Aktivista Tibor Moravčík: „Ľudia majú zastupiteľské myslenie – nehľadajú riešenia, ale vodcu.“

V rámci našej série rozhovorov s aktivistami, alternatívcami a inými zaujímavými osobnosťami vám tentoraz prinášame rozhovor s inštruktorom bojových umení, aktivistom a moderátorom Slobodného vysielača Tiborom Moravčíkom. Aj keď žije v Anglicku, často a rád sa vyjadruje aj k aktuálnemu dianiu na Slovensku. V minulosti sa aktívne angažoval v rozličných protestných iniciatívach, pričom sa zviditeľnil aj počas protestov Gorila. Už niekoľko rokov usilovne propaguje myšlienky priamej demokracie.

1. Najsamprv otázka ohľadom tvojho osobného života. Čo robíš, čomu sa profesionálne venuješ?

Som prefesionalny učiteľ sebaobrany. Tvorím progresívny systém Smart-defence, ktorý tvorím na základe tradičných bojových umení ako ruská Systema, Wing Chun Kung Fu, Karate a veľa ďalších. Pri tvorbe môjho systému mi praktickými skúsenosťami pomáha aj môj ďalší job – ‘vyhadzovač’. Taktiež masírujem ľudí a hlavne sa im snažím pomôcť radami ako sa uvoľniť a zbaviť tenzie, zvládať stres, mať tekuté a dynamické zdravé telo pomocou programu Bodywaving. Je to nový wellness program, ktorý nás okrem iného učí cítiť kinetickú energiu prúdiacu vo vlnách cez naše telo, harmonizovať sa s ňou a ‘surfovať’ na nej. Ak sa harmonizujeme so svojím pohybom, potom sa ľahšie harmonizujeme aj so svojím okolím a najmä s okolitými ľuďmi. Myslím, že je to práve harmónia, čo naša civilizácia zúfalo potrebuje.

2. Tibor, ty si v slovenských alternatívnych a aktivistických kruhoch známou postavou – máš vlastnú reláciu na Slobodnom vysielači a aj na sociálnych sieťach sa často vyjadruješ na aktuálne témy. Kedy si sa vlastne začal angažovať, čo si čítal, prípadne kto ťa inšpiroval?

„Známou postavou“… LOL! Už v škole učiteľka o mne hovorila ako o „známej firme“… Už vtedy som patril medzi aktívnych. November 89 ma zastihol vo veku 16 rokov, tak som sa doslova rozžiaril očakávaniami z nových demokratických zmien…

Pri privatizácii nášho spoločného majetku mi začala blikať kontrolka – veď som hrával Dostihy a sázky (Monopoly) a vedel som, že každé sprivatizované políčko nás bude stáť príliš veľa – umožní investorom (tak sa slušne začalo hovoriť parazitujúcim hyenám) odsávať našu produkciu – strihať nás ako ovce!

Potom prišlo veľké sklamanie z rozdelenia ČSFR napriek vtedajšej vôli ľudu ostať v jednom štátnom celku. Vtedy mi zrejme „dokliklo“, že zastupiteľská demokracia vlastne demokraciou vôbec nie je!

Čítal som najmä Britské Listy (tie mali vtedy ešte progresívny charakter, nie ako dnes), Nové slovo a iné. Najviac ma asi oslovili myšlienky Milana Valacha, ktorého považujem za otca priamej demokracie v našich krajinách.

3. Aktívne si sa angažoval už v časoch veľkých protestov Gorila v roku 2012, v dokumente Zuzany Piussi „Od Fica do Fica“ ťa dokonca vidno po boku Eduarda Chmelára a organizátorov protestu na organizačnej porade. Aká bola vlastne tvoja úloha na týchto protestoch a ako ich spätne hodnotíš?

Zúčastnil som sa na akciách Occupy London, kde sa dav rozdelil do pracovných skupín (napr. organizačná, priama demokracia, plánovacia, pre styk s médiami a pod.) a ľudia začali v kruhu spoločne hľadať riešenia. Dav sa organizoval odspodu a všetci ľudia v ňom mali možnosť sa aktívne prejaviť. Vznikala tam úžasná tvorivá atmosféra, pri spomienke na ktorú mám stále husiu kožu.

Naproti tomu boli na Slovensku protesty Gorila organizované centralizovane – ľudí oslovovali vybraní ľudia z pódia (samozrejme, že o tento mikrofón prebiehal zákulisný boj). Ľudia nemali možnosť precitnúť do aktívneho módu, ako tomu bolo v Londýne. Boli odkázaní zase len pasívne (ako také teliatka) počúvať, čo im organizátori pripravili (netvrdím, že všetci so zlým úmyslom) – nik nemal záujem sa ich spýtať, čo si o tom myslia. Aktivita protestujúcich sa prejavila akurát tak stádovitým skákaním a pokrikom „kto neskáče je gorila“…

Chcel som sa s ľuďmi na Slovensku podeliť so skúsenosťami z Londýna a tak som priletel domov, kde som sa ako aktívny chlap ocitol v centre diania.

Zlomová zmena síce zatiaľ neprišla, ale ja napriek tomu nepovažujem našu energiu vynaloženú na Gorilu za stratenú – podarilo sa nám rozprúdiť spoločenskú diskusiu na tému priama demokracia. Po Gorile rapídne stúpol počet ľudí, ktorí vidia riešenie práve v priamej demokracii.

Taktiež považujem za pozitívum, že som osobne spoznal veľa aktivistov na Slovensku.

4. Na svojich stránkach sa často pokúšaš komunikovať a diskutovať aj s názorovými oponentmi, ktorí sú z hľadiska súčasného diskurzu často vnímaní ako „druhá strana barikády“ – napr. s Jurajom Smatanom a pod. Nemyslíš si, že je to ako hádzať hrach na stenu? Dokážete sa vôbec na niečom zhodnúť? Aké máš skúsenosti z takýchto diskusií?

Z jednej perspektívy vnímam svet tak trochu aj ako evolúciu myšlienok. Myšlienky si vedú svoj informačný život podľa evolučných princípov: množia sa, bojujú, mutujú, spolupracujú či vytvárajú „mnohobunkové“ organizmy – myšlienkové prúdy. Z tohto uhlu pohľadu sme pre myšlienky len nástroj k preprave – podobne ako pre človeka auto.

Avšak my nemusíme byť pasívnym nástrojom, my na rozdiel od auta do tohto procesu môžeme aktívne vstupovať. Keď som si začal uvedomovať potenciál môjho vplyvu, nemohol som sa aktívne nezapojiť. Samozrejme som si zvolil stranu Svetla a šírim humanistické myšlienky Slobody, Rovnoprávnosti a Bratstva.

Ignorovaním agresívne a sebecké myšlienky nezastavíme. Takéto myšlienky treba prácne vyvracať a poukazovať na ich morálnu biedu.

Takže ak diskutujem napríklad so Smatanom (pokiaľ ma neblokol 🙂 ), nediskutujem len s ním, ale využívam šancu osloviť jeho stúpencov a nasadiť im mojou argumentáciou chrobáka do hlavy. Viem, že to často vyzerá ako boj s veternými mlynmi, ale pokiaľ platí zákon zachovania energie, moja energia v diskusii nemôže vyjsť navnivoč – musí sa prejaviť, aj keď možno neskôr. Myšlienky sú ako semienka – keď sú správne zasadené, môžu časom vyrásť vo veľký strom. Fakt, že myšlienka môže rásť v čase geometrickým radom, nám dáva v tomto boji moc boha. Väčšina ľudí je v tomto boji strašne krátkozraká, odmieta robiť úkony, ktorých výsledok neuvidí v dohľadnom čase… A tak boj idúci naprieč stovkami generácií rieši hŕstka nadšencov. Nepochopenie svojej božskosti a možnosti do procesu zasahovať považujem za jeden z hlavných dôvodov dnešnej spoločenskej pasivity.

Diskusia je kotol názorov, z ktorého po ťažkej práci, pri dobrej organizácii môže vzísť kvalitná myšlienka.

Diskusia je výborný nástroj pre hľadača Pravdy. Akurát si treba otvoriť myseľ a zbaviť sa predstavy, že „ja som myšlienka“ – prestať sa stotožňovať s myšlienkou.

Preto ak diskutujem s ľuďmi z „inej strany barikády“, snažím sa z ich myšlienok zobrať to dobré v najvyššej možnej miere. Aj keď sa mi to nie vždy darí, snažím sa pristupovať nepredpojato a hľadať možné spoločenské konsenzy – riešenia, ktoré majú čo najlepšie šance byť prijaté čo najširšími vrstvami ľudí.

Diskusiou si človek trénuje myseľ a zlepšuje sa v argumentácii – učí sa trefnejšie a hutnejšie popísať danú vec.

Taktiež si nemyslím, že úplne všetky myšlienky nejakého človeka či myšlienkového prúdu sú iba zlé alebo iba dobré. Aj Smatana môže prísť s niečím pozitívnym a pre mňa dôležitým, snažím sa mu preto porozumieť. Verím, že dokonca aj u Hitlera by sme mohli nájsť pravdivé a pre spoločnosť užitočné myšlienky. My však máme tendenciu nehodnotiť konkrétne myšlienky, ale autorov, či nálepky myšlienkových prúdov, čo nám zatemňuje myseľ a znemožňuje kombinovať informácie do nových riešení. Ono je oveľa jednoduchšie sa riadiť nálepkami, než si prácne každú myšlienku preosiať kritickým myslením. Väčšina ľudí však žiaľ nehľadá riešenia, ale vodcu – má „zastupiteľské myslenie“. Pozitívna zmena spoločnosti príde so samostatným myslením a aktívnym prístupom.

5. Máš reláciu Synergeticum v internetovom rádiu Slobodný vysielač. Čo je cieľom tejto relácie a aké sú ohlasy?

Tibor Moravčík
Foto: youtube.com. Moravčík (vpravo) sa aktívne angažoval v protestnom hnutí Gorila. Fotografia ho zachytáva v spoločnosti Eduarda Chmelára (v strede) na koordinačnom stretnutí s organizátormi.

Synergeticum je relácia, kde hľadáme s hosťom, čo nás spája. Cieľom je diskusia k tvorbe spoločenského konsenzu. Húsť si svoje ľavicové či pravicové názory a nezohľadňovať názor iných názorových prúdov vedie k boju myšlienkových prúdov. Mojím cieľom je spoločenský Konsenzus, hľadať a definovať etické princípy, prijateľné pre všetkých slušných ľudí. Súbor univerzálnych etických princípov zrejme bude základným kameňom novej kooperatívnej spoločnosti.

Ohlasy sú rôzne… Veľa ľudí mi fandí a píše mi povzbudivé správy, ale veľa ľudí sa zháči a hneď ma označí za fašistu. Vraj v našom Slobodnom vysielači bol Kotleba, tak celé rádio je fašistické. Čo na tom, že tam bol len jedným zo stoviek rôznych hostí zo širokého názorového spektra? Kotleba bol aj v TA3, je preto TA3 fašistická…?

A čo som musel počúvať, keď som si pozval Magáta či Harabina. Pritom Magát nie je zlý človek, je zapálený pre vec ako málokto a rozhodne nie všetko čo povie je zlé… Chcem mu rozumieť a chcem nájsť riešenie, s ktorým bude aj on súhlasiť. Nakoniec sme sa Mariánom dohodli na niektorých základných etických princípoch ako Sloboda, Rovnoprávnosť a Bratstvo.

6. Ako vnímaš situáciu na slovenskej alternatívnej mediálnej scéne (Slobodný vysielač, Zem a Vek a mnohé ďalšie)? Čo by si na nej vyzdvihol a naopak – skritizoval?

Slobodný vysielač považujem za úžasný projekt, ďakujem všetkým, ktorí k nemu prispeli. Považujem ho za výborný zdroj informácií. Špeciálne ďakujem uvedomelým prispievateľom SV, ktorí umožňujú prílev alternatívnych názorov, ako hovorí pán Peter Marman: „Informácie si buď platíš, alebo sa sám stávaš produktom“.

Ako stíham, sledujem aj Zem a Vek a iné na kapitále nezávislé médiá, tam platí to isté ako pri SV – rešpekt!

7. Ako vnímaš, že sa tu vytvorilo nové médium ľudí z ľavého spektra – DAV DVA, ktoré chce byť viac ľudové, dávať ľuďom možnosť uverejňovať svoje príbehy či problémy a demaskovať tým neľudskosť tohto režimu? Môžeš pripojiť aj odkaz našim redaktorom a čitateľom…

Držím vám palce. Sledujem niektorých z vás, vyvíjate sa, rastiete, chápete, máte srdce a veľkú dávku entuziazmu. Z toho môže vzísť len niečo dobré!

Vítam každé nové médium umožňujúce šíriť slobodné a progresívne myšlienky.

8. Si známym zástancom odmietania „nálepiek“. Znamená to teda, že si sa úplne vzdal delenia politických prúdov na ľavicu a pravicu?

Rozdelili pravdu do dvoch vriec a ku každému pridali kopec lží…  Sám sa považujem za ľavičiara, aj keď s niektorými mojimi názormi sa zrejme do krabičky ľavičiara asi nezmestím…

Ľavica a pravica je podľa mňa najmä o chápaní dôvodu bytia a sociálnom zdraví.

Tibor II
Foto: archív Tibora Moravčíka. V civile pracuje ako inštruktor bojových umení a masér.

Čo je dôvodom bytia? Prišli sme na svet si užívať luxus?

Je prisvojenie si produkcie druhého šikovnosť či krádež?

Ja mám pocit, že sa človek prejavuje tvorbou – prácou (prácou je pre mňa aj umenie, učenie, šport, organizácia, výchova deti, rozjímanie a veľa ďalších bežne za prácu nepovažovaných činností)

Prečo pociťujeme úchylnú potrebu mať moc nad druhými?

Dnes žijeme v sociopatickej spoločnosti a to aj napriek tomu, že väčšina z nás nie sú rodení sociopati, iba tento chorý systém (často aj proti srsti) prijali.

Sociálne zdravým ľuďom, ktorí nechápu zvrátenosť banditizmu (známeho aj pod názvami kapitalizmus či feudalizmus) treba vysvetliť nutnosť dodržiavania základných etických princípov, aby sme prestali s bojom o nadvládu.

Najprv na vyjasnenie pojmov: pravica je podľa mňa financovaná kapitálom, pričom skutočná ľavica je v tak prudkom rozpore so záujmami oligarchie, že im na kampaň nikto nič nedá. Pokiaľ o víťazovi rozhoduje objem prostriedkov a priazeň súkromných médií a nie kvalita myšlienok či kandidátov, nemôžeme hovoriť o demokracii.

Ľavica sa na našej politickej scéne prakticky nevyskytuje, ale za to tu máme o to širšie spektrum pravice… Máme tu liberálov, ktorí by pre kapitál neváhali sprivatizovať aj vlastnú mater. Potom tu máme (ekonomicky menej radikálnu) nacionálnu pravicu – Kotleba a spol. No a potom tu máme socialistov – špecifickú pravicu, tváriacu sa ľavicovo.

S ľavicou to po roku 1989 vyzerá veľmi biedne… Ľudia odmietli diktát proletariátu (skôr boľševizmu) a ľavica akoby nemala reálny koncept ako humanizovať spoločnosť.

9. Často sa hovorí, že keby voľby niečo mohli zmeniť, už dávno by ich zakázali. Myslíš si, že skutočne nemá zmysel zúčastňovať sa volieb? Akými spôsobmi sa ešte môžu občania spolupodieľať na pozitívnych zmenách? A napokon – čomu pripísať pasivitu občanov a ako by sa ich dalo primäť k väčšej aktivite?

Voľby zástupcu vytvárajú šikovnú ilúziu demokracie. Právo rozhodnúť sa o tom, kto bude rozhodovať za mňa, predsa nie je právo rozhodovať! Ja sa osobne volieb nezúčastňujem, odmietam sa vzdať svojho podielu štátnej moci v prospech politickej triedy a legitimovať túto vládu.

Problém je, že my nemáme alternatívu k politickému systému. Nemáme nepolitické štruktúry, schopné zorganizovať chod štátu. Bez politikov nie sme schopní ani len navrhnúť zákon. Keď vytvoríme občianske štruktúry, umožňujúce nám spoluvytvárať riešenia lepšie, než s akými prichádzajú politici, príde zmena… Ak vytvoríme takéto alternatívne nepolitické organizačné hnutie, potom sa zaň vyplatí ísť do volieb.

Ono to vyzerá na veľkú utópiu, ale pred príchodom feudalizmu sme takéto organizačné nástroje mali, volali sme ich snemy. Myslím, že je na čase osvedčenú myšlienku oprášiť a prispôsobiť ju potrebám a možnostiam modernej spoločnosti.

Spolupodieľanie sa na pozitívnych zmenách má tisíce tvárí… Začal by som pozitívnym vnímaním sveta, skromnosťou a morálnym odsúdením neslobody a nerovnoprávnosti.

Zrejme hlavným dôvodom pasivity je absencia vízie (popri vyššie spomenutom neuvedomovaní si svojho vplyvu vo svete informácií). Najprv si musíme lepší svet vysnívať – predstaviť – a potom môžeme pracovať na pláne k jeho dosiahnutiu…

10. Situácia vo svete je čoraz vážnejšia, napätie medzi dvoma mocenskými blokmi eskaluje a ekologická situácia sa dá ťažko nazvať inak ako katastrofálnou. Európu pritom naďalej sužuje migrantská kríza a za rohom už číha 4. priemyselná revolúcia, ktorá podľa odhadov spôsobí zánik takmer polovice pracovných miest. Zároveň sme však svedkami nevídaného technologického a informačného pokroku. Aký vývoj očakávaš v najbližších rokoch? Myslíš si, že existuje nádej na pozitívnu zmenu?

Vždy je nádej na pozitívnu zmenu. V každom momente sme na križovatke a rozhodujeme o našej budúcnosti. A taktiež nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie…

Narazili sme na istú kultúrnu hranicu, ktorú nemôžeme prekročiť. Vyvinuli sme tak účinné nástroje zabíjania, že sa dokážeme v krátkej chvíli zmazať z povrchu planéty. A tak ak nechceme uvoľniť miesto v evolúcii inému druhu, nemáme inú možnosť ako radikálne zmeniť naše správanie – vzdať sa boja o nadvládu, ktorý na rozdiel od teritoriálneho boja nie je v prírode normálny.

K zmene podľa mňa dôjde najmä vďaka nášmu novému úžasnému komunikačnému nástroju – internetu, jeho existencia sa proste musí prejaviť aj na našom zastaralom ekonomicko-politickom systéme.

Po tisícročiach mocní strácajú monopol na šírenie myšlienok – internet totiž umožňuje každému z nás aktívne šíriť myšlienky. Internet nám taktiež umožňuje globálnu online komunikáciu, čím sa nám vytvára oveľa jasnejší obraz jednotného ľudstva.

Myslím že internet je nástroj, ktorý nás po tisícročiach trápenia vyvedie z temného stredoveku.

Aby sme sa nezničili ekologicky, budeme musieť taktiež precitnúť z hedonizmu, odmietnuť luxus (plytvanie zdrojmi planéty a ľudskými zdrojmi) a žiť skromne, v harmónii s prírodou.

Strach z bojov mocenských blokov či 4. technologickej revolúcie je oprávnený len v kapitalizme (či inom sociopatickom systéme). Nezamestnanosť vďaka technologickému pokroku by v modernej humanistickej spoločnosti jednoducho neexistovala, ľudia by proste menej pracovali (napr. 3x do týždňa po 6 hodín). Vzniknutý voľný čas budú môcť využiť k umeniu, zábave či osobnému rozvoju. Máme reálne technológie na zlatý vek ľudstva, akurát nám treba vytvoriť systém, ktorý neumožní sociopatom viac kradnúť našu prácu.

11. Ako si predstavuješ ideálne ekonomicko-politické usporiadanie spoločnosti, ak by si ho mohol stručne načrtnúť niekoľkými vetami?

Ideálny systém nebude motivovať ľudí k okrádaniu jedného druhým, ale k práci pre spoločnosť. Verím, že dôjde k prepólovaniu z odstredivej na dostredivú motiváciu, čím sa vzťahy medzi ľuďmi poľudštia…

Nemyslím, že k tomu dôjde revolúciou… Skôr prídeme s alternatívnymi kooperatívnymi modelmi, ktoré budú ekonomicky efektívnejšie a k Človeku ako aj k prírode oveľa priateľskejšie…

Horné foto: Michael Coghlan, CC.

Pridaj komentár