Čo spôsobilo pád „jamajskej koalície“ (CDÚ, CSU, FDP, Zelení) v Nemecku?

Je logické, že Nemecko ako najvýznamnejšia mocnosť súčasnej Európy zaberá v spravodajstve okolitých krajín  značný priestor. Aj preto bol vývoj koaličných rokovaní po septembrových voľbách veľmi sledovaný. Dnes vieme, že rokovania o takzvanej jamajskej koalícii tvorenej CDÚ/CSU, FDP a Zelených nadobro skrachovali. Čo je však podstatné, skrachovali ako priamy následok Merkelovej „vítacej“ politiky. Ukazuje sa, že karma (aj tá politická) nakoniec každého dobehne.


Merkelová v čase, keď považovala dohodu za možnú

Kameňom úrazu sa ukázali diametrálne odlišné postoje dvoch  potenciálne koaličných strán takzvanej jamajskej koalície,  konkrétne Zelených a bavorskej CSÚ a čiastočne aj FDP. Zelení ako esenciálne „slniečkarska“ strana aj naďalej podporovali „vítaciu“ politiku, čo je však ešte horšie, trvali na tom, aby sa aj naďalej uplatňovalo právo na sceľovanie rodín  aj pre vyše milión utečencov, ktorí sú už v Nemecku dôsledokom veľkej migračnej krízy z leta 2015. Ak si uvedomíme, že priemerná moslimská rodina má šesť až osem detí, znamenalo by to, že asi k miliónu utečencov, prevažne mladých mužov, pribudne ďalších šesť až osem, možno až desať milión utečencov, teda ich rodín – manželiek, detí, respektíve aj starých rodičov.

Ak by sa tento scenár naplnil, asi nemá zmysel hovoriť, čo by nastalo. Už dnes sa asi z  osemdesiatich miliónov občanov Nemecka dvadsať miliónov nenarodilo v Nemecku. Je tu silná turecká menšina, približne päť až šesť miliónov, ostalo tu množstvo utečencov z čias vojny v Juhoslávii, predovšetkým Bosniakov, ale aj iných občanov bývalej Juhoslávie ako dôsledok dohody Tita  s Nemeckom, keď otvorenie nemeckého pracovného trhu pre Juhoslovanov  malo kompenzovať škody, ktoré Nemecko spôsobilo Juhoslávii  v priebehu druhej svetovej vojny. Je tu aj silná talianska menšina pochádzajúca z málo rozvinutého juhu Talianska.  

Toľko pohľad do histórie, ktorá determinuje národnostné a etnické zloženie súčasného Nemecka.  Podstatnejší je však pohľad do budúcnosti. Predstava, že by v krátkej dobe dvoch -troch rokov pribudlo v Nemecku ďalších osem, možno desať miliónov utečencov s prevažne moslimským vyznaním, s úplne inou kultúrou, hodnotami a samozrejme, aj s nemalými  nákladmi pre nemecký rozpočet, by asi naozaj znamenalo kolaps systému, rovnako ako kolaps Nemecka tak, ako ho dnes poznáme. V tomto zmysle je reakcia aspoň časti politikov na túto zle nastavenú migračnú politiku Angely Merkelovej len logickým dôsledkom a snahou skorigovať chyby, ktoré už nastali.

Názory mnohých Nemcov sa za posledné dva roky diametrálne zmenili. Svedčí o tom, okrem iného, aj najnovšia kniha nemeckej humanitárnej aktivistky Katji Schneidtovej Nezvládneme to. Už samotný názov je popretím, kritikou či antitézou k Merkelovej: „Zvládneme to!“. A autorka veľmi dobre vie, o čom hovorí. Sama a na vlastnej koži zažila, ako multikulturalizmus v Nemecku nefunguje. Svoje zážitky z manželstva s naturalizovaným Turkom  a život v tureckej komunite v Nemecku veľmi autenticky a plasticky opísala v bestselleri V zajatí v Nemecku. Svoje zážitky opisuje takto. „Žila som navonok v modernej rodine, ktorá vyzerala, že prišla žiť do Nemecka bez predsudkov. No celá komunita navštevovala len turecké obchody,  reštaurácie, fitka. Stýkali sa len s ľuďmi zo svojej komunity. Mnohí mladší členovia sa už narodili v Nemecku, chodili tu do školy a dalo by sa predpokladať, že našu kultúru poznajú. Bol to však len prvý dojem. Pochopila som, že islamská kultúra je v nich veľmi hlboko zakorenená. Rodina navonok pôsobila, že je otvorená. Za zavretými dverami však členovia rodiny všetky západné tradície a kresťanskú kultúru priam preklínali.“

Politici  CSÚ a FDP si pravdepodobne tento fakt ako prví uvedomili a zatiahli za ručnú brzdu. Uvidíme, čo bude nasledovať.

Roman Michelko o aktuálnych udalostiach na Infovojne


Roman Michelko, spisovateľ

Text vyšiel aj v SNN

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *