TVP Magazín.

R: Páči sa mi myšlienka základného príjmu, pretože ľuďom je teraz najhoršie vysvetliť, že už nemusia pracovať nato, aby si zabezpečili základné potreby. Keď ľudia pochopia, že máme dostatok na nasýtenie všetkých a práca môže byť zábava, podľa môjho názoru lepšie príjmu myšlienky PV. No pokiaľ budú peniaze, bude aj elitárstvo, bude reklamou vyvolaná potreba mať stále viac. Teda nie je to dokonalé.

P: Ako Rado, tak aj ja sa prikláňam k základnému príjmu. Takýto krok sprevádzaný vyššou automatizáciou práce a následnou skrátenou pracovnou dobou môžu odkryť možnosti ľudského potenciálu. Taktiež si myslím, že vývoj v technologickom svete, ktorý momentálne zažívame, sám vedie k zmene. Robotika, 3D tlač, autonómne vozidlá, nanotechnológia či umelá inteligencia postupne pretvárajú náš svet.

Aké myšlienky, citáty, prirovnania či niečo podobné vás najviac oslovili, vám najviac utkveli v pamäti v súvislosti s Projektom Venus, či s prednáškami Fresca alebo iných ľudí okolo tohto projektu?

A: „Ak nič neurobíte, môžem vám garantovať, že sa nič nestane.“ Od Fresca.
A ešte „Kreativita znamená, vziať poznané elementy a poskladať ich jedinečným spôsobom.“ Tiež od neho. Pretože niekedy som si myslel a od všadiaľ som počul, že kreativita je iba o talente, že sa s tým človek musí narodiť a ostatní majú smolu. Každý môže byť kreatívny, ide iba o to, koľko vecí alebo nápadov vyskúša v praxi, čím má človek viac zlyhaní a čím urobí viac chýb, tým získa viac skúseností. To, že chyby sú nutné alebo že neexistujú žiadne chyby, pretože to je nutná cesta učenia a skúsenosti. To je oslobodzujúce, pretože veľa ľudí sa bojí robiť chyby, tak radšej ani nezačnú robiť to, čo by chceli. Lietadlo, raketu ani žiarovku tiež nezostrojili na prvýkrát, ale bolo potrebné stovky pokusov, chýb a zlyhaní.

P: Myšlienka zjednoteného ľudstva a vyhlásenie zdrojov planéty za spoločné dedičstvo všetkých jej obyvateľov je hodná uvažovania. Prestaňme medzi sebou súperiť a deliť sa na čiernych a bielych, pekných a škaredých, Američanov a Rusov…

R: Projekt Venus nemám tak sčítaný, aby som mohol súkať jeden citát za druhým, no páči sa mi vedecká metóda, na ktorej je založený. Nerieši následky, ale príčiny. Netvrdí o sebe, že je to dokonalý systém, ale vyvíja, formuje sa. Taktiež podporuje automatizáciu v maximálnej možnej miere, čo oslobodí ľudí od otrockej monotónnej práce. Automatizáciu resp. robotizáciu aktuálne ľudia prevažne odmietajú, lebo sa boja o zamestnanie, ktoré je v naozaj mnohých prípadoch otázkou prežitia. Majú strach, že keď ich nahradí robot, skončia na ulici alebo nebudú mať čo jesť.

Aké facebookové či webové stránky odporúčate sledovať, ktoré môžu ozaj ľuďom niečo hodnotné priniesť? Môžete pripojiť na záver aj nejaký odkaz pre ľudí, ak chcete.

A: Ja sledujem ohľadom tejto témy The Venus Project Global, Projekt Venus Slovensko a Tia (tvorca TROM dokumentu) na FB aj YT a potom ďalšie stránky ohľadom techniky a technológie a zaujímam sa aj o iné témy, je toho veľa. Odporúčam prečítať si TVP Magazíny a oficiálnu webstránku Venus Projektu, na ktorej majú odporúčané knihy od rôznych autorov a tých pár kníh čo som odtiaľ zatiaľ čítal, boli skvelé. Odporúčam hlavne pozrieť si prednášky a rozhovory s J. Frescom a R. Meadows, ktoré sú aj na YT. Veľa sa pri tom človek naučí aj zasmeje.

P: Pre mňa osobne je mimoriadne vzrušujúce sledovať vývoj v oblasti technológií. Poznať to, čo dokážeme uskutočniť dnes a mať predstavu o tom, kam nás môže technológia doviesť zajtra, môže byť prekvapivo prínosné vo viacerých oblastiach života. Z tejto oblasti sú to teda napríklad stránky Wired, singularityhub, XPRIZE, Neil deGrasse Tyson, Bill Nye a v neposlednom rade Projekt Venus Slovensko, a The Venus Project Global ☺ Verím, že mnohých zaujme dokumentárna séria TROM.

R: Osobne toho moc na Facebooku nesledujem, používam ho prevažne na komunikáciu, no zaujímavá stránka je Futurism alebo Projekt Venus Slovensko

Ďakujem vám za rozhovor. Prajem vám veľa úspechov v osobnom živote, ale aj v oboznamovaní ľudí s týmto projektom.

Foto: archív Adama Šipkovského, Pavla Luptáka a Radovana Bučka

Pridaj komentár