Áno, je to možné („Sí se puede“)

Na základe viacerých rozhovorov s priateľmi a kolegami žijúcimi doma a aj v zahraničí o totálnej beznádeji na Slovensku a priam zúfalosti antisystémovej ľavice som dospel k potrebe začať analyzovať proces, organizáciu a program veľmi úspešnej španielskej politickej strany PODEMOS (Môžeme). (1)

Strana Podemos bola de facto založená v marci 2014 ako následok protestov proti nerovnosti a korupcii hnutia 15 M mladého politológa Pabla Iglesiasa v závese na hnutie Indignados z r. 2011. Taktiež vznikala v súvislosti s blížiacimi sa májovými voľbami 2014 do Európskeho parlamentu. Tento proces okolo Podemos som dal do súvislosti s názormi politológa Karola Krpalu, podľa ktorého je zrejmé, že na Slovensku je „…nesystémová ľavica plná pózerov, ktorí potrebujú zdôrazňovať svoju exotickosť a avantgardnosť. Nie však zmeniť situáciu. To by museli pôsobiť dojmom, že oni sú normálni ľudia a nenormálna je situácia a nie naopak.“ (2)

Pablo Iglesias Turrión, zakladateľ a jeden z lídrov PODEMOS

Podemos je ľavicová populistická (3) strana, ktorá sa snaží riešiť problémy nerovnosti, nezamestnanosti a ekonomickej malátnosti, ktoré nasledovali v súvislosti s európskou dlhovou krízou. Strana Podemos vyzvala na rokovania proti obnoveniu úsporných opatrení a permanentne sa snaží obmedziť Lisabonskú zmluvu. Podemos vznikol po troch rokoch ako trochu oneskorený následok protestov hnutia Indignados (Rozhorčených) proti nerovnosti a korupcii, ktoré sa konali  v roku 2011.

Strana PODEMOS bola od svojich organizačných počiatkov v januári 2014 orientovaná ľavicovo antikapitalisticky. Španielska časť trockistickej Štvrtej internacionály Izquierdo Anticapitalista (v preklade Antikapitalistická ľavica) spísala vo svojej internej dokumentácii manifest (Mover FICHA), kde navrhovala etapy, podľa ktorých mala začať činnosť novej strany. Jedným z bodov zdôraznených Iglesiasom bolo plné uplatnenie 128. článku ústavy: „Celé bohatstvo krajiny, vo všetkých jeho formách a bez ohľadu na to, kto ho vlastní, je podriadené záujmom ľudových más“. Tiež požadovali odchod Španielska z NATO a podporovali právo na sebaurčenie zrušením alebo obmedzením rozsahu Lisabonskej zmluvy.

Masová členská základňa PODEMOS

Podemos je druhá najväčšia politická strana v Španielsku podľa počtu členov po Ľudovej strane (PP).  Na konci júla 2014 strana Podemos začala umožňovať jednotlivcom, aby sa zaregistrovali online ako jej členovia. V prvých 48 hodinách sa až 32 000 ľudí  zaregistrovalo ako členovia strany a to prostredníctvom webových stránok PODEMOS. Po prvých 20 dňoch už strana mala asi 100 000 členov a stala sa tak čo sa týka členstva treťou najväčšou stranou Španielska. Členstvo do roku 2015 vzrástlo na viac ako 389 000 členov. Členská základňa v prvom polroku 2016 dosiahla 433 164 členov.  

História členstva PODEMOS

Počas zhromaždenia občanov „Sí se puede“ („Áno, je to možné“) 12. až 13. januára 2014 podpísalo Manifest tridsať intelektuálov a osobností, ako napríklad Juan Carlos Monedero, docent politológie na univerzite Complutense v Madride (UCM); herec Alberto San Juan; Jaime Pastor, profesor politických vied na Národnej univerzite dištančného vzdelávania (UNED); spisovateľ a filozof Santiago Alba Rico; vodca ľavicových odborov Cándido González Carnero a Bibiana Medialdea, profesorka aplikovanej ekonomiky na UCM. Tento manifest tvrdil, že je nutné vytvoriť kandidátku pre voľby do Európskeho parlamentu 2014 s cieľom napadnúť zľava dominantnú politiku EÚ. Iglesias tiež oznámil, že tím dvadsiatich piatich osôb bude zodpovedný za prípravu programu. V príprave na voľby do EP sa tiež zamerali na spoluprácu s ostatnými stranami z juhu Európy, aby bolo jasné, že nechcú byť nemeckou kolóniou.

Boj s oportunizmom a prospechárstvom od začiatku

Iglesias vyhlásil že: „poslanci PODEMOS nebudú trvať na štandardnom plate poslancov EP, ktorý je viac ako 8000 € mesačne,“ s tým, že „ani jeden z našich poslancov nebude zarábať viac ako 1930 €“ – táto suma totiž predstavuje trojnásobok minimálnej mzdy (MM) v Španielsku.  Prenesené na slovenskú realitu by to nemalo v r. 2016 presahovať 1215 € (405 €  x 3), resp. pre rok 2017 by plat poslanca neprevýšil 1305 € (435 €  x 3). Tento prepočet by sa veľmi osvedčil aj pre náš parlament, kde poslanci budú po 26% „valorizácii“ zarábať v r. 2017 až 4503 €, kým nezamestnaní v hmotnej núdzi si musia odrobiť asociálnu žobračenku vo výške 61,60 € v podobe 32 hodín nútených prác (za 1,92 /hod.), ktoré boli  zavedené paradoxne poslancami Smeru a OĽaNO zákonom 417/2013 Z. z. o tzv. „pomoci“ v hmotnej núdzi. Nezamestnaní sa tak ocitajú v pozícii novodobých prekarizovaných otrokov, pričom sú flagrantne porušované viaceré medzinárodné práva vrátane dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP), ratifikovaných Slovenskou republikou. (4)

Členská základňa PODEMOS spolu s ďalšími stranami naľavo náhle vzrástla kvôli ekonomickým problémom Európy. Nezamestnanosť, obzvlášť medzi mladými španielskymi dospelými, vytvorila pozitívny sentiment pre PODEMOS. (5) Podemos tiež veľmi dobre využil vo svoj prospech sociálne siete (Twitter a FB) a internetové médiá (YouTube) na získanie popularity.

Ideológia Podemos a vízia „autentickej  ľavice“ u nás

Ideologicky bola strana Podemos orientovaná pluralitne ako demokratický socializmus, ľavicový populizmus a priama demokracia. Neobjavujú sa tu komunistické ideológie marxizmu a ani Leninova revízia marxizmu, tzv. marxizmus-leninizmus. Strana Podemos združuje kresťanov aj humanistov, ktorí sú zároveň ľavicovými vlastencami.

Politológ Karol Krpala ďalej píše: „Málokoho dnes zaujíma, aký je rozdiel medzi týmito (ľavicovými) smermi. Okrem malého množstva ich prívržencov. Ak by začali dnes formovať kritiku status quo, tak za dekádu až dve môžu nastoliť otázku reformy – zmeny systému a potom sa dá baviť na tému, ako by mal vyzerať ten nový. Aké budú predstavy ľudí o alternatíve v tej dobe, nevieme. Čiže tieto smery prichádzajú s (niekedy bizarnou) ponukou programu, na ktorý nie je a zatiaľ ani nemôže byť objednávka. Lenže ako som už naznačil, tu nejde o reakciu na spoločenskú objednávku. Ale o predvádzanie svojej exotickosti. Oni nemôžu spolupracovať. Iba sa predbiehať v tom, kto je exotickejší. Z pohľadu ľavice, teda systémovej kritiky, stojí otázka tak, či sa nájdu rozumní ľudia, ktorí nebudú zdôrazňovať svoju exotickosť, ale pochopia, v akom štádiu sa nachádza vývoj a k čomu smeruje objednávka spoločnosti.“ (6)

Vnútrostranícka priama demokracia

Ku spájaniu kompatibilných ideologických prúdov PODEMOS nepristúpil hneď na začiatku svojho pôsobenia, ale až po upevnení postavenia na španielskej politickej scéne. Ľavicová volebná aliancia Unidos Podemos vznikla v máji 2016 z PODEMOS, Zjednotenej ľavice (IU) a zelenej strany EQUO. (7) Navyše rozhodnutie o aliančnom spojenectve vzniklo na základe vnútrostraníckych referend (bez kvóra) vo všetkých koaličných stranách. Ich členské základne hlasovali v referendách 10.-11. mája 2016. Aliancia dosiahla obrovskú podporu. Dňa 13. mája 2016 bolo oznámené, že aliancia bude pomenovaná Unidos Podemos.

S K. Krpalom by sa dalo súhlasiť len za predpokladu, že myslel jednu, resp. dve dekády v mesiacoch a nie v rokoch („…tak za dekádu až dve môžu nastoliť otázku reformy – zmeny systému …“)! Ako vidíme na príklade španielskej strany PODEMOS, antisystémovú ľavicovú mega stranu s takmer pol miliónovou členskou základňou bolo možné vybudovať iba za 2,5 roka. Pri veľmi rýchlom budovaní strany PODEMOS nebola splnená ani Krpalova požiadavka na aktuálnu spoločenskú objednávku. Lebo hnutie Indignados bolo v r. 2011 spojené s masovými protestmi, kým strana PODEMOS bola založená v marci 2014 kvôli voľbám do EP a členská základňa budovaná až koncom júla 2014. Navyše intelektuálne a vedecké prirodzené autority vedeli sformulovať program a víziu novej spoločnosti behom pár týždňov. Preto ak by sme hľadali analógiu medzi protestmi proti Gorile v r. 2012 a Indigados 2011, tak ani v r. 2017 nie je neskoro na založenie antikapitalistickej purpurovej strany na spôsob PODEMOS, ktorá by mala takmer rok času do najbližších volieb do VÚC a viac ako 3 roky do volieb do NR SR.

Je možné vybudovať u nás podobnú stranu, akou je Podemos v Španielsku?

Áno, je to možné, lebo nám to jasne ukazuje politická prax v strane PODEMOS. Je to možné len tam, kde rozhodovanie nie je v rukách privilegovaných elitárskych autokratov vo vedení centralizovaných direktívnych strán, vládnucich nad členskou základňou. Rozhodne nie s výhradným privilegovaným prístupom elitárskeho politbyra k financiám, dôležitým informáciám a byrokratickým nomináciám, ktoré aklamáciou občas potvrdzujú podriadení členovia.

Zástancovia tvrdej hierarchickej centralistickej línie môžu namietnuť smerom k relevantnosti interných referend, kde v stranách PODEMOS, Zjednotenej ľavice (IU) a EQUO rozhodovala len cca 1/3 straníkov z celkových počtov zaregistrovaných členov v jednotlivých stranách aliancie. Avšak stále je mnohonásobne lepšie a spravodlivejšie, ak dôležité rozhodnutia vznesú priamo-demokraticky, t. j. priamo zdola, aktívni členovia, ako by mala rozhodovať elitárska „verchuška“ o nich a ďalšom smerovaní strany, bez nich. Rozhodne nemôže platiť jakešovská zásada: „Aj keď pravdu nemáme, našu stranu si rozvracať nedáme.“ Musí aj v strane platiť starorímska zásada: „Populus locuta, causa finita“ (Ľud prehovoril, prípad je uzavretý). Každému plebiscitnému hlasovaniu sa musí podriadiť dočasné vedenie strany, ktoré má imperatívny mandát. Tzn. že je kedykoľvek interným referendom odvolateľné a priamymi nomináciami zdola navrhnuté a zvolené nové vedenie.

Je predsa zásadný rozdiel medzi stranou Unidos Podemos, ak o dôležitých veciach rozhodujú členovia v interných referendách, a centralizovaným zlepencom SYRIZA, kde rozhoduje Tsiprasove politbyrum. (8) Tsipras sa vyjadril, že Grécko neodíde z eurozóny, odmietal tiež platenie dlhov. Grécko opätovne potrebovalo zaviesť nové škrty v štátnej správe, čo Tsipras a minister financií Yanis Varoufakis spočiatku kritizovali a dokonca zorganizovali referendum, kde grécky ľud odmietol nové úspory a ďalšiu pôžičku z eurovalu. Tsipras autokraticky ignoroval výsledky referenda a nakoniec prijal veľmi podobné úsporné opatrenia, privatizáciu letísk a pôžičku vo výške 80 miliárd eur, načo minister Varoufakis hneď odstúpil. Tsiprasova vláda podala demisiu 20. augusta 2015, pretože zo strany odišli mnohí poslanci, ktorí s úsporami nesúhlasili, vrátane Yanisa Varoufakisa. Mnohí odídení si pod vedením bývalého ministra Tsiprasovej vlády Panajotisa Lafazanisa vytvorili novú stranu, Laiki Enotita. (9) Tu vidíme zásadný rozdiel medzi ideologicky veľmi podobnými stranami, ale odlišnými v organizačnej štruktúre. Obrovský rozdiel je medzi decentralizovanou purpurovou stranou PODEMOS s duálnym vedením Íñiga Errejóna a Pabla Iglesiasa a centralizovane riadenou stranou SYRIZA s autokratickým predsedom Tsiprasom.


(1) https://en.wikipedia.org/wiki/Podemos_(Spanish_political_party)

(2) http://davdva.sk/karol-krpala-kazdy-rezim-ma-povoleny-ramec-kritiky/

(3) Pojem „populistická“ je u politických protivníkov často používaný pejoratívnym spôsobom

(4) Ratifikované medzinárodné dohovory MOP č. 29105,  podľa článku 7 Ústavy SR záväzne zakazujúce nútené práce v SR.

(5) Z hľadiska voličskej, ale aj členskej základne PODEMOS rástol vďaka Marxom toľko odsudzovanému „lumpenproletariátu“.

(6) http://davdva.sk/karol-krpala-kazdy-rezim-ma-povoleny-ramec-kritiky/

(7) https://en.wikipedia.org/wiki/Unidos_Podemos

(8) https://sk.wikipedia.org/wiki/Koal%C3%ADcia_radik%C3%A1lnej_%C4%BEavice

(9)  https://sk.wikipedia.org/wiki/Alexis_Tsipras


Foto: Ahora Madrid, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *