Ďalšie poznámky k autentickej ľavici a Vízii

Nastane zmena myslenia pracujúceho ľudu až po zmene politického systému?

(pokračovanie)

    K napísaniu tohto článku o prioritách autentickej ľavice nás viedla práca doc. Ladislava Hohoša publikovaná na portále Alternatívy. Píše: „Ľavica by sa mala postaviť od prípadu k prípadu proti totálnej komodifikácii. Tak ako feministické hnutie úspešne presadzuje ohodnotenie práce v domácnosti, dnes už máme rodičovskú a nie iba materskú dovolenku. Kľúčové slovo, ktoré by malo byť základom politického programu Vízie je dekomodifikácia, (tj.) návrat k úžitkovej hodnote výrobkov a výroby, čo v podstate znamená odstránenie stimulu profitu, obmedzenie funkcie peňazí až po ich likvidáciu v dlhodobom horizonte.“ Je to veľmi dôležité, lebo ako uvidíte nižšie, práve na komodifikácii je založená existencia kapitalizmu a ním vytvoreného spoločenského systému, ktorý nahradil feudalizmus.

    V úvode článku si zadefinujme, čo je to komodita a aké komodity môžeme rozlíšiť. Karol Marx svoju analýzu kapitalizmu v knihe Kapitál zv. I. začína diskusiou o jednoduchej komoditnej produkcii a podstate komodít. Je tomu preto, lebo podľa Marxa je kapitalizmus systémom komoditnej produkcie. Inými slovami je systémom, v ktorom tovar je produkovaný za účelom zmeny prostredníctvom peňazí. Regulácia ekonomiky je v (súkromnom) kapitalizme vykonávaná spontánne prostredníctvom pôsobenia voľného trhu. Podľa Marxovej definície je komodita niečo, čo je produkované za účelom zmeny. Z uvedeného vyplýva, že ak niečo vyrobíme pre osobnú potrebu, tak tento produkt nie je komoditou. Iba vtedy keď niečo vyrobíme s úmyslom vymeniť to za iný produkt alebo predať to za peniaze, potom sa teda objekt stáva komoditou. Pre Marxa má každá komodita dva typy hodnoty. Jednu opisuje ako kvalitatívnu s úžitkovou hodnotou, a druhú kvantitatívnu s výmennou hodnotou. Prvá je tá, ktorá je na špecifické použitie a užitočnosť komodity je definovaná jej zvláštnymi charakteristikami. Napríklad takou komoditou môže byť bochník chleba upečený zo špecifického typu múky, istej veľkosti a váhy. Druhou kvantitatívnou hodnotou je výmenná (trhová) hodnota.

    Marx po ďalšej analýze ukazuje, že trhová hodnota je zjavná externá forma toho, čo sa jednoducho nazýva hodnota. Tento typ výmennej hodnoty je čisto kvantitatívnej povahy. Podľa Marxovej koncepcie, hodnota určitej komodity odráža objem „spoločensky potrebnej pracovnej doby“, ktorá je potrebná na vyrobenie komodity. Lenže nielen vyprodukovaný tovar je v liberálnom súkromnom kapitalizme komoditou. Tou sa stávajú aj poskytované služby za účelom výmeny služby za iný produkt, alebo získania peňazí za túto službu v primeranom množstve na trhu. Podľa Marxovej koncepcie, hodnota určitej komodity odráža objem spoločensky potrebnej pracovnej doby, ktorá je potrebná na vyrobenie komodity. Inými slovami, hodnota komodity je determinovaná objemom priemernej práce. Čím Marx rozumie prácu priemerného zamestnanca, pracujúceho priemernou intenzitou, za priemerných pracovných podmienok. Čiže prácu meranú v čase, počas ktorého je vyrobená komodita. Marx v Kapitále zv. I. popisuje, že „to, čo determinuje výšku hodnoty akejkoľvek položky, je objem spoločensky nevyhnutnej práce, čiže pracovná doba spoločensky nevyhnutná pre jej produkciu.“ (1) Podľa marxistickej analýzy je komodita zdrojom všetkých hodnôt práce, pretože ekonomicky povedané, je práca špecifickým objemom priemernej práce, vtelenej do materiálneho objektu. Je tomu preto, že podľa Marxovho odhadu rovnaké ekonomické procesy, ktoré vedú k zovšeobecneniu komoditnej produkcie takisto vedú k zredukovaniu väčšiny práce na túto úroveň. Špecifická komoditná produkcia postupne zničila sociálne zväzky feudalizmu. Tým premenila nevoľníkov pripútaných k pôde a remeselníkov spútaných obmedzeniami profesijných cechov na proletárov, ktorí nemajú žiaden majetok v zmysle výrobných prostriedkov a ktorých práca je prevažne nekvalifikovaná alebo nízko kvalifikovaná, obmedzená na opakované pracovné úkony v prevažne pásovej výrobe. Týmto spôsobom môže byť celkový vývoj kapitalizmu popísaný tak, že vnútorný protiklad komodity vedie ku generalizácii komoditnej produkcie. Dynamika trhu s jej tendenciou rozvíjať spoločenskú deľbu práce, spolu s výrobným pokrokom spôsobeným vedecko-technickou revolúciou a znižovanie ceny existujúcich produktov, to všetko viedlo k expanzii trhovej ekonomiky a k rozpusteniu feudálnych zväzkov. Okrem iného to viedlo k vytvoreniu komoditnej pracovnej sily – pracujúcej triedy. Vnútorný protiklad komoditnej pracovnej sily umožní vykorisťovanie pracujúcich a produkciu nadhodnoty, ktorá keď je reinvestovaná sa stáva kapitálom.

    Za tohto kapitalistického systému sú pracujúci priami výrobcovia oddelení od výrobných prostriedkov, preto sa samotná práca resp. prenajatá pracovná sila stáva komoditou. Celý systém je hnaný dynamikou komoditnej výroby a trhovej výmeny, čo je fenomén, ktorý Marx nazýva „fetišizmom komodít“ (2) Povedané inými slovami, komodita je vtelením čiže „súborom“ ľudskej práce, ktorej abstraktným výrazom je jej trhová hodnota na trhu práce. Podľa marxistického pohľadu, história kapitalizmu od jeho počiatkov až k jeho ukončeniu socialistickou revolúciou, odráža a je determinovaná logickým vývojom ľudskej práce. Pre Marxa toto predstavuje len ako jednu fázu historického vývoja práce. Ale je to fáza, v ktorej bola práca oslobodená od spoločenských a zvykových obmedzení ako napr. otroctvo a nevoľníctvo a môže sa voľne rozvíjať. Za kapitalizmu ale prvýkrát v histórii vzniká zjavný abstraktný spoločenský charakter práce.

    Vo všetkých fázach vývoja kapitalizmu boli pracujúci oddelení od výrobných prostriedkov, nástrojov, strojov a pod., čím sa stávajú komoditou, čiže rozsiahlym „telesom“ potenciálnej práce. Navyše kapitalistický proces tým, že pracujúcich oddelil od výrobných prostriedkov, z nich urobil z drvivej väčšiny nekvalifikovanú, alebo nízko kvalifikovanou námezdnú pracovnú silu. Námezdní pracujúci sú v kapitalistickom výrobnom procese poväčšine ľahko nahraditeľní po krátkodobej rekvalifikácii, resp. zaučení na vykonávanie opakovaných výrobných operácií, čím sa stávajú „modernými operátormi výroby“. Týmto spôsobom sa nielen analyticky objasňuje abstraktný, všeobecný charakter ľudskej práce za  všetkých vývojových štádií kapitalizmu, vrátane štátneho kapitalizmu až po globálny ultraimperializmus.

    Ak chceme aby nastala zásadná systémová spoločenská zmena, tak potrebujeme, aby tzv.  dekomodifikácia spoločnosti prebehla súčasne v troch paralelných a komplementárnych rovinách:

  1. dekomodifikácia práce a pracovných síl zrušením námezdnej práce pracujúcich a tým aj trhu práce,
  2. dekomodifikácia tovarov a služieb návratom k reálnej netrhovej úžitkovej hodnote,
  3. dekomodifikácia sociálneho štátu.

Prvým dvom rovinám dekomodifikácie sme sa venovali v predchádzajúcej časti, tak prejdeme k dekomodifikácií sociálneho štátu a verejných služieb.  Prechodom od štátneho kapitalizmu s primerane  silným sociálnym štátom ku globálnemu liberálnemu ultraimperializmu sa liberálne komodifikoval nielen tovar (zrušili sa štátne ceny), ale aj verejné služby poskytované prostredníctvom sociálneho štátu sa stali obchodovateľnými komoditami.

Takto sa komoditami stali služby v zdravotníctve, lekárnictve a systéme rýchlej záchrannej zdravotnej služby, ktoré predtým boli bezplatné resp. hradené zo štátneho rozpočtu. Prechodom na poistný systém a hradenie mnohých zdravotníckych úkonov, doplatkami za lieky a zdravotnícky materiál, došlo ku komodifikácií zdravotníctva. Čím sa de facto aj poškodené zdravie resp. choroby stali predmetom obchodovania a vytvárania súkromného zisku z nešťastia pracujúcich, nezamestnaných, detí a dôchodcov. Preto každoročne zomierajú tisíce ľudí na Slovensku na liečiteľné choroby.

Podobne ako zdravotníctvo sa aj školský a vzdelávací systém postupne stal komoditou v liberálnej kapitalistickej spoločnosti už za Mečiarovej vlády (1994-1998). Bol spojený s liberalizáciou školstva, umožnením vytvárania súkromných a cirkevných vzdelávacích inštitúcií a s ním spojeným vyberaním študijných poplatkov. Ale aj so spoplatnením externej a diaľkovej formy štúdia, aj so zavedením plateného ďalšieho vysokoškolského alebo stredoškolského štúdia. Komoditou sa stali aj školské priestory postavené z daní pracujúcich, ktoré sa prenajímajú na mimoškolskú činnosť (napr. športovým, umeleckým a kultúrnym klubom a pod.) Došlo ku komodifikácií predškolských zariadení, tj. jaslí a škôlok.

Nanútenou komoditou sa stal paradoxne aj verejnoprávny rozhlas a televízia, ktorý bol povinne hradený z počiatku tzv. koncesionárskymi poplatkami. Tie sa multimedializáciou šírenia (cez internet, satelity, mobilné siete a pod.) televízneho a rozhlasového vysielania stali zásluhou Maďarovičovho tzv. „socialistického zástrčkového (elektromerového) zákona“ nanútenými komoditnými službami v tzv. verejnom záujme. Tu sa paradoxne stáva asociálny liberálny štát priamym vykorisťovateľom vlastného obyvateľstva. Pokus o zrušenie komodifikácie „RTVS“ bol paradoxne iniciovaný liberálnou SaS, ale asociálnymi socialistami zo Smeru bola dekomodifikácia RTVS zmarená napriek parlamentom schválenému Krajcerovmu zákonu.

Zavedením druhého dôchodkového piliera po tzv. Kaníkových asociálnych deformách sa komoditou stal aj dôchodkový systém, ktorý tým postupne stratil solidárny charakter vyplývajúci zo slovanskej tradície „troch grošov“. Poistným systémom a Kaníkovými asociálnymi deformami sa veľmi prehĺbila dôchodková priepasť medzi staršími a novými dôchodcami. Pretože za predchádzajúceho režimu boli podstatne nižšie príjmy, z ktorých sa vypočítal dôchodok pre starších dôchodcov. Ďalšou zásadnou deformou dôchodkového systému bolo zavedenie tzv. výsluhových dôchodkov vojakov a policajtov, ktorý odčerpáva  značnú časť vybraných daní po 15-20 rokoch služby, často aj v kancelárskych priestoroch! Takto doživotne úplne zbytočne platí štát z našich daní zdravých a práce schopných ľudí prepustených z ozbrojených síl. Tým, ktorí slúžili cudzím záujmom svetovej oligarchie a domácej oligarchii zabezpečili bezpečnosť ich kapitálu.

Ku komodifikácii verejných služieb došlo aj v sociálnej oblasti pre dôchodcov tzv. domovoch sociálnych služieb (DSS). Postupne došlo k „poloprivatizácii“ DSS prechodom na samosprávy, prípadne ku privatizácii odkúpením lacných pôvodných objektov štátu a ich následnou prestavbou za euro fondy alebo štátne dotácie cez rôzne projekty. Prípadne podobným spôsobom vybudovaným komodifikovaných súkromných a cirkevných DSS, psychiatrických a resocializačných zariadení, luxusných sanatórií a hospicov. Umelo vytvorený nedostatok voľných miest v sociálnych službách vytvára liberalizované trhové prostredie. Taktiež vytvára možnosti na vykorisťovanie seniorov a ich rodinných príslušníkov liberalizovanými poskytovateľmi služieb. Navyše viac ako 50 tisíc opatrovateliek nemá na Slovensku prácu, hoci má na to kvalifikáciu. Kvalifikované pracovné sily sú nútené predávať svoju prácu v zahraničí opatrovaním detí a seniorov z dôvodu komodifikácie sociálnych služieb a existencie trhu práce, na ktorom sa neuplatnia.

Záverom môžeme konštatovať, že autentická ľavica, ak chce získať masovú podporu najmä chudobnejšej voličskej základne, tak nevyhnutne potrebuje presadzovať dekomodifikáciu tovarov a služieb zrušením voľného trhu a návratom k úžitkovej hodnote. Taktiež obnovením a výrazným posilnením sociálneho štátu, spojeným so silným progresívnym zdaňovaním, čím sa vytvoria zdroje na jeho financovanie zo štátneho rozpočtu. Presadenie dekomodifikácie práce zrušením trhu práce nebude možné dovtedy, kým sa výrobné prostriedky a prírodné zdroje nedostanú z rúk štátnej alebo súkromnej oligarchie kolektívnym a neobchodovateľným spôsobom do rúk priamych výrobcov a poskytovateľov služieb. Bohužiaľ takýto komunitárny dekomodifikačný politický program na Slovensku nepresadzuje žiadna ľavicová strana, alebo sociálne ľavicové politické  hnutie. Máme vôbec u nás autentickú ľavicu?


1 Marx, K., Kapitál zv.1 s. 39

2 Ibid s.71


Foto: Chad McDonald, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

3 thoughts on “Ďalšie poznámky k autentickej ľavici a Vízii

  • 26. októbra 2016 at 14:44
    Permalink

    Pokiaľ viem, tak Vzdor to presadzuje. Pojem dekomodifikácia síce nepoužíva, ale inými slovami hovoria to isté. Tým mu nechcem robiť reklamu (nie som jeho členom a vo viacerých veciach sú moje názory diametrálne odlišné), ale skrátka ak tu takú stranu máme, prečo to nepovedať?

    Reply
  • 26. októbra 2016 at 16:26
    Permalink

    Oceňujem úsilie Miroslava Hazuchu o marxistickú analýzu. Mám však problém pochopiť niektoré jeho tézy, pretože sa snaží o vlastnú interpretáciu Kapitálu. Nebolo by lepšie odcitovať tieto pasáže priamo z Politickej ekonómie kapitalizmu, sú tam podávané prijateľnou formou a nebolo by potrebné si objasňovať, čo je danou tézou myslené. Alebo skôr, bolo by potrebné vrátiť sa k objasneniu niektorých marxistických téz politickej ekonómie. Medzi nami je ešte dosť odborníkov aj na túto tému, ak by išlo o slušnú odbornú úroveň diskusie, zrejme by sa pripojili.
    Ako ja viem, tak marxistická PE používa hlavne pojem tovar, tovarová výroba, menej pojem komodita. Ako výrobok určený na výmenu. Tu tiež autor použil zo dvakrát zmenu, čo mení význam práce s tovarom.
    Tiež by sa mi žiadalo vysvetliť, ako „špecifická komoditná produkcia postupne zničila sociálne väzby feudalizmu“. Ja by som skôr povedal, že sa sociálne väzby feudalizmu rozpadali pod tlakom narastajúcej tovarovej produkcie v mestách, kedy bolo potrebné jednak prejsť od brzdiacej naturálnej tovarovej výmeny k tovarovo-peňažnej. Akosi sa nám dnes pod vplyvom buržoáznej propagandy spája trh, trhová výmena s kapitalizmom. Lenže trh, trhová výmena vznikla s deľbou práce pred 5200 rokmi, existovala teda aj v otrokárstve a feudalizme. Len mala naturálnu, nie peňažnú podobu.

    Čo sa týka regulácie ekonomiky pravidlami voľného trhu (laissez-faire), platí to len pre klasický kapitalizmus do Veľkej hosp. krízy 1929-1933. Potom ide jednoznačne o regulovanú (až plánovanú) podobu trhu. Vynútila si to monopolizacia ekonomiky po začiatku krízy klasického kap. po r. 1848. V monopolizovanej ekonomike je možné zachovať akú-takú konkurenciu len vďaka rozsiahlej regulačnej činnosti štátu.

    Reply
  • 26. októbra 2016 at 16:35
    Permalink

    Mám tiež problém pochopiť pojem autentická ľavica. Ak by sme jej priradili len jednu vlastnosť, napr. snahu o pokrok, s ktorým bola ľavica vždy spájaná, tak by sme pod autentickou mohli chápať len strany snažiace sa o spoločenský pokrok. Lenže pojem ľavice zahŕňa viac charakteristík a v závislosti od autorov sa budú aj líšiť.
    V tomto zmysle by som povedal, že všetky ľavicové strany sú autentické.
    V dnešnej sociodiverzitnej dobe sa nedá ľavica zredukovať len na jednu stranu alebo jeden smer, pluralitná doba si vyžaduje pestrejšiu zostavu ľavicových subjektov.

    Osobne by som sa prikláňal k pojmu nekapitalistická ľavica (aj tú by som ďalej členil na konzervatívnu a revolučnú). Pojem antikapitalistická, ktorý sa tiež používa, navodzuje dojem, že hlavnou funkciou tejto ľavice je bojovať proti kapitalizmu, za jeho zničenie. Lenže podľa mňa zmyslom pokrokovej strany nie je bojovať proti niečomu, ale za niečo, predstaviť vlastnú víziu.
    A dávať si za cieľ zničenie kapitalizmu je podľa mňa nepochopením dejinnej logiky. Ak sa pozrieme do dejinného i prírodného vývoja, tak pred nami tu nájdeme v pohode fungovať rad predošlých foriem (biologickú formu, prvobytné kmene, feudálne spoločenstvá). Problém teda nespočíva v existencii kapitalizmu, ale v tom, že si aj dnes prisvojuje funkciou hegemóna dejinného vývoja, hoci táto funkcia mu po r. 1928 nepatrí.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *