Bývalý príslušník kontrarozviedky: Tzv. „nežná revolúcia“ bola desaťročia pripravovaná

Bývalý príslušník kontrarozviedky: Tzv. nežná revolúcia bola desaťročia pripravovaná

Potvrdené od pamätníka. “Čo sa nepodarilo v roku 1968, to malo byť dokonané v roku 1989 a tak sa aj stalo.“ Stojí za prevratom v roku 1989 KGB alebo CIA, alebo to boli obe organizácie s pomocou inteligencie? 500 tisíc vojakov NATO na hraniciach s NSR? Zatajované skutočnosti, ktoré vám exkluzívne prinášame v rozsiahlom rozhovore s bývalým príslušníkom kontrarozviedky Petrom Papánkom, neskôr poľnohospodárom a v súčasnosti bojovníkom za potravinovú sebestačnosť Slovenska, ktorý potvrdil zahraničný vplyv a sofistikovane zorganizovanú kontrarevolúciu v roku 1989 – jej korene siahajú až do roku 1968, kedy boli vojská NATO pripravené zasiahnuť. Prinášame vám autentický rozhovor s človekom, ktorý bol vo vnútri systému – svedkom “zomierajúceho času.” Ako Jesenius v 20. storočí videl pavučinu lží, ktoré uplietli “demokrati”, aby úspešne zorganizovali politický prevrat. Rozhovor pripravil Mgr. Lukáš Perný.

Zdravím Vás Peter. Položím vám rovno prvú otázku. Predstavte sa nám, kto ste, čím sa zaoberáte a ako ste sa dostali k myšlienkam socializmu a komunizmu.

Som Peter Papánek, komunista od roku 1974. Antifašista, bývalý zväzácky a stranícky funkcionár, človek, ktorý žil a z pozície svojho bývalého zamestnania chránil a pomáhal budovať predprevratovú socialistickú spoločnosť.

Foto: archív Petra Papánka

Čim sa zaoberáte a v akom odvetví ste pracovali?

Momentálne som na starobnom dôchodku a spoločne s priateľmi aktivistami pracujeme na aktivitách za obnovu poľnohospodárstva a potravinovej sebestačnosti Slovenska. Za socializmu som pracoval na úseku bezpečnosti štátu, pred vonkajším a vnútorným nepriateľom a živlom rozvracajúcim socialistické zriadenie. Napíšem len toľko – na kontrarozviedke a ochrane ústavných činiteľov. Neskôr po prevrate na úseku poľnohospodárstva. Po odchode zo štátnych služieb (po novembri) som pracoval na ochrane prírodných pamiatok a prírodných výtvorov; následne vo výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín v Bojniciach ako agronóm, aj ako riadiaci pracovník na úseku tvorby a údržby zelene a záhradníctva, po zaevidovaní ako súkromne hospodáriaci roľník a živnostník, vykonávajúci práce v poľnohospodárstve – jednoducho som využil pôvodné vzdelanie poľnohospodárskeho technika v rastlinnej výrobe.

Aké vám to prinieslo skúsenosti? Vedeli by ste prezradiť viac? Najmä taký rok 1989 by mohol byť z tohto hľadiska zaujímavý. Boli tam vplyvy zo západu?

Udalosti v roku 1989 boli dávno – už desaťročia predtým – pripravované. Čo sa nepodarilo v roku 1968, to malo byť dokonané v roku 1989 a tak sa aj stalo. Boli tu obrovské tlaky z východu aj zo západu. MY sme to tušili, upozorňovali najvyššie orgány strany a štátu. Veď už v roku 1988 na jeseň Václav Klaus ako ekónom na jednom zasadaní v New Yorku uviedol, že sa chystajú zmeny. Nik ho nebral vážne. Bezpečnosť štátu bola plne zabezpečená. Len sa nenašiel nik, kto by si na zodpovednosť vydal povel a rozkaz zakročiť.

Vedeli by ste prezradiť konkrétne mená, ktoré boli hlavnými organizátormi v pozadí? Okrem Havla a spol.?

To by bol veľmi dlhý zoznam. To boli tisíce ľudí, ktoré boli v zaujme bezpečnosti a mali byť v jednu chvíľu paralizovaní, čiže mali byť predvedení a na určitú dobu izolovaní. Ďalej to boli tajné služby CIA A KGB, ktoré operovali v stovkách, ba tisícoch agentov na našom území a dohliadali nad prevratom, a v konečnom rade chartisti 77, umelci a inteligencia. Tie mená sú známe doteraz: Kňažko, Budaj, Fedor Gál,  Klaus, Dienstbier, Kocáb a v neposlednom rade 13. oddelenie UV KSČ pod vedením Rudolfa Hegenbardta. Tesne po novembri sa začali ukazovať zradcovia, ktorí dielo skazy socializmu dokonali.

Aké sú spojitosti roku 1989 s rokom 1968?

Podľa mňa bola to zrada pripravovaná, zrada ale nie komunistov – ako mylne podsúvajú terajší ideológovia. Tí, čo zradili, neboli komunisti, boli to roky rokúce pripravovaní ľudia naoko lojálni a v pravú dobu mali prevziať moc.

Kto bol v pozadí organizovania roku 1968? Bola ruská intervencia oprávnená v záujme obrany socializmu? Počul som už aj teórie, že západné vojská stáli na hraniciach a čakali kedy udrieť. Čo je na tom pravdy? Viete o tom povedať viac? Idealisti tvrdia, že socializmus sa mal reformovať na samosprávny. Ako vnímate tuto dimenziu?

Už v roku 1967 na Slovensku Antonín Novotný sa ocitol v nemilosti slovenskej verejnosti za prejav v martinských strojárňach , v ktorom nechcel pripustiť plánované reformné zmeny a žiadal držať sa moskovskej platformy socializmu. Na jar v roku 1968 po XIII. zjazde KSČ došlo k personálnym zmenám – na čelo KSČ bol zvolený Alexander Dubček. Predsedom vlády sa stal Oldřich Černík a predsedom parlamentu Smrkovský.  Bývalí politickí väzni odsúdení podľa § 231 založili klub K 231 a vyvíjali činnosť na reformné zmeny s ohliadaním sa za západnou “demokraciou.“ Tiež inteligencia a umelci založili KAN, Klub angažovaných nestraníkov, a vyvíjali činnosť proti socialistickému zriadeniu. Obracali sa na západ formou disentu. Vrátim sa ku Novotnému: na zhromaždení Matice slovenskej žiadal, aby sa previedla revízia záverov XIII. zjazdu, ktorý započal s reformou socialistického politického systému, a aby politbyro KSČ zrušilo pokus o opatrné reformy. Novotný vyzval Slovákov a celú republiku proti liberalizmu, proti propagovaniu kapitalistických smerov vo všetkých sférach  a vyžiadal revíziu proreformných záverov XIII. zjazdu KSČ. Na jeseň 1967 došlo ku konfliktom medzi reformistami a zdravým jadrom na ÚV. Dôvodom bolo udelenie straníckych trestov Kohoutovi, Klimovi, Procházkovi, Vaculikovi a ďalším reformistom, proti čomu na ÚV ostro vystúpil umiernený Dubček – obhajoval a schvaľoval reformy. Dubček spochybnil vedúcu úlohu strany vo vedení štátu a presadzoval, aby štát viedla vláda bez závislosti na strane. Ostro napadol kumuláciu funkcií v strane aj vo vláde, pričom poukázal na A. Novotného. Táto Dubčekova kritika otvorila cestu Pražskej jari v roku 1968. V roku 1968 sa zavŕšilo otepľovaníe vzájomných vzťahov so ZSSR, ktoré započal Chruščov koncom 50. rokov, Pražskou jarou to však skončilo – reformisti na ÚV sa od tejto platformy začali odkláňať. Na konci 60. rokov bola na základe výsledkov II. svetovej vojny Európa rozdelená na východný a západný blok. V 60. rokoch sa mládež, inteligencia a odporcovia socializmu začali organizovať a zapájať do protestov a rok 1968 bol vyvrcholením. Koncom októbra 1967 reformné sily videli, že vysokoškolská mládež je nespokojná, a keďže mali kapitalistických radcov, vedeli, že stačí iskra a začnú nepokoje. Tak reformisti vypli na internátoch prúd a mládež vyšla do ulíc v domnení, že sa o to pričinila promoskovská časť vedenia ÚV. Jednalo sa však o účelovú provokáciu reformistov budúcej Pražskej jari, chceli dosiahnuť nepokoje tak, ako potom aj v roku 1989. Samozrejme, že sviečkové nepokoje v Prahe bezpečnostné zložky rozohnali. Ich heslo bolo “chceme svetlo”, ale to sa dalo vykladať rôzne. Odporcovia socializmu išli na veci opatrne – vedeli, že to nebude ľahká záležitosť.

Atmosféru roku 1968 z pozície nereformných komunistov ukazuje aj 25. časť Majora Zemana: Štvanice

V decembri 1967 sa Novotný na zasadnutí ÚV KSČ vzdal funkcie prvého tajomníka a v januári 1968 ÚV rozhodol o rozdelení funkcií. Menovaný prvým tajomníkom ÚV bol A. Dubček. V marci sa na nátlak reformistov A. Novotný vzdal funkcie prezidenta republiky. Taktiež reformisti žiadali oddelenie odborov od KSČ – zdôvodňovali to tým, že odbory majú hájiť pracujúcich a nebyť pod vplyvom strany. Že to bola zámienka ako odbory ovládnuť, sme sa presvedčili po roku 1989. Protisocialistické reformné snahy sa preniesli do celej spoločnosti – činnosť obnovili Demokratická strana, Československá strana lidová, rôzne „prodemokratické“ spolky, študenti si vytvorili na celoštátnom aktíve samostatnú organizáciu vysokoškolákov bez ČSM. Katolícka cirkev vytvorila výbor katolíckych duchovných na čele s arcibiskupom Tomáškom. Vznikol Klub nezávislých spisovateľov. Na čelo si zvolili V. Havla, P. Koptu a A. Klimenta. Títo páni sa netajili protisocialistickými názormi, ktoré uvádzali do verejnosti, pričom ovplyvňovali hlavne umeleckú a študentskú mládež. 30. marca na návrh A. Dubčeka Národné zhromaždenie zvolilo za prezidenta republiky armádneho generála Ludvíka Svobodu, ktorý bol priechodný aj z hľadiska reformistov Pražskej jari. Väzni združení v K-231 na čele s Karlom Nigrinom za pár mesiacov vytvorili organizácie a po celej republike, takmer v každom okrese, mali pobočky. Nazbieralo sa ich 80 tisíc a ostro vystupovali proti KSČ a proti socializmu.

V apríli na zasadaní ÚV KSČ bol prijatý Akčný program, ktorý mal do budúcna navodiť tzv. socializmus s ľudskou tvárou. Prijali zostavenie novej vlády a prerokovali rehabilitácie a odškodnenie obetí politických procesov z 50. rokov. KSČ na čele s Dubčekom sa chcela vrátiť ku programu spred roku 1948. S tým zdravé jadro strany na čele so s. Vasiľom Biľakom nemohlo súhlasiť –  mali sme sa vymaniť a odtrhnúť od východného bloku a od ZSSR. V apríli 1968 vznikol Klub angažovaných nestranníkov a za pár týždňov už mal viac ako 50 tisíc členov. Vôbec sa netajili tým, že chcú postupne prevziať moc v štáte a nastoliť cestu „demokratizácie“ spoločnosti na západný spôsob. Nastal najvyšší čas konať: začiatkom apríla sa ustanovuje nová vláda na čele s Oldřichom Černíkom; 3. mája sa zverejňuje programové vyhlásenie vlády, príprava federácie; 4. mája na stretnutí s predstaviteľmi ZSSR A. Kosygin a Podgornyj varujú predstaviteľov nášho štátu, menovite Dubčeka, Černíka. Smrkovského a Biľaka, a žiadajú rázne opatrenia proti pravicovým silám, ktoré chcú vládnuť v Československu a zvrhnúť socializmus. V polovici mája boli utvorené špeciálne orgány pre nové štátotvorné usporiadanie a menovaný do jej čela bol podpredseda vlády – súdruh Gustáv Husák.

Na jar 1968 bolo na území Československa taktické cvičenie spriatelených armád. Proreformné sily žiadali urýchlený odchod z nášho územia. Sovieti nás neustále varovali, že na hraniciach s NSR je pripravená armáda NATO v počte 500 tisíc vojakov. Na požiadanie zdravého jadra strany nám poskytli spriatelené štáty ZSSR, PĽR, BĽR, MĽR a NDR internacionálnu pomoc a zachránili našu krajinu od nástupu kapitalizmu. Apropo, zamyslel sa niekto nad tým, prečo nám vlastne poskytli pomoc a v takom silnom množstve? Predsa na potlačenie kontrarevolúcie by stačila desatinka z toho kontingentu. Nech už konečne historici napíšu pravdu, že v tej dobe sa rozhodovalo nielen o nás, ale aj o budúcom usporiadaní Európy, nakoľko USA a Západ prestali rešpektovať povojnové dohody o usporiadaní Európy a chceli si vojensky vynútiť nové usporiadanie. V tom im spojenecké vojská v roku 1968 zabránili a oddialili v strednej Európe pád socializmu o 21 rokov.

Bol Dubček iba obetný baránok, ktorý veril, že reformami socializmus vylepší a iba naletel západným agentom, alebo s nimi priamo spolupracoval?

Dubček podľa informácii tajnej služby nebol žiadnou nastrčenou bábkou ani agentom, bol socialista, nepovedal by som, že komunista a marx-leninista, ale bol ľudsky cítiaci človek, umiernený a ovplyvniteľný. Nikdy nepatril k “ultras jadru”, veď svedčia o tom jeho reformy a – ako ho nazval – socializmus s ľudskou tvárou.

Peter Papánek sa venuje poľnohospodárstvu aj na dôchodku. Foto: archív Petra Papánka

Ste organizátorom konferencie za potravinovú sebestačnosť Slovenska, na ktorej boli prítomní aj redaktori DAV DVA. Aké kroky sa podarilo presadiť od poslednej v schôdze?

Na otázku o obnove poľnohospodárstva a potravinovej sebestačnosti Slovenska odpoviem asi takto: tým, že sme zorganizovali prvé kolo konferencie, sme chceli do povedomia spoločnosti dostať otázky o vlastníctve pôdy, o hazarde s potravinovou sebestačnosťou. Kompetentní spia a nekonajú a z Bruselu idú tlaky na krajiny V4, na zmeny legislatívy v súvislosti s vlastníctvom pôdy. Kým Poliaci a Maďari v tom majú jasno a pôdu berú ako nemenné a nedotknuteľné dedičstvo, tak my sme v tom benevolentní a prijali sme také legislatívne kroky, ktoré sú nedostačujúce a dajú sa obísť. No a v ČR tieto otázky nie sú vôbec ošetrené. Vláda sa ku tomu stavia odmietavo a umožňuje voľný trh. Myslím si, že konferencia splnila svoj účel: otázky vlastníctva pôdy rezonujú spoločnosťou a vedú sa diskusie. Nielen v laickej verejnosti, ale aj na úrovni odbornej, čo potvrdilo aj nedávne kolokvium o pôde, ktoré vzišlo z iniciatívy Nezávislých ekonómov Slovenska (NEZ). Taktiež sa otázkou pôdy zaoberajú parlamentné a neparlamentné strany, odborníci z oblasti poľnohospodárskej výroby. Prvé kolo účel, myslím si, splnilo a teraz v ďalšom a nasledujúcich sa bude konferencia zaoberať už konkrétnymi návrhmi do legislatívy – na zabránenie predaja našej pôdy zahraničným vlastníkom a hlavne na zrušenie započatej legislatívy, na zmenu podmienok vlastníckych vzťahov, vzišlých z dielne SNS.

Ako vnímate iniciatívu DAV DVA?

Iniciatívu DAV DVA vnímam ako potrebný článok pravdivého informovania verejnosti a zároveň ako dôstojného pokračovateľa Novomeského davistov. Za takú krátku dobu si DAV DVA získava a získal rešpekt, vážnosť a aj uznanie ľavicovej verejnosti a nielen ľavicovej. Verím, že časom sa kultúrno-spoločenský magazín DAV DVA stane lídrom v objektívnej informovanosti spoločnosti. Chlapci, ste potrební ako soľ. Prajem vám, celej redakčnej rade, veľa zdaru, trpezlivosti s nami obyčajnými smrteľníkmi a hlavne úspechy v informovanosti národa a vnášaní ľavicových myšlienok do povedomia ľudí. Vďaka vám davisti.

Ďakujeme aj my za tieto povzbudivé slová. Dostali ste sa do sporu s členmi Vzdor-SP, vedeli by ste uviesť dôvody? Ako vnímate Vzdor-SP?

Mrzí ma Lukáš, že som sa v prípade Zeleňáka nechal uniesť, ale ten chlapec na mňa neustále (aj s vedením Vzdoru-SP) útočí za akýkoľvek komentár. Majú zvláštne maniere. Svojou priam chorobnou revolučnosťou, ktorá už ani nie je revolučnosťou v pravom slova zmysle, ale posadnutosťou, by natropili nedozerné škody. Tie vznikajú v ľavici už teraz a impulz ide práve zo Vzdoru-SP. Na vedenie spoločnosti skrátka nemajú. Prevláda u nich ješitnosť, zbrklosť, povýšenecké správanie, vzájomná rivalita a nepodriadenosť, spoločne s odmietaním všetkého a každého, čo im stúpi na otlak, ktorý ozaj existuje. Ja v politických ani v iných záležitostiach neklamem, držím sa zásady hovoriť pravdu, nech je akokoľvek krutá. Kvôli tomu som pre veľa politikov neakceptovateľný.  Ten, kto má lož a jed na jazyku, aj na to časom dôjde a pravda zvíťazí. Musí však dozrieť na všetko čas.

Poznámka Lukáša Perného: Rád by som možno dodal, že v istej veci súhlasím – teda konkrétne s tou ješitnosťou, zbrklosťou a povýšenectvom v štýle “my máme štruktúry, my vieme ako na to, my sme ideologicky čistí” (tiež som mal takúto skúsenosť s niekoľkými jedincami, ale to sa netýka iba Vzdoru, ale mnohých mladých komunistických politikov celkovo; nebudem menovať, pretože nie som ako oni, nechcem nikomu ubližovať a ani ho dehonestovať – to je presne to, proti čomu bojujem). A popravde, som z toho nešťastný, ak strany s výsledkom od 0,15 do 0,7% namiesto hľadania riešení vedú nezmyselné spory a žabomyšie vojny. Človeka to deprimuje a unavuje, až stráca chuť. Možno aj preto vznikol DAV DVA, aby dokázal vytvoriť dialóg medzi znepriatelenými stranami a nezávislými aktivistami, ktorí sú práve vďaka podobným situáciám už znechutení z politiky. Verím, že na konci tejto cesty bude jednotné hnutie. Možno naivne – no verím, že sa Vzdor v budúcnosti zbaví onej spomínanej ješitnosti a budeme stáť všetci spoločne v jednom fronte proti nadnárodnému globálnemu kapitalizmu, proti ktorému sa spojiť musíme. Nádejou je aj posledná spolupráca KSS a Vzdoru v rámci konkrétnych podujatí či prisľúb spolupracovať v najbližších voľbách v regiónoch.  Taktiež, čo sa Martina Zeleňáka týka (s ktorým som robil takisto rozhovor pre DAV DVA), váš spor som si všimol, no myslím si, že obom vám ide o dobrú vec. Je škoda, že vznikajú tieto zbytočné spory.

Aby sme boli spravodliví, zišlo by sa zhodnotiť aj situáciu v KSS. Ako vnímate súčasné KSS?

KSS je na pokraji úplného a totálneho pádu. Nemôžem sa na to ani len dívať, ako upadá naša strana, ktorej členovia kládli životy v boji proti fašizmu… Ktorá múdro viedla náš ľud, ktorý dosiahol v povojnovom období do roku 1989 nevídané úspechy a zaradil náš socialistický štát medzi svetovú špičku vo všetkých sférach… O to ťažšie vnímam terajšie postavenie KSS, ktorá je súčasným vedením ťahaná do úplného zániku. Terajšie vedenie totálne likviduje stranu tým, že sa liberalizuje. Takto to bolo aj v rokoch 1968 či 1989. S tým rozdielom, že KSS nemá vplyv na riadenie štátu, nenesie zodpovednosť. Tak ako v minulosti, tak aj v súčasnosti sa do strany dostávajú liberálne, kapitalistický spôsob života tolerujúce či dokonca schvaľujúce živly, ktoré stranu postupne ovládli. Je to chyba celej členskej základne, nakoľko dlhé roky na tento proces – ja aj iní súdruhovia – upozorňujeme (od roku 2004). Vedenie na čele s Hrdličkom robí strane neustále prešľapy a decimuje členskú základňu systematicky až natoľko, že v súčasnej dobe sú prakticky neodvolateľní a zostal pri nich len ich fanklub, ktorý číta pre pár stoviek poväčšine prestarnutých členov. Keďže majú podchytené okresné výbory aparátčikmi, ktorí bez rozmyslu všetko prenesú tak, ako si vedenie želá, do ZO, stáva sa vedenie nedotknuteľné. Jedná sa o dlhodobý proces už od roku 1989, respektíve od rozdelenia republiky a od vyhlásenia samostatnosti, kedy vládna moc zaručila dohodami s pohlavármi KSS beztrestnosť a nepostavenie KSS mimo zákon, ale museli zmeniť názov – tak preto to SDĽ. Odvtedy komunistické hnutie chradne a upadá. Aj keď časť komunistov nesúhlasila s premenovaním a založila sa nová KSS, zostali v nej aj liberáli, ktorí to mali naordinované – novú stranu ovládnuť a rozložiť, čo pri ponovembrových trendoch bolo jednoduché. Situácia v KSS je neúnosná a ako som povedal v prejave na festivale komunistov v Zármutove (v auguste tohto roku): samotní komunisti sú pre stranu najväčšími nepriateľmi. Preto, lebo sme dovolili, aby sa zo strany vytratili robotníci a tým aj jej revolučnosť. Vedenie nás neustále plamennými rečami o socializme a spravodlivej spoločnosti presviedča, že je dostatočne kompetentné na vedenie strany, ale opak je pravda. Doviedli KSS do úplného zániku a čo je najhoršie – vôbec si to neuvedomujú a nechcú pripustiť, ale žiaľ je to tak. Je východisko, ako stranu vyvliecť z totálneho krachu – ale pod podmienkou, že vedenie okamžite odstúpi a uvoľní miesto čestným a kompetentnejším súdruhom, ktorí dokážu stranu vyviesť z marazmu a obrodiť ju tak, aby znova získala pozíciu lídra v ľavicovom a komunistickom hnutí.

Ešte dodám, že súčasnému vedeniu sú bližší antikomunisti, len nech sú to mediálne známe bývalé osobnosti, napr. Ján Čarnogurský, s ktorým sa neštíti vydať spoločné vyhlásenie proti základniam NATO na našom území. Ale o petícii za vystúpenie SR zo všetkých štruktúr NATO, ktorá vyšla z aktivít ľavicovo orientovaných občianskych aktivistov na jar 2014, sa niektorí členovia ÚV vyjadrili, že je to dielo z dielne judášov KSS, odpadlíkov strany a vedenie odporučilo členom KSS petíciu nepodpisovať. Touto témou sa strana vraj mala zaoberať na aprílovom zjazde v roku 2015, zostalo však len pri sľuboch. A ja osobne ako aktivista uvedenej petície nie som presvedčený o tom, že by členovia ÚV petíciu za vystúpenie SR zo všetkých štruktúr NATO do dnešného dňa podpísali. Dvojtvárnosť a falošnosť zíva z vedenia KSS a je okamžitá potreba tento nepríjemný stav v strane zmeniť.

Aké navrhujete riešenia pri spájaní ľavice?

Najlepším riešením by bolo okamžité stretnutie nielen lídrov rôznych frakcií ľavice za okrúhlym stolom, ale aj tzv. komunistov na vlastnej nohe. Ja a moji priatelia, ktorým tento stav ľavice nie je ľahostajný, sme navrhovali a navrhujeme zvolať celoštátnu konferenciu komunistov – a myslíme to tak, že nielen terajších členov KSS či Vzdoru-SP alebo iných zoskupení, ale zástupcov všetkých ľavičiarov, a na tej konferencii pomenovať stav ľavice pravdivo a nájsť spoločnú ústretovú reč. Je to ťažké, nakoľko ješitnosť a urážlivosť vo veľa prípadoch predčí zdravý rozum. Všetci sme nejakí, ale ak neodložíme škrupule a nezmeníme vedenia KSS a Vzdoru-SP, tak ku zjednoteniu nedôjde a budeme sa neustále prieť o to, kto je líder ľavice.

A ako vnímate nestranícke riešenie problému?

Nuž, popravde nikdy som nebol za riešenie problémov mimo straníckej pôdy. Od určitej doby (2006) sa vedenie postupne odlučovalo od členov zdola a nebrali na vedomie žiadne pripomienky ku straníckej práci – ku problémom, ktoré nastali. Čo potom s tým, keď každú kritiku – aj konštruktívnu – odmietali, takisto návrhy od plebiscitu neboli vyslyšané. Tak potom musíme s problémom na verejnosť, mimo stranícku pôdu. Nie je to správny postup, ale v danej chvíli proti obrnenému vedeniu účinný, tak som si to myslel aj ja a prerátal som sa. Nič s tými hrošími chrbátmi nepohlo. Slepí, hluchí, ide im len o jedno – nepustiť z ruky značku 95 ročnej strany. KSS má medzinárodný punc a tak nesmú pripustiť, aby sa ku kormidlu dostali čestní súdruhovia, ktorí by dohody negovali a tak by strana nadobúdala, i keď pomaly, ale isto, stratenú revolučnú úlohu v spoločnosti. Ešte raz, nesúhlasím s riešením problémov mimo straníckej pôdy, ale nutnosť zachrániť stranu nás ku tomu prinútila.

Aký by ste po sebe zanechali krátky, no výstižný odkaz svetu?

Proletári všetkých krajín, spojte sa! A neopomeniem ani odkaz Júliusa Fučíka súčasnej, rôznymi snahami fašizujúcej sa spoločnosti: “ĽUDIA BDITE!”

Foto: Peter N, youtube

Redakcia DAV DVA nezodpovedá za prezentované názory prispievateľov či respondentov a nemusí sa s nimi úplne, ani čiastočne stotožňovať.

3 thoughts on “Bývalý príslušník kontrarozviedky: Tzv. „nežná revolúcia“ bola desaťročia pripravovaná

Pridaj komentár