Braňo Fábry: Rusofóbia ako olympijská disciplína a politizácia MOV

S blížiacou sa zimnou olympiádou v Pjongčangu 2018 sa opäť do popredia dostala téma účasti ruských športovcov na hrách. Nový rozmer táto téma získala v súvislosti s nespravodlivým postupom voči konkrétnym ruským športovcom, čo potvrdil aj Arbitrážny športový súd. Okrem pochybných princípov ako princíp kolektívnej viny či prezumpcia viny, ktoré sa Medzinárodný olympijský výbor (MOV) rozhodol zaviesť, je problematické aj odôvodnenie tohto postupu a súbor zvláštnych pravidiel, ktoré sa rozhodol požadovať od ruských športovcov. Dôvody, ktoré k týmto neobvykle tvrdým postupom viedli, sú stále nejasné a odhalenia hackerov Fancy Bears z januára 2018 naznačujú, že mohlo prísť k niektorým politickým zásahom do činnosti WADA a MOV. Žiaľ, MOV sa svojim politickým konaním úplne zdiskreditovalo a najneskôr od rozhodnutia Športového arbitrážneho súdu (CAS) z 1. februára 2018 je jasné, že MOV stojí pred veľkou krízou dôvery.

V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:

Tradícia hybridnej vojny

Podobne ako pri minulých dvoch olympiádach je aj tento krát začiatok olympiády spojený s pokračovaním hybridného konfliktu medzi Západom a Ruskom. Pred olympiádou v Soči 2014 viacerí americkí senátori opakovane vyzývali na bojkot a v západných médiách sa proti olympiáde spustila hanlivá kampaň, o ktorej som už písal. Do tejto kampane sa zapojili i slovenské mainstreamové médiá ako napr. denník Sme, kde počas ZOH 2014 v Soči kvôli ruským koreňom zhanobili i slovenskú reprezentantku A. Kuzminovú v článku „Je vôbec naša?“. Na uvedený útok som reagoval tu.

Pred olympiádou v Rio 2016 sa zasa rozhorel dopingový škandál ruských športovcov a kvôli nemu prišlo k vylúčeniu skupiny ruských športovcov z olympiády a následnej paralympiády. Podklady WADA, najmä McLarenova správa, mali síce alarmujúce množstvo nedostatkov, ale Západ i tak získal od roku 2016 kontrolu nad antidopingovými postupmi v Rusku. Od roku 2016 sa v Rusku urobilo obrovské množstvo zmien a športovci zo žiadnej inej krajiny neboli vystavení takému obrovskému tlaku kontrol a testov. Rusi sa prísnym kontrolám a západným kontrolórom podrobili najmä preto, aby pri olympiáde v roku 2018 podobné problémy ako v roku 2016 nevznikli.

Lenže ústupčivosť k žiadnym výsledkom neviedla: pri ZOH 2018 sú protiruské sankcie ešte oveľa tvrdšie než boli pri LOH 2016. Už spôsob, akým sankcionovali Rusko  a jeho štátne symboly, bol nespravodlivý, avšak to, ako MOV postupuje voči konkrétnym ruským športovcom, je škandalózne. Je paradoxné, že zo ZOH vylúčili športovcov V. Ahna alebo A. Šipulina, brata A. Kuzminovej, ktorí sa nikdy ničoho nedopustili. Keďže títo športovci nevedeli, za čo ich vylúčili, sa obrátili sa dokonca so žiadosťou o vysvetlenie na MOV, tam ich však odignorovali. Lenže otázky mali aj iní a pýtali sa, prečo môžu A. Šipulin a ďalší čistí ruskí športovci bez obmedzení štartovať na Svetovom pohári v biathlone i v januári 2018, avšak do Pjongčangu cestovať nemôžu.

Dôvody pre vylúčenie ruských športovcov

MOV v reakcii na kritiku zverejnil 17 kritérií, podľa ktorých údajne posudzoval ruských športovcov. Dôvody, pre ktoré MOV sankcionoval ruských športovcov, sú nasledovné:

  1. Športovec bol spomínaný v správe Oswaldovej komisie.
  2. Hocikedy v minulosti porušil anti-dopingové pravidlá.
  3. Bol uvedený v zozname športovcov, ktorí podľa McLarenovej správy prijímali špeciálnu dopingovú zmes.
  4. Bol uvedený v zozname LIMS, databáze Moskovského antidopingového centra, ktorú rekonštruoval expert WADA.
  5. Podľa McLarenovej správy proti nemu svedčia e-maily od G. Rodčenkova.
  6. Podľa McLarenovej správy boli na skúmavkách s jeho vzorkami škrabance.
  7. Podľa McLarenovej správy sa v jeho vzorkách objavili vysoké koncentrácie soli.
  8. Podľa McLarenovej správy bol športovec chránený pred pozitívnymi výsledkami testov.
  9. Podľa McLarenovej správy sa objavili nekonzistencie DNA.
  10. Expert WADA preskúmal biologický pas športovca, ktorých nominovalo Rusko.
  11. Analýza profilu s „vysoko podozrivými hodnotami steroidného profilu“ (výsledky majú byť v budúcnosti dodané športovým federáciám).
  12. Manipulácia so sterioidným profilom (výsledky majú byť v budúcnosti dodané športovým federáciám).
  13. Re-analytický program WADA všetkých dostupných vzoriek ruských športovcov, zameraný hlavne na nominantov na ZOH 2018.
  14. Krížové skúmanie databázy ADAMS s cieľom identifikovať zlyhania.
  15. Odporúčanie pracovnej skupiny na prípravu hier.
  16. Dodatočné spravodajské informácie z medzinárodných federácií zimných športov.
  17. Dodatočné spravodajské informácie od WADA.

Kritériá sú síce tvrdé, ale väčšina z nich by neobstála v žiadnom súdnom pojednávaní ako dôvod pre sankciu. V mnohých prípadoch sa sankcie udeľovali na základe problematických nepriamych dôkazov, na aké by žiadny seriózny sudca neprihliadal. Pred súdom sa navyše obvinení môžu k dôkazom aspoň vyjadriť, avšak pred McLarenovovu komisiou k tomu príležitosť nedostali. Mnohé McLarenove zistenia sú nanajvýš pochybné, navyše odporujú aj iným dôkazom a stále čakáme na zverejnenie zásadných informácií, o ktoré sa dané vyšetrovanie opieralo. Nedostatkom v McLarenovej správe som sa venoval v samostatnom článku. K Schmidovej správe som sa už taktiež vyjadril.

Niektoré kritériá navyše znejú vyslovene diskriminačne, napr. vylúčenie ruských športovcov, ak kedykoľvek v minulosti porušili antidopingové pravidlá. Z mnohých iných štátov totiž v Pjongčangu štartuje viacero športovcov, ktorí už porušili viaceré antidopingové pravidlá v minulosti, avšak zo ZOH 2018 vylúčení neboli. Ako sa asi musia cítiť Rusi, ktorí nikdy nič neporušili a napriek tomu ich vylúčili? Pri ďalších kritériách ide zasa o vylúčenie na základe čisto subjektívnych domnienok. Na škodu by tiež nebolo, aby sa ruskí športovci a ich experti mohli vyjadriť k záverom expertíz WADA, ktoré sú tiež kritériom pre vylúčenie a podobne aj ku svedectvám a zoznamu e-mailov od G. Rodčenkova.

Za úplne najhoršie však treba považovať posledné kritérium, ktoré je zvlášť netransparentné. Ide o „dôverné spravodajské informácie od WADA“. Toto sa totiž nedá verifikovať a pri aplikácii kritéria sa sankcionovaný športovec kvôli „dôvernosti“ ani nedozvie, prečo ho vylúčili. Nezostáva mu nič iné, než sa spoľahnúť na čestné úmysly orgánov MOV a WADA. Dá sa to porovnať so situáciou, keby niekoho odsúdili a v odôvodnení rozsudku uviedli ako dôvod „dôverné informácie od iného orgánu“. Postup WADA a MOV je výsmechom princípov práva na spravodlivý proces, hoci inak MOV hlása úctu k demokracii a právnemu štátu.

Príručka správania pre Rusov

Pokiaľ ide o diskriminačné praktiky voči Rusom na ZOH 2018, tieto sa najlepšie prejavujú v pravidlách správania, ktoré MOV vytvoril špeciálne pre ruských účastníkov olympiády. Po tak zložitom systéme kontrol a preskúmavania, aké zažili ruskí športovci pred ZOH, by sa čakalo, že budú mať rovnaké práva ako ostatní. Lenže MOV pre ruských športovcov vytvoril príručku s pravidlami, ktorá je nielen hanebná, ale tiež porušuje ich práva a slobody – dokonca odstraňuje zmysel a podstatu viacerých ľudských práv. Ako podmienku pre účasť na olympiáde tiež MOV núti ruských športovcov na ZOH 2018 vyjadriť, že s jeho praktikami súhlasia. Podľa príručky musia dokonca vyjadriť, že rozumejú systému terapeutických výnimiek WADA, i keď tento systém nie je príliš zrozumiteľný. MOV tak obmedzuje nielen slobodu prejavu, ale aj slobodu myslenia ruských športovcov.

Nevhodné je aj ustanovenie o komunikácii na sociálnych sieťach (bod 2.): „Odvolávajte sa na delegáciu len ako „OAR“, „Olympijský športovec z Ruska“ alebo „OCP“ (v cyrilike) verejne a prostredníctvom sociálnych médií.“ Ustanovenie výslovne odlišuje verejné prejavy od neverejných prejavov prostredníctvom sociálnych médií, avšak obmedzuje obe formy. MOV týmto pravidlom zasahuje veľmi hlboko do práva na súkromie a slobody prejavu ruských športovcov: je zvláštne, že keď sa niekto v uzavretej skupine na sociálnej sieti označí za ruského reprezentanta miesto akéhosi „OAR“, tak porušuje pravidlá…

Neprijateľná je aj snaha nadmerne obmedzovať právo na súkromie ruských športovcov. V bodoch 8.-9. sa uvádza: „8. Označenie NOC nemôže byť zobrazené na žiadnom mieste, ani v interiéri, ani vo vonkajšom prostredí. 9. Zobrazenie národných prvkov … vo vnútri neoficiálnych olympijských miest musí mať predchádzajúci súhlas MOV.“  Keď toto pravidlo dovedieme do dôsledkov, tak žiadna športovkyňa tak nemôže používať ani len uterák s národnými symbolmi – bez predchádzajúceho súhlasu MOV. Členovia MOV sa svedomito pripravujú na kontroly, ako o tom svedčí aj nasledujúce ustanovenie príručky: „Podobne ako v prípade všetkých hotelových domov, členovia MOV (alebo zástupcovia) budú mať povolený prístup do miest, v ktorých sa nachádza dom NOC na účely kontroly priestorov a príslušných činností, ktoré sa vykonávajú, a zabezpečiť, aby tieto usmernenia boli dodržané.“

Veľmi nebezpečná je tiež skutočnosť, že pravidlá v príručke môže MOV vykladať veľmi široko. Svedčí o tom napr. ustanovenie: Rešpektovanie pravidiel znamená najmä nezúčastňovať sa žiadnych iniciatív, ktoré by bolo možné vnímať ako obchádzanie ducha rozhodnutia výkonného výboru.“ Nikde nie je taxatívne uvedené, čo znamená to „obchádzanie ducha rozhodnutia“ a preto by sa za obchádzanie dalo považovať čokoľvek. Napr. ak sa podľa príručky zakazuje používať pojem „ruský reprezentant“ na sociálnych sieťach, môže byť aj zdieľanie článku od osoby, ktorá tento pojem používa, obchádzaním ducha rozhodnutia. Toto ustanovenie umožňuje MOV vylúčiť ktoréhokoľvek ruského športovca na základe vágnych dôvodov, ak sa tento funkcionárom MOV akokoľvek znepáči.

MOV a WADA verzus CAS

Dôvody takejto tvrdosti zo strany MOV nie sú úplne jasné, avšak na niektoré z nich poukázali aj hackeri Fancy Bears vo svojich zverejneniach z 10. januára 2018. Podľa hackerov prebieha v športovom hnutí boj o moc a predstavitelia WADA sa spolu s niektorými médiami pokúšajú zdiskreditovať MOV, že je voči Rusom príliš ústupčivý. Konečným cieľom WADA má byť získanie právomoci rozhodovať o účasti jednotlivých športovcov na olympiádach. Tá právomoc doteraz patrila MOV, ale ak by WADA danú právomoc naozaj získala, mohla by sa stať rozhodujúcim subjektom vo svetovom športe. MOV sa však rozhodol na tlak WADA zareagovať a aj preto prijal v decembri 2017 prísne rozhodnutie proti ruským športovcom. Tým chcel zrejme dokázať, že aj on vie byť voči Rusom prísny. Iste, že informácie hackerov môžu mať rôznu hodnotu, ale v súčasnosti to naozaj vyzerá na závody medzi WADA a MOV, kto bude voči ruským športovcom tvrdší.

Hackeri Fancy Bears pri svojom zverejnení v januári poukázali aj na prepojenia WADA s americkými tajnými službami. M. Dubbey, hlavný vyšetrovateľ McLarenovho tímu, je právnik, ktorý dlhodobo spolupracuje s FBI cez rôzne zmluvné vzťahy a je aj členom asociácie FBI na vynucovanie práva. Neobvykle úzke vzťahy s FBI má aj advokátska kancelária, v ktorej pôsobí R. Young, ďalší člen McLarenovho tímu. Aj iné osoby ako B. Talay, D. Tinsley či G. Kitsell však mali skúsenosti z tajných služieb. Kľúčový problém týchto prepojení spočíva v tom, že informácie boli doteraz pred verejnosťou utajené a R. McLaren tvrdil, že jeho vyšetrovanie je nezávislé. R. McLaren však za výber spolupracovníkov nesie osobnú zodpovednosť, pretože si ako „nezávislá osoba“ vyberal svojich spolupracovníkov sám. V oboch správach spolupracovníkov aj charakterizoval, avšak o ich vzťahu k tajným službám sa nikdy nezmienil.

Dôveryhodnosť WADA nezvyšuje ani selektívny výber informácií, ktoré táto organizácia používa proti Rusku. Je jasné, že doping v ruskom športe mal obrovské rozmery, avšak WADA má k dispozície aj štúdie, ktoré dokazovali masívny rozsah dopingu u športovcov z iných štátov. Ide napr. o štúdiu, ktorú vypracovala Univerzita v Tübingene. Táto dokazuje, že v  roku 2011 z testovaných 2 163 športovcov z celého sveta malo až 45% pozitívne výsledky na doping. WADA však uvedenú štúdiu nepublikovala, údajne pre nesúhlas atletickej federácie IAAF. Je pritom jasné, že práve v atletickom športe neustále pribúdajú nové svetové rekordy, ktoré sú očividne za hranicou prirodzených ľudských možností. Avšak práve IAAF, ktorá sa zverejnenia Tübingenskej štúdie najviac obávala, vystupovala počas LOH 2016 v Riu voči Rusom najtvrdšie.

Neprimeranú a diskriminačnú tvrdosť konania WADA a MOV voči ruským športovcom konštatoval aj Športový arbitrážny súd (CAS). Ten rozhodne nie je Rusku naklonený, ale aj tak zrušil doživotné tresty pre 28 ruských športovcov a pre 11 z nich obmedzil účasť len na ZOH 2018. Je dôležité si uvedomiť, že v prípade tých športovcov, ktorých doživotne vylúčili zo športových podujatí, mali byť dôkazy z McLarenovej správy najpresvedčivejšie. Ak však tieto „dôkazy“ neobstáli ani pred CAS, akú hodnotu majú dôkazy WADA a MOV v iných prípadoch, napr. v prípade V. Ahna alebo A. Šipulina? Samozrejme, že CAS vo svojom rozhodnutí napravil len časť neprávostí voči Rusom, ale aj toto rozhodnutie potvrdzuje, že protiruské sankcie v športe zo strany WADA a MOV boli neprimerane prehnané.

Ruská reakcia a ruský sankčný zoznam

Rozhodnutím CAS sa však konflikt medzi Ruskom a organizáciami MOV či WADA nekončí. Rusko sa pri sankciách počas LOH 2016 v Riu správalo veľmi zdržanlivo a žiadne protiopatrenia voči MOV alebo WADA nevyhlásilo. Naopak, podrobilo sa všetkým požiadavkám týchto organizácií a podriadilo svoje antidopingové hnutie západnej kontrole. Napriek tomu protiruské sankcie zo strany MOV a WADA narastali a vyvrcholili pred ZOH 2018. Ani v súčasnosti Moskva do ostrejšej konfrontácie nevstúpila a to najmä preto, lebo v júni a júli sa budú v Rusku konať MS vo futbale. Je zrejmé, že jedným z cieľov nepriateľov Ruska je diskreditovať toto podujatie a prípadne dosiahnuť aj jeho preloženie do inej krajiny. Kvôli tomu sa vyvíja aj nátlak na predstaviteľov FIFA.

Podľa viacerých informácií však Rusko chystá protiútok a v ruskej Rade federácie sa pripravuje sankčný zoznam voči osobám, ktoré sa pričinili o vylúčenie ruských športovcov. Medzi osoby, ktoré sa najčastejšie spomínajú, patria R. McLaren, autor McLarenovej správy, C. Reedie, prezident WADA, ale aj niektorí štátni funkcionári USA, ako napr. špeciálny prokurátor R. Mueller. Hovorí sa o počte prinajmenšom desať osôb, ale tento počet zrejme ešte narastie. Hoci sa úlohou D. Bartekovej, slovenskej členky Komisie športovcov MOV, v tomto článku nebudem zaoberať, nie je vylúčené, že ak sa bude naďalej aktivizovať pri obmedzovaní práv ruských športovcov, tak ju možno tiež zaradia do sankčného zoznamu.

Ruská verejnosť už istý čas volá po tvrdšom postupe Moskvy voči MOV či WADA a je pravdepodobné, že ruská vláda v budúcnosti vstúpi do ostrejšieho konfliktu s týmito organizáciami. Svetový šport je totiž v súčasnosti tou oblasťou, kde je „kultúrny imperializmus“ Západu citeľný. Po sankciách proti Rusku sa môže olympijské hnutie do vážnej krízy. S klesajúcim vplyvom Západu bude nesúhlas so zneužívaním západnej dominancie v športe narastať a nemožno vylúčiť ani to, že v budúcnosti nespokojné štáty začnú organizovať „svoje“ olympiády. Práve tí, ktorí sa na „športovej vojne“ proti Rusku zúčastňujú by si to mali uvedomiť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *