Anarchokapitalizmus 2.0

Je mi zaťažko kritizovať anarchokapitalizmus, pretože sme v situácií, keď je dôležitá spolupráca všetkých síl proti drvivému útoku reakcie. Každého rozumného človeka potrebujeme pri podpore ľavicových humanistických hodnôt, občianskych práv a proti diskreditácii kultúry a civilizácie vôbec… No eklekticizmus anarchokapitalizmu (splietanie pojmov, téz, kašírovanie cieľov pseudorevolučnými heslami) mätie mnohých nadšencov a vzbudzuje u nich sympatie k „svetlým zajtrajškom“ za reálnym horizontom našich dní…

Sympatický anarchizmus vždy vplýval na pokrokové snahy, jeho protagonisti sa angažovali v kritike koncentrácie moci, bojovali proti feudálnym impériám a v súčasnosti – možno najaktívnejšie – vystupujú proti globálnej oligarchii. Anarchisti sú rešpektovaní spolubojovníci v spore s globálnou oligarchiou.

Ale to neplatí o všetkých, najmä nie o anarchokapitalistoch. Nielen preto, že v konkurenčnom spore sa usilujú anarchokapitalisti účelovo zvýrazňovať omyly a chyby konvergujúceho reálneho socializmu a diskreditovať  komunistov. V podstate podprahovo kolportujú antikomunistické tézy – a pod kepienkom kritiky zľava, zanietene propagujú pravicové tézy… Vnášajú do antikapitalistického hnutia – často programovo –  spory. Škatuľkujú, delia, diskreditujú a paralyzujú. Skrývajú sa za lákavé, spravidla nereálne koncepty, založené na sociálnom inžinierstve (eugenike a mediálnej manipuláciii).

Spor s anarchokapitalistami, nie je teda o kritike toho, čo je tam anarchistické, ale o odmietnutí ich prijatí a šírení pravicových doktrín kapitalizmu – liberálnej ekonomiky, konzumu, globálneho monetárneho systému ( zámerne nepíšem peňažného systému – lebo nejde o peniaze, ale o kontrolu toku hodnôt v spoločnosti). Oni v ligotavom (dotovanom) obale núkajú (aj anarchistom) „nové osvetové riešenie“ prechodu od imperiálneho a globálneho kapitalizmu k spoločne rešpektovanému samosprávnemu, komunistickému ideálu.  Anarchisti o probléme „prechodnej etapy“  po porážke kapitalizmu a pri budovaní novej spoločnosti v reziduálnom prostredí poznačenom stereotypmi kapitalizmu vedia. Skúšajú ho riešiť empiricky – metódou pokusu a omylu a spoliehajú sa na silu komunity a kultúry.

Anarchokapitalisti však tendenčne a účelovo zamieňajú triedny boj za „osvetu“ humanistickej ekonómie alebo ekonomickej „demokracie“. Intenzívne šíria ilúziu (možno niektorí, aj ako žoldnieri NGO a nadácií globálnych oligarchov) , že postačuje presvedčiť Rothschieldovský klan, globálnu finančnú oligarchiu, Bilderberg, Tea party a iné exkluzívne spolky,  že bude pre všetkých lepšie vyhnúť sa triednym sporom. Spoločne – dohodou – zriadiť fiktívnu  „spoločnosť trvalého blaha“. Teda miesto triedneho boja za práva, tých, čo hodnoty tvoria, chcú  „ rozumnú“  dohodu s tými, čo tvorcov hodnôt  už okradli a okrádajú naďalej. Uznávam, že majstrovsky si osedlali technický (technologický) pokrok, ako hybnú civilizačnú silu a tvrdia, že technológie zabezpečia dostatok zdrojov pre nespútaný konzum celej populácie. Oj, ako lákavo vyzerajú „mastné hrnce“ zdrojovej ekonomiky pre milióny hladujúcich, pre bezdomovcov, nezamestnaných a najmä pre mladú generáciu čeliacu beznádejnej budúcnosti. Projekty Zeitgeist a Venus (ale aj iné sekty NWO) namiešali diabolský koktail  ľudských túžob a záujmov oligarchie.

Je legitímne (aj keď neefektívne) viesť diskusiu o zaručenom nepodmienenom príjme, o priemyselnej revolúcii 4.0, o civilizácií oslobodenej od monotónnej práce. Nemôže to však byť teologický dišput s antikomunistami o „spoločnosti blaha“, v ktorom noví proroci kolorujú ideálnu bezstarostnú spoločnosť včelieho úľa, bez sporov, v selanke kastovej spoločnosti. Naozaj pridelia každému záujemcovi vlastný ostrov v Karibiku alebo v Polynézii? Naozaj budeme môcť všetci sedieť v Milánskej La Scale na Verdiho Aide? Naozaj budeme môcť všetci byť na San Bernabeu na finále Ligy majstrov? Naozaj nemusíme pracovať, aby sme večer mohli ísť na večeru do Ritzu? Alebo chcú zrušiť La Scalu, Ligu majstrov a zavrieť všetky luxusné reštaurácie?

Neťahajú medové motúzy hladným davom popod nos, keď im sľubujú možnosti využívať energie, suroviny, potraviny a uspokojovať iné ľudské potreby bez obmedzenia? Veď na každom kroku vidíme ekologické škody globálnej ekonomiky, drancujúcej prírodu, ničiacej ekosystémy. Monokultúry banánovníkov, temné haly chovu brojlerov, lány geneticky modifikovanej kukurice, pampy osiate cukrovou trstinou… Keď vidíme deti v Ázii v dvanásťhodinových smenách šiť značkové odevy, černochov bez ochrany postrekovať pesticídmi ružové (a ryžové) plantáže v Afrike, rybárske flotily cediace ryby zo špinavých morí, naozaj veríme téze o uspokojovaní všetkých potrieb všetkých ľudí? Alebo naozaj sú všetky prepočty Rímskeho klubu, UNESCO, univerzít mylné ak tvrdia, že na úroveň americkej spotreby na obyvateľa – pri súčasnom stave populácie – by sme potrebovali 35 planét. ( Na úroveň Západnej Európy iba  21  zemegulí…). Kto bude vyberať na globálnom buzerplatzi, kto prežije a kto nie? Servery alebo tí, čo ich naprogramujú? Ja, s nadšením pre víziu spoločnosti blaha, počkám, kým pritiahnu a „zomelú“ aktivisti Zeitgeistu prvú planétu veľkosti našej zemegule. Dovtedy budem vyčkávať, kým neuvidím v TV gurua J. Fresca agitovať medzi americkou a západoeurópskou verejnosťou, aby sa občania USA, V. Británie a Nemecka vzdali svojej životnej úrovne. Aby do svojich domov nasťahovali na každého člena domácnosti ďalších 30 imigrantov, posadili ich k svojim stolom, a každému z nich dali vyrobiť náhradné kľúče od vlastného auta. Ale už teraz ich ubezpečujem, že nech so mnou nepočítajú, ako s ovcou v mlčiacej väčšine. Nebudem sa, s asistentami dr. Mengeleho, zúčastňovať diskusie na témy koľko príslušníkov, ktorej rasy, koľko „ľudí“ v ktorom regióne, kto vlastne smie ďalej žiť…

Iste takto „na hrubo“ budem obvinený z demagógie. Veď oni nič z toho netvrdia. Ani národní socialisti však neagitovali koncentračnými tábormi, politickou políciou, honom na komunistov pri svojich volebných (demokratických?) víťazstvách. Tie iba vyplynuli z logiky veci a zo snahy nemať politických oponentov. Preto – pokiaľ sa ešte dá – apelujem na rozumných ľudí. Chápem, že človek môže podľahnúť dobre marketingovo zvládnutým propagačným akciám. Položte si vyššie uvedené otázky, uvažujte nad vlastnými pochybnosťami a sami hľadajte odpovede… Nechcem vás ani ironizovať, ani hanobiť, iba chcem aby ste domýšľali to, čo vám predžuté ponúkajú. Biedu tohto sveta nevyrieši globálna oligarchia vybudovaním centrálnych serverov, očipovaním populácie, zberom informácií a distribučným konzumným programom, v ktorom si každý vyberie pre seba príjemnú chuť celulózy obohatenej aditívami, glukózou, syntetickými tukmi a vitamínmi udržujúcimi tkanivá v dobrej zdravotnej kondícií. Aby naša koža a pri mladších chovných jedincoch aj krv a orgány mohli poslúžiť, ako vhodné transplantačné materiály…

Naozaj si myslíte, že anarchokapitalisti presvedčia (okrem vás) aj majiteľov všetkého – nerastných surovín, tovární, bánk, médii, obchodných reťazcov, energetických a komunikačných sietí, aby sa vzdali svojej moci. Aby sa Rothschieldovi dediči postavili do radu za deti slumov, pred výdajné okienka globálneho molocha- ústredného serveru?

Ste presvedčení, že žiadneho programátora nenapadne, že vhodným zásahom do programu nastaví parametre vo svoj prospech, alebo eliminuje svojich potencionálnych konkurentov či oponentov? Alebo budeme mať spoločnosť bez rozporov – budeme si myslieť a želať všetci to isté? (A čo sa stane s tými, ktorí si budú myslieť iné?) Vraj prístup k serverom a software budú mať demokraticky – všetci? Vyskúšajte to v jednej triede na gymnáziu –  nechať všetkých „pracovať“ na jednom počítači… Ak to bude inak, ak sú moje pochybnosti  nepresné, tak prosím opíšte organizáciu kontroly, logistiky a riadenie globálneho systému s miliónmi položiek miliárd užívateľov… (Možno už Pentagon má také servery a software – naozaj im už chcete vydať celú civilizáciu?)

Opakujem, veľmi rád budem diskutovať s každým, kto chce zlepšiť život na zemi, kto hľadá lepšie civilizačné riešenia, kto sa neuspokojuje s tragickými pomermi súdobého kapitalizmu. Nehaním aktivistov projektu Venus a Zeitgeist, iba im kladiem otázky a upozorňujem ich, že veľa kazateľov sa už nechalo skorumpovať mocnými tohto sveta. A veľakrát cesta do pekla už bola dláždená  plamennými zjednodušeniami manipulátorov a dobrými úmyslami ich miništrantov…

A najmä „mlčaním jahniat“.

 

Foto: Feline DaCat, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

One thought on “Anarchokapitalizmus 2.0

Pridaj komentár