Čím rozumnejšie, tým ťažšia zmena? Chápem ťa!

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Hľadanie a presadzovanie toho „správneho“

Pred pár rokmi, keď som sa zaktivizoval, snažil som sa mať informácie z každej ruky, hlavne čo najviac a vyberať to dobré, čo som si myslel, že by malo ľudí zaujímať, o čom sa nehovorilo alebo čo by mohlo zlepšiť životy všetkých. So zrením som postupne zistil, že to čo ja považujem za správne, to vôbec pre druhých nemusí takým byť. Každý človek má nejakú potrebu a často ani sám nevie akú, prečo robí to čo robí. Často som si myslel, že keď majú problémy v kapitalizme, možno im pomôže keď im niekto povie, ako by sa dali ich problémy riešiť. Nepotvrdilo sa mi to. Napríklad na stránke s veľkým dosahom som zverejnil riešenie určitého problému, no malo to minimálnu odozvu. Ľudia radšej reagovali siahodlho pod príspevkom, ktorý udieral na ich emócie, kde sa mohli pohádať, vyplakať, vyblázniť sa, či tam proste iba „byť“ a riešenie akoby dať za úlohu niekomu inému… Čo na tom, že keby sa toho chopili hneď, mohli to vyriešiť rýchlejšie než čakaním na druhého, čo na tom, že ich diskusia nepriniesla žiadny reálny výsledok.

Zdroj: Marcus Quigmire, CC

Ľudia, ktorých som mal možnosť sledovať akoby stratili túžbu objavovať svet okolo nich, akoby nemali chuť spojiť sa s jasným cieľom, ktorý by chceli zrealizovať, až ma to otrávilo, lebo väčšina vecí aj tak skončila pri presadzovaní svojich názorov. Akoby v záľube v rozhorčovaní sa, hádkach, dokazovaní, že my vieme, vy neviete, zháňaní si fanúšikov, ktorí by pritakali. Väčšina z tých ľudí priam potrebovala „osvietených odborníkov“, intelektuálov, či zástupcov, ktorých by radi uctievali, lebo pri snahe spolupodieľať sa na veciach, to mnohých zaťažovalo. Získať dokonalé informácie by pre nich znamenalo venovať tomu množstvo svojho času. A keby nie, zas by to bolo iba o vzájomných vojnách a presviedčaní, prečo máte vy ostatní hlasovať takto a prečo potom tí, čo zvolia inak, no budú v menšine, to majú uposlúchnuť.

Dokonalé informácie sú niečím ťažko dosiahnuteľným v komplexnom prostredí a často ich má práve menšina, ktorá si nič nepresadí, nielen preto, že je v opozícii, ale že väčšina ani nevie, že tu je ešte niekto s inakším názorom. Ak by informácie dokonalé boli, zas by všetci zrejme museli hlasovať jednomyseľne, keďže v opačnom prípade by vyvstávali dôvodné pochybnosti, či sú tieto informácie naozaj dokonalé… Ak má človek pomyselný dokonalý dôvod, prečo nejako hlasovať a skutočne ho chápe. Riešiť teda s ľuďmi či zastupiteľskú alebo priamu demokraciu veľmi nemalo zmysel.

Zdroj: Bdext, CC

Nepochopenie reality

Časom som si síce našiel ľudí, s ktorými by sme radi niečo robili, aj sme začali, ale ku skutočnej zmene veľkých vecí sa musíme predierať aj cez masy, u ktorých znalosť často elementárnych vecí chýba alebo je poznačená nejakým indoktrinovaným názorom, od ktorého nechcú upustiť, nevidia súvislosti alebo často ani nechcú. Ľudia sa však v tomto spektre hádajú o netechnických termínoch ako stalinizmus, trockizmus, anarchosyndikalizmus, marxizmus, demokratický socializmus, komunitarizmus, libertínsky socializmus, mutualistický socializmus, kresťanský či iný náboženský socializmus, kolektívny anarchizmus, sociálna demokracia a ja akosi nechápem, že im mnohým nedochádza, že nikdy nezískajú všetkých na svoju stranu. Že zbytočne budú medzi sebou viesť polemické spory o tom, aký by svet mal byť, či vytvárať si politické strany, aby vládli či hnutia, ktoré majú spoločnosť prebudovať na takú, akú chcú oni, keď vždy tu budú odchýlky, ktoré im to budú narúšať a s ktorými budú nútení akoby súperiť, aj po tom ich odstránení triedneho boja, ktorý by dajme tomu mali za sebou. Lebo pri vláde ľudu by sa na povrch dostávali práve nedostatky demokracie ako takej, aj keď je neporovnateľne lepšia než vláda nejakej autoritatívnej skupinky akoby osvietených.

Zdroj: David Erickson, CC

Nepochopenie Zdrojovej ekonomiky

Projekt Venus propagujúci Zdrojovú ekonomiku (rozumej ako spôsob hospodárenia, správy zdrojov, nič s peniazmi) ide na koreň vecí. Odstraňuje nežiaduce javy tým, že ich robí irelevantnými odstránením príčin ich vzniku. Toto mnohí nedokážu pochopiť. Ako chceš zrušiť vlastníctvo, keď je nám geneticky dané? Ako chceš, aby ľudia zrazu využívali vedeckú metódu, keď aj vedci robia chyby? A podobne. A ja často začínam vysvetľovať, že aj keby sme mali niečo geneticky dané, zväčša sú to len sklony, ktoré v sebe dokážeme potláčať, zmeniť pre budúce generácie na iné, že hrá rolu prostredie do veľkej miery, teda skôr prístup k zdrojom a nie umelý termín vlastníctvo by nás mal zaujímať alebo že o názory vedcov tu nepôjde. Že sa budú robiť čo najpresnejšie komplexné štúdie a posudzovania, kde každý, kto bude mať čo k veci, môže pomôcť, prispievať do systému, že aj na to, čo a ako, budú existovať mechanizmy. Lebo je to skrátka lepšie než posudzovať bez znalostí, len na základe pocitov, či daná látka je výbušná alebo nie a podobne. Často sa dostanem do bodu, kedy je toto pre ľudí zložité pochopiť, vždy sa niečo nájde, čo si zle vysvetlia či nevedia predstaviť, kedy to onálepkujú takým či onakým „izmom“, prinajlepšom utópiou, ktorú však nevnímajú ako opak dystópie a končím zhruba tam, kde moji priatelia pri vysvetľovaní ich „izmov“.

Preto nerád tieto veci vysvetľujem. Ľudia na nich musia prísť sami, po svojom, treba im dať nástroje, dať im čas, pristúpiť priateľsky ku komunikácii, klásť otázky, prečo si to alebo ono myslia a dávať im príklady konkrétnych problémov. Pýtať sa, ako by sa s nimi vysporiadali, a zároveň ich informovať o možnostiach riešenia danej veci. Na koreni sú často ľudia schopní zmeniť nakoniec postoj k veciam tak, že poprú ideológiu, ktorú dovtedy hájili. Ľudia sa boja opustiť ideológie, lebo majú strach, že sa veci môžu zneužiť inými existujúcimi ideológiami. Ťažko chápu, že tu môže byť metodológia správy spoločnosti. Že tu môže byť platforma, systém správy, ktorý sa bude snažiť dbať na relevantnosť faktov a na kvalitu informácií.

Zdroj: George Kelly, CC

Nepochopenie cesty ako zmenu dosiahnuť

Darmo hovoriť, že tu je spôsob, ako zmeniť veci od základov hneď, že sú na to prostriedky vo forme zdrojov, že sú na to technológie, že tu je akýsi softvér wolfram alpha a kadečo iné. To sa pre nich skrátka ešte nedá. Ešte si musíme podľa nich prejsť nepodmieneným základným príjmom, ktorý možno bude niekde vo forme univerzálnej nepodmienenej dividendy, teda akýmisi výnosmi z kapitálu, nie priamo z daní alebo ešte 4 denným pracovným týždňom, ešte 6 hodinovou pracovnou dobou, zákonmi o sociálnom bývaní a neviem čím všetkým. A to sú ešte tie lepšie myšlienky, ktoré nechcú zachovávať status quo, či nebodaj trestať systémom a kultúrou vytvorených príživníkov a vytvárať nové elity. Vravievajú často, že veď by sme nevedeli, čo so sebou teraz, veci by nefungovali, či že by to krachlo, ľudia nemajú na to zmýšľanie a podobné reči, ktoré už poznám ako otčenáš. No mal by si ty na to? Nevychádzaš skôr zo seba, keď to hovoríš? To sú kľúčové otázky, ktoré sa bohužiaľ dajú zodpovedať, že je to tak. Aj v prípade jednotlivcov a aj más. No zas sme akoby naspäť, že čo s tým.

Tu je jednoduchá odpoveď – pripojiť sa k tým, ktorí si to vezmú ako to, na čom mienia pracovať počas svojho života a usmerňovať tam deje, na rozumnú správu spoločnosti na základe toho najzdokladovanejšieho, najfunkčnejšieho a nie tam, kde si myslím, že by to tak mohlo byť. To nie je Venus ani Zdrojová ekonomika. Tá sa drží vedeckých poznatkov, nie obyčajných názorov a prijíma zmenu. Nie je ani o naháňaní sa za každú cenu za všetkými možnými slobodami jednotlivca, či systému, lebo chápe slobodu presnejšie a komplexnejšie než tí, ktorí si myslia, že vedia o čom tento termín je a už ďalej neskúmajú, len na ňom stavajú ako na niečom danom. Obhajcovia všetkých možných slobôd sú v dnešnom systéme veriaci, pretože nechápu determinizmus, vedeckú problematiku ohľadom existencie či neexistencie slobodnej vôle vo vesmíre, ktorá sa vedie už desiatky rokov, či ovplyvnenosť slobôd prostredím. Slobody chápu často potiaľ, pokiaľ neubližujú na slobode iným, no nechápu previazanosť kultúrneho správania jednotlivcov, že rôzne trendy môžu rozšíriť rôzne aberácie, ktoré môžu byť nielen v protiklade s evolúciou, vytvárať slepé uličky a viesť spoločnosť až k degenerácii, strate motivácie a podobne. Konzervatívne postoje zas často zbytočne zdržujú pokrok, aj keď mnohé ho neodmietajú, stavajú na overenom, aj kde nemusia, často zo strachu z nového. Neofóbia tu je častým javom, ktorý je príznačný väčšine ľudí. Udržujú status quo a v podstate slúžia ako nástroj k udržaniu moci. Venujú pozornosť kultúrnym a rôzne starým tradíciám a opäť to nie je o posudzovaní faktov. O snahe niečo stále meniť a vzdávať sa väčšiny nepotrebných vecí. Je to v podstate akoby ďalšia ideológia, či myšlienkový smer.

Zdroj: Digital Markketing, CC

Tvorba vhodných a čo najmenej ignorovateľných trendov

Systém nám ponúka akoby sme podľa neho mali veci riešiť. Snaha približovať sa k ideálu demokracie je vraj to najlepšie čo človek vymyslel. Ak ju spochybníte, ste ten, kto tu chce vládu pevnej ruky, diktatúru a neviem čo ešte, skrátka zas dvojrozmerné myslenie, keď nie je to, tak je to. Stále nás akoby núti, veď si choď vybrať k voľbám, môžeš sa priblížiť tomu, že ti niekto niečo presadí, že to dostaneš viac do povedomia, lebo inak ti tam dosadia druhí niekoho, kto začne veci smerovať k dystópii. Nanešťastie toto je v súčasnosti reálna hrozba. Predstavte si, svet z nejakého orwellovho románu, kde by vám násilím vymazali pamäť. No asi by ste nemali možnosti presadzovať to, čo chcete a bohužiaľ v súčasnej dobe je takto proti vede zameraných viac politických smerov. Niektoré z nej robia šaškáreň na základe peňazí a jej moci, pre svoje záujmy, iní ju úplne odmietajú na základe viery, ďalší ju vnímajú ako nástroj svojej politickej moci, kde mienia vyberať a tlačiť iba to, čo sa im hodí.

Podstatné je preto vytvárať trendy ako priemysel 4.0, ktorý sám tlačí spoločnosť k takej forme, akú by sme si priali, kde sú akékoľvek politické špičky priam nútené riešiť niektoré sociálne otázky. No problém je, že zas je ich rozhodovanie účelné, nepresné, veľmi nedokonalé a to aj keď je tam snaha o niečo čo najracionálnejšie s akoby najmorálnejšími, nie je tam schopnosť akoby toto rozhodovanie delegovať niekde, kde by sa spravilo lepšie. Mohlo by totiž prísť k ohrozeniu moci ako takej, ktorá sa chce zachovať. Predstavte si, že ste v snehu na poli v polárnej krajine bez zbraní a okolitých nástrojov a naháňa vás hladný predátor. V danej chvíli aj keď nechcete utekať, nechcete sa prispôsobiť jeho pravidlám, ste nútený voliť akoby menšie zlo, ak neviete ako inak by ste sa od daného predátora uchránili. Tak je to aj s voľbami, mnohí ľudia k nim chodia robiť tie nekonečné malé kroky nie z dôvodu, že by si mysleli, že zásadne niečo zmenia, ale v snahe uchrániť sa väčšiemu zlu. Často bohužiaľ to väčšie aj tak zvolia alebo to menšie sa stane aj tak väčším a sú nútení robiť niečo aj mimo volieb, lebo vedia, že zas sú nad priepasťou samozničenia a je nutné urobiť niečo, čo by nemohol ani ten najvyšší ignorovať. Bohužiaľ na tejto hrane balansujeme veľmi často a nevieme akoby z tohto kruhu uniknúť.

Zdroj: dacian dorca-street photographie, CC

Rozumnejšia spoločnosť v záujme všetkých

Je priam nutné robiť niečo mimo svojich povinností v tomto systéme a to práve preto, aby sme sa čo najväčšieho počtu z nich zbavili. Aj keď sa ich zbavíte ako jednotlivec v rámci systému, lebo si napríklad kúpite všetko a všetkých a zariadite tak, že možno ani platiť už nemusíte, tak vám môže svet ľahko stroskotať, lebo nebude vedený podľa vedeckej, rozumej tej najrozumnejšej metódy. Aj keby ste všetkých zapriahli, že budú robiť pre vás, všetka veda by bola pod vašou kontrolou a poznatky by sa uplatňovali, v čo najväčšej miere, lebo by ste to prikázali, aj tak by vám to spadlo, lebo by ste nemaximalizovali potenciál ostatných ľudí, pretože tí ostatní by niečo museli.

Môžete im vytvoriť potreby, upraviť kultúru tak, aby pre vás robili a boli na oko šťastní a ani nevedeli, že veci by mohli byť aj inak, no aj tak to padne, ak sa to stretne s ešte rozumnejšou spoločnosťou, kde vzájomná previazanosť, avšak nezávislosť a ten pomyslený vrchol by bol v každom jedincovi. Napríklad si predstavme, že by sme narazili na inú civilizáciu vo vesmíre. Práve o tom je to, že nemaximalizovať náš potenciál je hlúpe, nemá zmysel a nakoniec si uškodíme aj sami. Každá snaha ovládať druhých sa nám môže vypomstiť. Nevidím dôvod prečo by sa zdrojovou ekonomikou vážne nemal zaoberať ktokoľvek, či už ten, čo je teraz pri moci alebo ten najposlednejší bezdomovec v spoločnosti. Každý má inú motiváciu v súčasnosti prečo ju dosiahnuť. Jeden v nej môže vidieť, že sa bude mať lepšie než v súčasnosti, aj keď je paradoxne na vrchole rebríčkov ohľadom moci, slávy či majetku. Iný, že je to ten najlepší spôsob pre civilizáciu. No a ďalší napríklad ten bezdomovec vôbec, že bude mať väčšie šance prežiť. Ja som sa k Zdrojovej ekonomike vrátil po čase, lebo som zistil, že je to najracionálnejšie, čo som mal možnosť poznať a že tie odpovede v nej nie sú len z dôvodu, aby nejaké boli alebo že musia byť, skrátka som ju začal skutočne chápať, nie len povrchne ako niečo, čo vzišlo z nejakých videí s peknými obrázkami, hudbou a akýmsi idealizmom.

Zdroj: Neil Conway, CC

Zmena s racionalitou

Zdrojová ekonomika nie je o tom, že by vám ju teraz mal niekto vysvetľovať, potrebné materiály vonku sú k samoštúdiu, výsledné pohľady je samozrejme potrebné následne zistiť, ako sú myslené, prečo sú tak myslené. Nie je o predháňaní sa, kto urobí lepší meme obrázok, príťažlivejšie video, lebo ako poniektorí vravia, tamto som už videl, to je staré. A? Pochopil si ho? Zdrojová ekonomika je o budovaní spoločnosti, ktorá bude odstraňovať to, čo nám vadí, prekáža na ceste k lepšiemu životu, nie o vyhováraní sa na to, že to nejde, lebo si veci inak neviem predstaviť. Pamätám si, ako mne aj bratovi raz otec povedal: Vy nemáte žiaden stres ohľadom toho, ako budete žiť alebo musíš toto, lebo všetci to robia a ak to nerobíš si divný, nebude s tebou nikto nič chcieť mať. A presne takto je nastavená dnešná spoločnosť. Aj otec tie názory prebral, ovplyvnilo ho okolie. Stres a naháňanie sa je normou. Musíš mať stále viac. Byt nestačí, musíš mať dom, dovolenka v Tatrách raz za rok nestačí, musíš ísť do Chorvátska, potom si urobiť fotku v Dubaji pred najvyššou budovou, ktorá je síce symbolom nezmyselnosti čerpania zdrojov, lebo jej jediný zmysel je, že je vysoká len aby takou bola, ale práve preto si tam musíš urobiť tú fotku, že si to dokázal. Síce je otázne, čo si dokázal, ale si tam, teš sa, chci vyskúšať všetko. Nejedol si ešte vranu? Skús to. Nepotápal si sa ešte v Thajsku, nehral na gitare uprostred zamrznutej rieky na ruskej Sibíri, nevieš nič o živote. Čo si zažil? Čo si videl? No a toto je choré na dnešnej spoločnosti, presne takéto zmýšľanie. A základ toho je najmä strach, nepochopenie, konformnosť vo veciach, ktoré nám škodia, no nevidíme ich a málo si ich uvedomujeme. Ľudom akoby chýbal zmysel pochopiť niektoré ozajstné problémy a nelogiku niektorých svojich činov. Dostali sme sa do štádia, kedy nám v tom môžu pomôcť naše výtvory ohľadom technológií napriek tomu, že stále čelíme problémom s jazykom a komunikáciou, problémom s našimi názormi, ktoré presadzujeme za každú cenu, problémom s interpretáciou vecí, našimi túžbami, ktorým nerozumieme na koreň, problémom s pochopením toho, že musíme z toho preč a problémom neznalosti, ako z toho preč. Každého cesta k tomu racionálnejšiemu bude iná. Nebude to u mnohých ani pochopením experimentálnych miest, ak by vznikli, kde by iní dávali príklad. Možno o takomto type systému začnú aj prednášky na školách, či na iných verejných miestach, ak ľudia pochopia, prečo chcú zmenu. Bude to omnoho zložitejšie, ale ten Frescov svet bez politiky, chudoby a vojny je našim ďalším bodom v našej evolúcii, lebo inak sa sami nasmerujeme k sebazničeniu.

Niet jediného dôvodu prečo sa neposunúť ďalej. Niet dôvodu nechcieť zmenu, niet dôvodu, prečo sa zo zmeny netešiť, ak bude prevádzaná čo najracionálnejšie. Dôvod prečo sa zmien bojíme je, že doteraz boli mnohé uskutočňované na základe neracionálnych dôvodov a často nám nepriniesli iba to dobré, ale aj utrpenie. Ak ale túto zmenu prepojíme s rozumom, dostaneme sa do akejsi špirály, ktorá nám bude vytvárať krajší svet.

 

Postskriptum: Ak sa do tejto zmeny chcete zapojiť spoluprácou s inými, kontaktujte napríklad mňa.

 

Vrchné foto: new 1lluminati, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *