DAV DVA dáva dvojnásobne veľa podnetov na diskusiu

DAV DVA sa profiluje oveľa otvorenejší, ako jeho predchodca. Často sa na jeho stránkach objavujú myšlienky, ktoré sú z hľadiska marxizmu mimoriadne diskutabilné, ba až neprijateľné. Možno je to zámer redakcie, aby vzbudila potrebu reakcie na takéto stanoviská. Možno je to podpora niektorých takýchto nemarxistických postojov. Čas ukáže.

Objavil som a s radosťou som si začal čítať rozhovor so súdruhom z Čiech, Pavlom Josífkom. (1) Redaktor dlho nechodil okolo horúcej kaše a šiel priamo ku otázkam viery, náboženstva a postojom Josífka na ne. Asi ide o známu vec, keďže túto otázku redaktor otvoril a zabrala podstatu celého článku.

Dostávame sa ku dileme, ako sa postaviť voči takto daným stanoviskám, voči otvorenej propagácii náboženstva v hnutí. Ako sa ku tejto otázke stavali naši predchodcovia? Čo si o viere mysleli?

Čo je náboženstvo podľa marxizmu?

Marxizmus náboženstvo vníma ako spoločenský jav, ktorý má svoje zákonitosti a je teda skúmateľný a človekom pochopiteľný. Náboženstvo je sústavou vzťahov medzi jednotlivcami, inštitúciami, skupinami a prírodou. Všeobecne môžeme hovoriť, že náboženstvo vzniklo pred desiatkami tisíc rokov. Historici sa líšia v čase, ale zväčša sa jedná o rozmedzie 50-90 tisíc rokov (Homo Sapiens existuje asi 200 tisíc rokov). Už z tohto čísla môžeme jasne vytušiť úzky vzťah človeka a náboženstva, respektíve jeho potreby pre človeka včerajška. Zároveň vidíme, že náboženstvo nebolo jeho súčasťou okamžite, automaticky. Náboženstvo začalo vznikať v dobe, kedy človek dokázal abstraktne myslieť, inak by nemohol náboženstvo tvoriť a uznávať.

Náboženstvo je označované aj ako nežiadúci vedľajší proces myslenia ľudstva. Človek si seba samého s rozvojom myslenia začínal uvedomovať a rástla jeho potreba skúmania. Tu prichádzal na rôzne, pre neho nevysvetliteľné súčasti sveta, udalosti jeho života a nakoľko v danom čase a v jeho súčasných poznaniach nemohol dostatočne chápať veľa okolností sveta, začal vytvárať pomocou vlastnej predstavivosti náboženstvo v jeho prvotnej podobe. Jednoducho všade, kde človek nepoznal materialistické vysvetlenia, nahrádzal ich vytváraním si náboženstva.

Aj ako marxisti, musíme priznať, že náboženstvo je výsledkom práce rozumu a nie nerozumu, ako by sme si niekedy radšej priali… 

Ďalšou súčasťou a nedieľnou podmienkou rozvoja náboženstva je prirodzená vlastnosť človeka – strach. Strach je v istej miere v každom z nás a jeho základnou podmienkou je nevedomosť. Nie nevedomosť v zmysle nedouka, ale nevedomosť budúcnosti, dôvodov zlého poznania, smrti, posmrtného života, konca sveta a podobne.

Náboženstvo nabralo na sile v dobe, kedy začala vznikať triedna spoločnosť. Dôvodom je, že náboženstvo si začalo vytvárať svojich predstaviteľov, najskôr prirodzených vodcov, no a oni zisťujú, že dokážu pomocou ohýbania náboženstva pretláčať vlastný záujem. Náboženské inštitúcie začali ovládať obrovské skupiny ľudí a tým začali presadzovať politické záujmy.

Marxisti v zásade pochopili, že náboženstvo je silne ukotvené v spoločnosti. Zároveň pochopili, že odstrániť ho zo života človeka je takmer nemožné a vedie to iba k vytváraniu si nepriateľstva zo strany vyznávačov náboženstva. To ale nemení nič na podstate, že marxisti musia jasne vysvetľovať pohľad na vznik náboženstva a túto osvetu medzi svojimi stúpencami presadzovať. Preto už v dobách Marxa a Engelsa bolo jasne dané, že náboženstvo nie je v príkrom rozpore s našimi ideami, pokiaľ nepredstavuje spôsob presadzovania politických záujmov.

Historická skúsenosť ukázala, že práve politika je prvoradým záujmom rôznych náboženstiev a jeho nositelia sa iba ukrývajú pod rúškom náboženstiev. Konflikt s cirkvami, čo by inštitúciami spravujúcimi náboženské organizácie a majetok, je teda nevyhnutný. Náboženstvo sa mení a je prispôsobované danej dobe. To je aj dôvodom jeho oneskorenia za prudkými spoločenskými zmenami. Preto jeho podoba je v dobe revolúcie vždy spiatočnícka a stáva sa nepriateľom nových poriadkov.

Historické skúsenosti v rôznych krajinách sa líšia. U nás šlo predovšetkým o potlačenie politickej moci spojenej s náboženstvom a odstránenie základu vykorisťovania – majetku cirkví. To je aj základná idea súžitia v novej spoločnosti – beztriednej. Náboženstvo a jeho organizačné zložky zbavené majetku nemajú okamžitý záujem na vykorisťovaní.

Marxisti musia potláčať šírenie náboženstva vo svojich radách, ale nemôžu toto právo na vieru nikomu uberať. Ani vo svojich radoch. Ide teda iba o potlačenie propagácie náboženstva, nakoľko marxizmus chápe náboženstvo na dialekticko-materialistickom základe a takto ho každý jeho prívrženec má vysvetľovať. Inak nie je marxistom… Môže byť niečím iným, novým, xy-istom, ale nie marx-istom.

Problém u Josífka nie je v samotnom laickom chápaní kresťanských základov, ako aj laického marxizmu, aký srší z jeho slov. Je to skôr v presvedčení, že kresťania a komunisti majú podobné alebo totožné ideológie. To je podstatný úraz v myšlienkovom základe spovedaného ľavičiara. Marxisti v úplnej otvorenosti, kresťanstvo iba trpia a tolerujú, ak aj kresťanstvo toleruje takýto svoj štatút v novej spoločnosti. Žiadna podobnosť tam nie je. Sociálnosť kresťanstva začína a končí pri nasýtení hladných zázrakom. Koniec koncov, kresťanstvo nenabáda ku zvrhnutiu existujúcich majetkových pomerov, nehovorí o znovurozdelení ukradnutého a potrestaní zlodejov. Toto odkladá na onen svet…

Ako je však známe, my marxisti nemáme istotu v existencii našej straníckej organizácie v nebi a pekle! Teda chceme spravodlivosť ešte za života nás a našich vykorisťovateľov.

Chybne položenou otázkou redaktora sa dochádza k ďalšej vážnej chybe… Redaktor hovorí, že: „marx-leninistická forma socializmu odmieta vieru v Boha.“ To je vážny nedostatok v oblasti marxizmu, ktorý ak vieru v boha potláča, tak jedine jeho vysvetľovaním na základe vlastného videnia sveta, nedokáže však nijako ovplyvniť vieru v boha ako takého. To som prezentoval v predchádzajúcom texte. Iný je stret s cirkvami ako náboženskými inštitúciami, ako aj potláčanie majetkových práv cirkví.

Ak by som mal najzrozumiteľnejšie vysvetliť, ako by marxisti mali náboženstvo potláčať, tak je to jedine v poznaní, ktoré nahradí mystifikácie nepoznaného. Tým, že pretvorí vieru ľudí na lepší život na Zemi a nie po smrti. Keď presvedčí ľudí, aby konali činy smerujúce k zlepšeniu svojho postavenia a nie aby čakali na zázrak či spravodlivosť na večnom súde… „Náboženstvo je povzdych utlačovaného tvora, cit bezcitného sveta, duch bezduchých pomerov. Je to ópium ľudstva.“ K. Marx

1 Celý rozhovor s Pavlom Josífkom tu: https://davdva.sk/pavel-josifek-myslenky-komunismu-musi-byt-lidem-ocernovany-jinak-by-se-jim-prece-ten-system-kapitalismu-shroutitl-lidi-by-ho-nechteli/

---

Foto: Lee Wag, CC

---