Aktivista Matej Kotian: „Každý z nás počuje, ale kto načúva?“

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Prinášame vám rozhovor s občianskym aktivistom, ktorý sa venuje aj téme Zdrojovej ekonomiky – tú vám v niekoľkých našich článkoch priblížil náš redaktor Marek Kopilec, ktorý pripravil aj tento rozhovor.

Čau Matej, ty patríš medzi ľudí, ktorí sa venujú dobrovoľníckej práci pre Zelenú Hliadku, popritom sa venuješ aj facebookovej stránke Projekt Venus Slovensko. Preložil si napríklad 6 magazínov so stovkami strán. Projekt Venus propaguje Zdrojovú ekonomiku. Aké boli tvoje motivácie začať sa tomuto venovať popri práci a súkromnom živote?

Trochu ťa poopravím na úvod, podieľal som sa na prekladoch prvých 6 čísel. Nerobil som to však sám (len čísla 5 a 6), pomáhalo mi s tým pár ľudí: Boris Figeczký, Tomáš Martinčok, Pavol Lupták či Kristína Pažitná, okrem toho Radovan Bučko sa podieľal na grafických úpravách, ale to všetko je uvedené na konci každého čísla.

A čo sa týka motivácií… Jedným z aspektov bola možnosť vyskúšať si svoju lingvistickú zručnosť, popasovať sa s prekladmi a zistiť odozvu od čitateľov, ale ako to tak hodnotím, uchytilo sa to, takže zrejme sme odviedli slušnú prácu. ☺ No, ďalšou motiváciou bolo priniesť tieto myšlienky aj sem na Slovensko, keďže ešte v nás prevláda tendencia byť „odrezaní od sveta“.  Je tu síce istá skupina ľudí, ktorá o Projekte Venus vie alebo aspoň čo-to počula, samozrejme, každý v odlišnej miere, ale poväčšine ide o mladšie ročníky. A keďže sa nenašiel za tých pár rokov nik, čo by sa pustil do prekladov časopisov, chcel som pomôcť a tak som sa pustil do toho. Po čase som v tom začal vidieť aj akési  poslanie, byť  tým „messengerom“, sprostredkovateľom informácií, keďže akákoľvek zmena začína poznávaním, oboznamovaním sa.

Čo by podľa teba mohlo pritiahnuť mladých ľudí k týmto myšlienkam? A tiež čo by si im chcel odkázať?

Aspoň je to môj osobný dojem, že práve mladšia generácia vie viac o Projekte Venus ako staršia, ako som už spomenul, pod pojmom staršia generácia myslím ročník narodenia 1980 a skôr. Mladí ľudia majú v sebe ešte tú dávku rebélie, neohli chrbát a nie sú ochotní sa postaviť do radu a počúvať, čo im niekto hovorí. Toto považujem za jednu z výhod mladších generácií, ale všetko treba robiť s rozumom, pretože takéto správanie by mohlo veľmi rýchlo skĺznuť do anarchie. Starší majú zase tú výhodu, že majú už čo-to odžité a od nich by sa mohla moja generácia aj mladší učiť, pretože – spomeniem to staré známe klišé – kto nepozná minulosť, bude si ju musieť zopakovať. No, a odkázať by som im chcel, aby to nevzdávali s touto krajinou, aby sa zaujímali o svoje okolie, aby neboli ľahostajní. Slovensko ako krajina nemôže za to, v akej geopolitickej situácii sa aktuálne nachádza. Priviedli ju tam generácie chamtivých politikov, mafiánov prezlečených do smokingov s uchu lahodiacimi heslami. Je ďaleko jednoduchšie prehliadať neresti svojho okolia, ako sa ozvať a s niečím nesúhlasiť, niečo proti tomu robiť. Typický príklad, fajčiar zahodí špak na zem. U nás sa to už stalo akousi akceptovanou normou, ale prečo? To nie je dobré. Mnohí si to spájajú s poklesom národnej hrdosti, s nedostatočnou láskou ku štátu. Ale prečo ísť týmto smerom? Nechceme mať snáď všetci čisté prostredie, lepšie podmienky na život? Áno, chceme, tak na čo čakáme? Neuchyľujme sa k mesianizmu. Nik iný ako my naše problémy nevyrieši.

V čom ty nesúhlasíš s kapitalizmom?

Kapitalizmus je život na dlh. A na dlh sa nedá žiť večne, nie s obmedzeným množstvom zdrojov. Raz príde čas platiť a obávam sa, že to neprinesie nič dobré. Nie som ekonóm, ani prognostik, ale to, čo tu máme dnes, osobne vnímam ako krízu spoločnosti vo všetkých jej sférach – kríza morálky a hodnôt. Neviem, či vôbec štáty riešia niečo ako otázku plánovania do budúcnosti, ale mám dojem, že dlhodobé plány na Slovensku sa neriešia. Skôr to vyzerá tak, aspoň u nás, že poslanci niečo nasľubujú pred voľbami, na 4 roky si sadnú za lavice, párkrát sa stretnú v NR SR. Veď aj tie sociálne balíčky sú nakoniec skôr na škodu ako na úžitok. Ľudia sú odpútavaní zábavnými programami od reality každodenného života, ktorá je mnohokrát pre nich ťažko stráviteľná. Stačí sa pozrieť už len na to, čo ostáva po OH. Nemám nič proti športovým udalostiam, ale určite sa dá hospodáriť rozumnejšie. Športové komplexy zívajú prázdnotou po pár rokoch. Prečo sa radšej nevybuduje jedno olympijské „mestečko“ určené výhradne na LOH a ZOH? Koľko domov, škôl, zdravotníckych zariadení by sa postavilo? Koľko ľudí žijúcich v silnej chudobe by sa nakŕmilo za tie peniaze investované do športového priemyslu? Ale to nie je cieľom elít, z tých chudobných, chorých, nevzdelaných im nepadnú žiadne benefity. Neľudské mrhanie zdrojmi.

Aký je tvoj pohľad na našu a svetovú mediálnu scénu?

Čo sa týka politickej situácie vo svete či doma, tu sa necítim ako ryba vo vode, takže nerád by som predostieral nejaké ultimátne závery. Ale som toho názoru že mainstreamové médiá nesú svoj podiel na tom, v akom stave je populácia. Je pravda, že sa prispôsobujú trhu, reagujú na dopyt a aby uživili žurnalistov, tak dávajú ľuďom to, čo si pýtajú. Kvalita ide na úkor kvantity. Je to začarovaný kruh. Kto by čítal o tom, že električka č. 4 dnes prišla načas? A opäť sme pri peniazoch. Vieme dobre, kto vlastní najsledovanejšie médiá na Slovensku. No, a svetová mediálna scéna, nemyslím si, že sa veľmi líši od tej našej, aj keď je na vyššej a profesionálnejšej úrovni. Už keď si človek porovná úroveň domácej tlače spred 20 rokov s tou dnešnou, aspoň ja si myslím, že v mnohých prípadoch došlo k poklesu úrovne.  Ale som silne presvedčený, že aj v zahraničí sú čachre-machre, ovplyvňovanie verejnej mienky k obrazu majiteľov. Samozrejme, že sú tam isté záujmy, ale niekedy mi príde zahraničná mediálna scéna nezávislejšia ako tá naša slovenská. Ale ako domáce, tak aj zahraničné spravodajské weby a televízie nám nevešajú všetko na nos. Špinavosti sa taja. Spomeniem napríklad Snowdena a odhalenie, že NSA odpočúvala špičky zástupcov EÚ vo Washingtone…

Čo by sa podľa teba malo v slovenskej a tiež zahraničnej politike zmeniť? A ak niečo áno, čo by podľa teba preto mali urobiť ľudia?

Politiku síce sledujem, ale neidem do hĺbky, neživí ma, takže sa viac-menej spolieham na to, čo nám sprostredkúvajú médiá, preto sa necítim byť oprávnený komentovať to detailne. Môžem poskytnúť zase len svoj názor. Čo by bolo treba spraviť? Presne to, čo vraví Fresco: dosadiť do vedení štátov odborníkov z jednotlivých oblastí, ktorí majú roky praxe. Kto iný ako ten, ktorý prichádza dennodenne do styku so systémom, vie v tých či oných vodách plávať a podniknúť také kroky, aby sa to reálne odrazilo aj v bežnom živote? V súčasnej demokracii majú ľudia možnosť voliť. Ale nemalo by to končiť tam. Akosi sme sami uviazli v bludnom kruhu a nevieme z neho von. Apatia? Ľahostajnosť? Zúfalstvo? Nechuť? Vyberte si. Rozhodne by ale mal byť vyvíjaný tlak zdola na miestne autority, aby zmenili to, čo sa ľuďom nepáči. To, ako sa k tomu už postavia kompetentní, je už vec druhá, ale (veľké ALE!) malo by sa to potom odraziť aj na výsledkoch volieb, čo – povedzme si otvorene – nebýva také jednoduché.

Je niečo, kvôli čomu podľa teba stojí za to žiť na Slovensku? Existuje niečo také, prečo by mal mladý človek chcieť žiť na Slovensku a zlepšovať prostredie tu, ak v zahraničí sa mu môžu otvoriť úplne iné príležitosti?

Povedal by som to takto: choďte do zahraničia, rozkukajte sa, vráťte sa a zmeňte u nás to, čo je v zahraničí úplne samozrejmé. Nezanevrieť na krajinu. Prírodné krásy a mestá nemôžu za to, v akom stave je krajina. Jeden sociológ tvrdil, neviem, presne meno, že slovenská mentalita sa už blíži tej mestskej, ale stále sme viac v tej rurálnej. Ale nech už máme zmýšľanie akékoľvek, človek nesie zodpovednosť nielen za seba, ale aj svoje okolie. A tej zodpovednosti sa mnohí boja ako čert kríža a radšej od nej bočia.

Jeden človek mi raz povedal, že keby si ľudia z tohto projektu podchytili za posledné desiatky rokov 3-4 progresívne zmýšľajúcich miliardárov typu Elona Muska, mohli mať financie na svoju propagáciu, stavbu experimentálneho mesta v nejakej časti sveta, kde by to aj svojím vplyvom vybavili a umiestnili by tam vedcov či ľudí, ktorí sú čo najviac už teraz odpojení od systému a inšpirovali tak zvyšok sveta, jednoducho že by vytvorili alternatívu a nahradili tak starý systém. Ako sa k zdrojovej ekonomike – či vôbec k experimentálnym mestám – podľa teba môžeme prepracovať?

Postupne a spoločne. Ľudia chcú zmenu. Ale nemožno sa spoliehať na pár jedincov, že to utiahnu za celý národ. Každý musí priložiť ruku k dielu, inak sa nepohneme nikam.

Aké slovenské, české či iné zahraničné webové či facebookové stránky z rôznych oblastí života by si odporučil ľuďom sledovať?

Sledovať a rozvíjať sa v tom, čo ich baví. Je už jedno či to bude fyzika, alebo sadenie stromčekov. Každý máme nadanie, predpoklady, gény na niečo. Hlavné je nezakrpatieť. Žijeme len raz, tak prečo sa neučiť každý deň? Veď o tom je život. Cesta. Nie destinácia.

Sú podľa teba na Slovensku ľudia, ktorým by sa malo viac načúvať, venovať im viac pozornosti a ak áno, ktorí to sú?

Myslím si, že áno. Všetci máme svoj príbeh. Nechcem, aby som vyznel ako ten, čo vodu káže a víno pije, ale v prvom rade sa ľudia musia naučiť komunikovať,  pretože každý z nás počuje, ale kto načúva a snaží sa pochopiť toho druhého? Sám s tým mám niekedy problém, ale učíme sa každým dňom. A to je na tom to krásne.

Ďakujem za rozhovor Prajem ti veľa šťastia a úspechov.

Foto: archív Mateja Kotiana

Redakčná poznámka: Redakcia DAV DVA nezodpovedá za prezentované názory prispievateľov či respondentov a nemusí sa s nimi úplne, ani čiastočne stotožňovať.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *