Dôvody prečo odmietnuť súčasný systém

Úvod

Kapitalizmus s jeho dopytom a ponukou, oceňovaním a trhom, súkromným vlastníctvom a ľuďmi so slobodnou vôľou konať, ktorí deje prispôsobia tak, aby všetko bolo v rovnováhe a vyriešili sa problémy. No a kde sa vzal, tu sa vzal nepriateľ, ktorý toto všetko chce zničiť, zvaný regulácia a na to nadväzujúci štát, či akési spolky ľudí snívajúce o bezpeňažnom svete, utopisti s ich komunizmom, ktorí robia svet zbytočne zložitým. Takto by sa žiaľ dalo popísať zmýšľanie mnohých ľudí dneška.

Tento svet s dokonalou konkurenciou, spravodlivým bojom s víťazom, ktorý najviac „makal“ však narúša minimálne jedna premenná a tou je človek, na ktorého mnohí chceli tento systém posadiť. Viera v akési ľuďmi zavedené zákony a teórie dopĺňajúce iné známe zákony fyziky, matematiky a iné naráža na vedecké poznatky práve z týchto oborov. Stránka Our world in data ponúka zopár grafov, ktoré na základe poklesu extrémnej chudoby, či detskej úmrtnosti v priebehu desaťročí, rastu zaočkovanosti, základného vzdelania, gramotnosti a v niečom aj demokracie ukazuje zlepšujúci sa svet, no podľa mňa by to mohlo byť aj lepšie a nielen v týchto oblastiach, akurát bude treba odstrániť istú systémovú brzdu a prísť s niečím lepším. Viac nasledujúci text.

Zlepšuje sa teda svet?

V prírode nie. Väčšina krajín ide na svoj ekologický deficit. V súčasnosti čerpáme viac zdrojov, než naša planéta stíha obnoviť. Potrebovali by sme už 1,7 Zeme a toto číslo sa neustále zvyšuje a čoskoro to budú presne 2 Zeme. Viď: Global Footprint Network

Zväčšuje sa rozmanitosť?

V prírode nie. Planéta čelí 6. vlne vymierania v histórii a prvýkrát je spôsobená človekom. Viď: Spoločná štúdia stanfordskej univerzity a mexickej národnej autonómnej univerzity

Veľkosť populácie druhov cicavcov, vtákov, plazov, obojživelníkov a rýb medzi rokmi 1970 a 2012 zaznamenal pokles o 58%. Pre presnejšie čísla treba spomenúť, že v roku 2016 sa monitorovalo 14 152 populácií z 3 912 druhov. Pokiaľ súčasný trend bude pokračovať, mohol by dosiahnuť dve tretiny do roku 2020. Viď: Index živej planéty Svetového fondu pre prírodu

Je svet bezpečnejší?

Skôr balansuje na hrane. Ak posúvanie známych hodín ku koncu sveta, ktoré každoročne vedci aktualizujú nebudeme brať do úvahy, tak stále je tu veľa faktorov, ktoré toto potvrdzujú. Hrozba zničenia sveta jadrovými zbraňami bola od roku 1962 už 13krát kvôli poruchám, kedy svet od apokalypsy oddialili iba individuálne rozhodnutia jednotlivcov, ktorí konali v rozpore s príkazmi a nariadeniami. 2500 vedcov sa tak postavilo za memorandum, ktoré poslali vládam, aby zakázali tieto zbrane, ktorých je vo svete zhruba 14 000 a len zlomok by stačil k zničeniu sveta. 122 krajín bolo tento rok za, no proti hlasovali tie, ktoré zbrane vlastnia plus štáty NATO.

Svetové výdavky na zbrojenie boli v roku 2016 1686 miliárd dolárov. Je to tak 0,4% rast od roku 2015 a blíži sa to rekordom, ktoré boli dosiahnuté v roku 2011, teda 1699 miliárd dolárov. Viď: Grafy na stránke Štokholmského medzinárodného mierového výskumného inštitútu (SIPRI)

Vojenský rozpočet USA na rok 2018 bude 824,7 miliardy dolárov. Bude väčší než rozpočet nasledujúcich 9 krajín v poradí. V roku 2017 bol 812,3 miliardy dolárov, čiže každoročne je to extrémna suma, ktorá sa stále zvyšuje k novým rekordom. Kritici hovoria, že len malá časť z toho by stačila na ukončenie chudoby na celom svete prípadne pár dní výdavkov na niekoľkoročné bezplatné vzdelanie pre všetky deti planéty. Viď: The balance 

Ako je to so zbytočnými úmrtiami?

Denne od hladu zomrie 21 000 ľudí, čo ročne robí zhruba 7,6 milióna ľudí. Čiže skoro každé 4 sekundy jeden človek. Ročne od hladu zomrie zhruba 1 250 000 detí. Počet ľudí trpiacich podvýživou či hladom je vo svete zhruba 850 miliónov a ľudí, čo nejedia dosť je zhruba 945 miliónov, pretože niekedy nestačí len jesť, ale mať aj dostatok výživných látok v potrave, inak hrozia choroby, či dokonca podvýživa. Tieto konkrétne štatistiky sú k septembru 2016. Viď: stránka Statistic brain

Na stránke BBC z roku 2013 sa môžete dočítať, že 1 dieťa zomrie od hladu každých 10 sekúnd. Stránka World Hunger udáva až 3,1 milióna úmrtí detí kvôli hladu a podvýžive ročne. Tieto čísla je tiež možné nájsť na stránke OSN. No tá uvádza 795 miliónov ľudí trpiacich hladom alebo podvýživou. No napríklad v súčasnom Jemene postihnutom nielen hladom, ale aj vojnou zomrie dieťa každých 10 minút podľa UNICEFu.

Avšak môžeme byť ešte k týmto číslam kritickí. Môžu byť totiž vyššie. Thomas Pogge, profesor z Yale pre český časopis Respekt kritizoval výpočty FAO, kde má byť problém v počte zjedeného jedla napriek tomu, že v chudobných krajinách trpia ľudia parazitmi, ktoré často štvrtinu ich potravy pohltia. Tiež sa má pozerať na počet kalórií, pričom nedostatok u týchto ľudí je najmä vo vitamínoch, jóde, mineráloch, bielkovinách a iných látkach. Tiež počet kalórií je nastavený na stav, ktorý zodpovedá skôr sedavému spôsobu života a v tamojších krajinách sú nútení ťažko pracovať nosením vody, prácou na stavbách, nosením rikší a podobne. Tiež konzumácia v tom určitom počte kalórií má byť aj časovo ohraničená. Pogge kritizuje, že sa nesnažíme odstraňovať štrukturálne prekážky a znižujúce sa čísla môžu byť dôsledkom aj snahy za každého ohľadu splniť vytýčené ciele cez dosadených vedúcich pracovníkov od vlád, ktoré túto organizáciu navyše financujú.

Odhaduje sa, že na ukončenie hladu a extrémnej chudoby je potrebných dodatočných 267 miliárd dolárov ročne po dobu nasledujúcich 15 rokov. To znamená 160 dolárov na osobu extra po dobu týchto rokov. Ak si pozrieme rastúce výdavky na zbrojenie, bolo by to možné ľahko uskutočniť, ak by sa presmerovala ich časť sem. Viď: Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN

Vo svete zostáva zhruba 1/3 potravín neskonzumovaných. Pritom iba ¼ z tých neskonzumovaných by dokázala vyriešiť hlad vo svete. Niektoré organizácie odhadujú tento počet až do 50%, čiže zhruba 1,2-2 miliardy ton potravín ročne. Viď: Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN

Zbytočné úmrtia však nie sú len tie spôsobené externými faktormi, ale aj tie, kde sa pre odchod rozhodne človek na základe prostredia. V dôsledku samovraždy zomrie ročne okolo 800 000 ľudí. 78% všetkých bolo v roku 2015 v krajinách s nízkymi a strednými príjmami. Existujú náznaky, že na každého dospelého, ktorý zomrel na samovraždu je 20 ďalších, ktorí sa pokúsili o samovraždu. Viď.: WHO

Ako je to so znečistením?

Celosvetovo kvôli znečistenému ovzdušiu zomrie okolo 5 miliónov ľudí. Viď.: Global Burden of Disease project

Svetová zdravotnícka organizácia tu uvádza zhruba 6,5-7 miliónov úmrtí ročne celosvetovo. Viď.: WHO

Stav ovzdušia v mnohých krajinách je žalostný, napríklad v Česku zomrie kvôli problémom spôsobených polietavajúcimi prachovými časticiami podľa štúdie ročne až 12 000 ľudí. Viď.:

Environmental Health Analytics (EHA)

Celosvetovo zomrie 1,7 milióna detí pod 5 rokov kvôli problémom spôsobeným prostredím ako respiračné ochorenia, hnačky, malária a pod. Viď.: WHO

Za zmienku stoja aj výsledky štúdie, ktoré preukázali, že zhruba 100 spoločností môže za 71% svetových emisií a len 25 môže za zhruba 50% priemyslových emisií. Od roku 1988, kedy bola oficiálne uznaná zmena klímy v dôsledku človeka zriadením Medzinárodného panelu pre klimatické zmeny (IPCC), priemysel fosílnych palív zdvojnásobil svoju účasť na globálnom otepľovaní a za 28 rokov vyprodukoval toľko skleníkových plynov ako za 237 rokov od začiatku priemyselnej revolúcie. Viď.: The Carbon Majors Database

Výletné lode znečisťujú viac než množstvá automobilov. 1 výletná loď dokáže spôsobiť za deň toľko znečistenia ako milión automobilov. 30 teda zhruba ako všetky automobily vo Veľkej Británii.

Globálna správa zdrojov môže byť nevyhnutná práve kvôli vzájomnej závislosti jednotlivých časti našej planéty, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Ako príklad sa dá uviesť štúdia z Nature Geoscience dokazujúca, že dianie v Arktíde ovplyvňuje stav obilia v USA a Kanade. Alebo štúdia uverejnená v Journal of Geophysical Research: Atmospheres dokazujúca, že znečistenie ovzdušia v USA má vplyv na dažde v Afrike.

Umenie bude tiež vyriešiť odpad, ktorý produkujeme. Treba si totiž uvedomiť, že váha technosféry, teda toho, čo bolo vyrobené človekom je podľa štúdie medzinárodného vedeckého tímu vedeného geológmi z Univerzity v Leicesteru už väčšia než váha biosféry. No a odpad činí ročne zhruba 2,12 miliardy ton. 99% vecí, ktoré kúpime je vyhodených do 6 mesiacov. Medzi krajiny, ktoré produkujú najviac odpadu na človeka patrí Nový Zéland či USA, medzi tie ktoré najmenej Ghana či Uruguaj. Viď.: The World Counts a The World Bank

Prečo sa nespoliehať na pár ľudí?

Podľa Dachera Keltnera, profesora psychológie na univerzite v Berkeley, to vyzerá, že ľudia disponujúci mocou jednajú, „ako by utrpeli traumatické poranenie mozgu”. V praxi to znamená, že si prestávajú uvedomovať možné riziká, stávajú sa impulzívnejší a prestávajú byť schopní pozerať sa na svet cudzími očami.

Server The Atlantic uvádza, že k podobným záverom prišiel i neurovedec Sukhvinder Obhi z Ontária, ktorý na rozdiel od Keltnera neskúmal vonkajšie správanie, ale priamo reakcie mozgu. Podľa neho moc poškodzuje schopnosť „zrkadlenia” – čo je základný predpoklad empatie, schopnosti vcítiť sa do ostatných ľudí.

Odhalenia o globálnom zbieraní dát a sledovaní od Edwarda Snowdena spôsobili vo svete pred pár rokmi medzinárodný škandál a už aj z vyššie spomenutého sa dá pochopiť prečo, no medzitým Facebook si zas stihol patentovať sledovanie cez kameru počítača. Svet sa blíži do bodu, kedy pár ľudí bude mať informácie o všetkých ostatných a moc zneužiť ich.

Sociálna zodpovednosť podnikov podľa štúdie, ktorú je možné stiahnuť na stránke sciencedirect.com a bola publikovaná v Journal of Corporate Finance narúša investičnú citlivosť, negatívne ovplyvňuje aj citlivosť externých financií a zhoršuje investičnú citlivosť na finančný tok, tiež deformuje efektívnosť prideľovania kapitálu na úrovni firmy, čo sa odráža v jej výkonnosti. Takže by sa dalo povedať, že tzv. „robenie dobra“ je pre firmu zlé, najmä pre akcionárov, ktorí tým pádom môžu takúto činnosť prospešnú pre spoločnosť brzdiť. Problém tu nie je ani tak v peniazoch, ale najmä v čase z dlhodobého hľadiska a s tým súvisiacich činov riadiacich funkcií.

Kognitívne skreslenia sú tendencie premýšľať spôsobmi, ktoré môžu viesť k systematickým odchýlkam  od štandardov racionality alebo dobrého úsudku a poznáme štyri kategórie, skreslenia vznikajúce z príliš veľa informácií, nedostatočného významu, potreby konať rýchlo a limity pamäti. Mnohé ovplyvňujú formovanie viery, obchodné a ekonomické rozhodnutia a správanie človeka vo všeobecnosti. Ak už nič iné, toto patrí jednoznačne k dôvodom nedokonalosti akéhokoľvek jednania ľudí. Je ich niekoľko desiatok, dajú sa z nich niektoré pozrieť aj na wikipédii v anglickej verzii.

Život na dlh

Život na dlh sa stal vo svete štandardom. Tieto dlhy si však odnáša naše prostredie a zdroje. Národný verejný dlh USA sa pohybuje teraz v roku 2017 na úrovni 19,9 bilióna dolárov (anglicky trilióna). Ich HDP v hrubom je zhruba 19,1 bilióna. Verejný dlh k HDP je zhruba 75,7%. U Japonska je to napríklad až zhruba 244%. Viď.: US debt clock

Svetový sa pohybuje zhruba na úrovni 71 biliónov. Viď.: National debt clocks

Rast extrémnych nerovností

Vo svete to vyzerá tak, že už len zhruba 5 ľudí vlastní taký majetok ako chudobnejšia druhá polovica ľudí na tejto planéte. Táto nerovnosť podľa poučiek súčasného systému predpokladá, že tí najschopnejší a často najšťastnejší hore budú vedieť zdroje optimálne použiť čo najefektívnejšie. A ak aj nie, technológie im v tom pomôžu, veď oni si to vraj predsa zaslúžili. To by predpokladalo, že každý sa tam hore môže dostať kedykoľvek a byť kedykoľvek vystriedaný, teda akási rotácia u moci, keďže ekonomická moc v tomto systéme podmieňuje aj mnohé iné. Tiež by to malo znamenať, že akýkoľvek psychopat hore bude vystriedaný akýmsi morálne čistým jedincom. Takto sa často podvedome, ale aj vedome obhajuje súčasná hierarchia.

V Latinskej Amerike vlastní prevažne 1% ľudí viac než 50% poľnohospodárskej pôdy, najhoršie je na tom Kolumbia s 0,4% ľudí, ktorí vlastnia zhruba 84% takejto pôdy.

Afroameričania sú aj zhruba 150 rokov po zrušení otroctva a zhruba 50 rokov po konci segregácie stále so mzdami dosť hlboko pod tzv. bielym obyvateľstvom. Vplyv na to mala nielen bytová segregácia, ktorá bola zjavná ešte v 70. rokov 20. storočia, ale najmä zlé štartovacie pozície každej generácie kvôli chudobe ich rodičov, problematický prístup ku kvalitnému vzdelaniu a podobne. Ukázala to štúdia dvoch profesorov pre americký Národný úrad pre ekonomický výskum.

Ilúzie pri odstraňovaní chudoby

Obchod a liberalizácia sami o sebe nedokážu odstrániť chudobu. Viď.: štúdia Svetovej banky

Dôvody sú najmä tie, že clá, ktoré sú zdrojom príjmov u mnohých chudobných krajín sa odbúravajú, dostupnosť úverov u chudobnejších je menšia a fungujúce štáty, ktoré by zabezpečili, aby z rastu HDP mali niečo aj bežní ľudia a neprepadli sa do ešte väčšej chudoby, sú tam na tom ešte horšie. Taktiež dobre nevplýva ani dovoz dotovaných amerických a európskych plodín na trhy chudobnejších krajín, ktoré im nevedia konkurovať, čím sa narúša možnosť zavádzať vlastné spôsoby, ktoré by nenarúšali tamojšie štruktúry a ekosystémy.

Rozvojovým krajinám veľmi nepomáha dostať sa z dlhov ani určovanie ratingu krajín, kde majú pocit, že sú znevýhodňované.

Ročne do Afriky plynie množstvo peňazí, no napríklad za rok 2015 do nej pritieklo 162 miliárd dolárov a 203 miliárd z nej odišlo, čiže stratila 41 miliárd a toto sa deje takmer každoročne.

Keďže funguje peňažný systém a vytvára sa častokrát nedostatok, je možná aj korupcia. Tá sa odhaduje na približne 5% globálneho HDP, teda asi 2,6 bilióna dolárov. Viď.: WEF

V poľnohospodárstve, kde je 570 roľníkov a 7 miliárd spotrebiteľov sa zjednocujú spoločnosť Bayer (2. najväčší producent pesticídov) a Monsanto (najväčší producent semien), dokopy by tak vlastnili prakticky všetky geneticky modifikované rastliny sveta a budú spolu so spoločnosťami Dow-DuPont a ChemChina-Syngent ovládať viac než 60% trhu so semenami a agrochémiou a sú blízko nadvlády, kde by ovládali a diktovali potravinárske produkty, ceny a kvalitu. Agrotechnický sektor je na tom podobne, pretože 5 najväčších korporácií ovláda 65% trhu, v čele je spoločnosť Deere & Company. Navyše tieto sektory sa digitalizujú. Nastupujú senzory, drony, GPS navigácia a softvérové riadenie, čo vytlačí ešte viac tých malých producentov, ktorí si to nebudú môcť dovoliť.

Dôsledky chudoby a štrukturálneho násilia

2,1 miliardy ľudí, nemá podľa novej štúdie OSN doma spoľahlivú pitnú vodu. Viď.: WHO a UNICEF

1,9 miliardy ľudí, má toalety s napojením na kanalizáciu a systém na úpravu odpadovej vody. Viď.: WHO a UNICEF

1,6 miliardy nemá primeraný obytný prístrešok. Viď.: UN Habitat

Na to, aby si človek v Česku zaobstaral byt o veľkosti 70 metrov štvorcových potreboval v roku 2016 až 10,9 priemerného ročného platu. V Holandsku je to len 4,4. Dostupnosť bývania je teda zlá dokonca v materiálne zabezpečenejšej Európe napriek miliónov prázdnych domov po celom svete. Viď.: štúdia Deloitte

1 zo 4 ľudí žije v podmienkach, ktoré poškodzujú ich zdravie, bezpečie, prosperitu a príležitosti. Viď.: UN Habitat

Ešte aj väzenia v bohatších krajinách ako Nórsko sú na tom lepšie pre život než keby ste mali byť bezdomovcom niekde v Rumunsku a tam za často lepšie než byť obyvateľom Somálska.

1,2-1,4 miliardy ľudí nemá prístup k elektrine. Viď.: UNDP a IEA

Výskumy epigenetických faktorov starnutia (tu skúmaných na obličkách) dokazujú, že zdravie a dĺžku života až na niekoľko generácií ovplyvňujú faktory ako dostupnosť zdravotnej starostlivosti, socioekonomický status, znečistenie životného prostredia a iné. Viď.: štúdia z web stránky nature.com

Výskumy tiež dokazujú, že život v chudobných oblastiach je ako dýchať zlý vzduch a nie je to len nedostatkom príležitostí. „Štrukturálne násilie je jedným zo spôsobov, ako opísať sociálne usporiadanie, ktoré má na jednotlivcov a obyvateľstvo škodlivý vplyv. … Mechanizmy sú štrukturálne, pretože sú zakotvené v politickej a hospodárskej organizácii nášho spoločenského sveta. Sú násilné, pretože spôsobujú ľuďom ujmu. … Ani kultúra, ani čistá individuálna vôľa nie sú na vine, skôr historicky dané (a často hospodársky riadené) procesy a sily sú spriahnuté obmedziť individuálny vplyv. Štrukturálne násilie zasiahne všetkých, ktorých sociálny status im bráni v prístupe k výsledkom vedeckého a sociálneho pokroku.“ Dr. Paul Farmer

Výskumníci našli dôkazy, že vyrastanie v stresujúcich a traumatických prostrediach môže fyziologicky zmeniť mozog. Viď.: štúdia J. Douglasa Bremnera

Sociológ Newyorkskej univerzity Patrick Sharkey sa pozrel ako tento fenomén vplýva na IQ detí vyrastajúcich v takomto prostredí a zistil, že je nižšie než u tých, ktorí majú lepšie. Okrem toho, ak prišlo k vražde v susedstve dieťaťa v oblasti okolo 6 až 10 blokov, ich skóre kleslo o 7 až 8 bodov.

Zneužívanie, násilie, rodinná dysfunkcia, či zanedbávanie má dokonca dlhotrvajúce psychické a fyzické dôsledky. Viď.: štúdia Vincenta J. Felittiho a ďalších.

Toto nemožno podceňovať, lebo aj taký náboženský fundamentalizmus má základ v určitých poškodeniach mozgu. Štúdia o týchto biologických a kognitívnych základoch sa dá stiahnuť na stránke sciencedirect.com.

O tom, že to znižuje aj pocit šťastia snáď netreba veľmi zdôrazňovať. Viac napríklad výskumné materiály Marka Abrahama z DataHaven.

No a na to nadväzujú štúdie, ktoré dokazujú, že z vašej tváre je poznať, či ste z chudobnejšieho alebo bohatšieho prostredia napríklad podľa úsmevu a ten má vplyv na vaše zamestnanie sa. Viď.: štúdia výskumníkov z Torontskej univerzity a ich fakulty umenia a vedy

Ľudia pociťujúci úzkosť sú aj horší v ich emočnom čítaní ľudí, čo má zas spätný vzťah na vzťahy v ich prostredí. Viď.: štúdia publikovaná v Royal Society Open Science

Deti z horšieho prostredia mali aj horšie výsledky v matematike, či čítaní. Presťahovanie sa do lepšieho prostredia spôsobí vo všeobecnosti aj lepšie zárobky detí v porovnaní s ich rodičmi. Viď.: štúdia Raja Chettyho a Nathaniela Hendrena z Harvardskej univerzity

Vplyv chudoby a stresu na znižovanie IQ však skúmali aj na Kolumbijskej univerzite v USA, kedy zistili silné korelácie. Ďalším štúdiám, na čo všetko vplýva socio-ekonomický status v živote ľudí a jednotlivcov som sa venoval v článku Rozpor humanizmu a neoliberalizmu dokázaný vedou.

Dôsledky exkluzivity

OXFAM zas upozornil, že ľudia vo svete zomierajú, lebo nemajú prístup k život zachraňujúcim liekom. Je to totiž tiež biznis s mnohými vlastníckymi právami.

Mnohí vedci upozorňujú, že snahy preniesť okolitý život do uzavretých miest a zachrániť ho takto by nezachránilo našu planétu.

Minuloročný článok na webe Guardianu zas dokazuje, že to, že akademici nie sú lobisti spôsobuje, že výskum málokedy niečo mení tak, ako by bolo potrebné.

Dôsledky sebeckosti a samoty

Tí, ktorí operujú sebeckosťou v nás ľuďoch by si mali uvedomiť, že aj tí neurovedci, ktorí s týmto súhlasia hovoria, že evolúcia nás ťahá od sebeckosti skôr k sebauvedomeniu ako vraví napríklad Rudolph Tanzi, profesor neurológie z Harvardu.

Niekoľko fascinujúcich článkov ukazuje, že sociálnu a fyzickú bolesť spracúvajú rovnaké nervové obvody. Viď.: štúdia vedcov z University of California

To by mohlo vysvetliť, prečo je v mnohých jazykoch ťažké popísať dopady narušenia spoločenských väzieb inak než slovami, ktoré používame k označovaniu fyzickej bolesti a zranenia. U ľudí a u ďalších cicavcoch zmierňuje sociálny kontakt fyzickú bolesť. Viď.: štúdia Naomi I. Eisenberger a Matthewa D. Liebermana

Pokiaľ majú možnosť si cicavce vybrať medzi fyzickou bolesťou a spoločenským osamotením, vyberú si fyzickú bolesť. Viď.: štúdia časopisu Physiology & Behaviour

Podľa niektorých štúdií deti, ktoré trpeli emocionálne mali horšie výsledky než tie, ktoré trpeli emocionálne a fyzicky a dôvod je, že aj to násilie paradoxne obnáša pozornosť a kontakt. Izolácia má vplyv podľa štúdie dvoch ľudí z Chicagskej a jedného z Kalifornskej univerzity na demenciu, vysoký krvný tlak, podľa štúdie, ktorú si je možné pozrieť na webe BMJ Journals na srdcovo-cievne choroby, zníženú odolnosť voči vírom, dôsledky sa majú dať podľa štúdie uverejnenej na webe PLOS Medicine zrovnávať s fajčením 15 cigariet denne, no a zvyšuje podľa štúdie uverejnenej na webe sciencedirect.com pôvodne na Preventive Medicine riziko predčasnej smrti o 26%, pretože sa tiež oslabuje imunitný systém. Podľa štúdie uverejnenej na The Royal Society Publishing tiež znižuje kontrolu nad impulzmi, čo vedie k obezite. Štúdia uverejnená v AARP The Magazine to ukazuje aj na starších ľuďoch, no často sa ukazuje, že nízky socio-ekonomický status s tým tiež súvisí.

Kooperácia, sociálne väzby a zdieľanie sa ukázali ako kľúčový faktor pre lepší život v arktických oblastiach. Viď.: štúdia University of Alaska Fairbanks. Kooperáciu uprednostňujú aj zakladatelia a vyučujúci v mnohých nových alternatívnych školách.

Kritika systému v obore ekonómie

MMF priznali svojho času, že mechanizmus liberalizácie, privatizácie a flexibilizácie pracovných trhov viedol k väčším nerovnostiam. Tie za enormný problém označil Thomas Piketty vo svojej knihe Kapitál v 21. storočí. Varoval pred nimi aj laureát Nobelovej ceny Muhammad Yunus. Svetová banka tiež priznala, že voľný obchod nebol pre každého úspechom. Držiteľ Nobelovej ceny John Forbes Nash získal v roku 1978 inú cenu za teóriu, kde sa hovorí aj toto: „najlepšieho výsledku sa dosiahne vtedy, keď každý v skupine robí to, čo je dobré pre neho i pre skupinu“. Nositeľ Nobelovej ceny Paul Krugman získal v roku 2008 cenu za teóriu, kde sa hovorí aj nasledovné: „na trhu uspeje ten priemyselník, ktorý príde o niečo skôr alebo začne s mierne väčšími finančnými zdrojmi“. Držiteľka Nobelovej ceny z roku 2009 Elinor Ostromová získala cenu za teóriu, kde sa okrem iného vysvetľuje, že najlepšie výsledky sa nedosahujú ani tam, kde je všetko sprivatizované, ani tam, kde rozhoduje štát, ale tam, kde majú komunity možnosť vytvoriť si svoje vlastné pravidlá. Tieto pravidlá však musia byť založené na dôvere medzi účastníkmi. Ak ľudia podrobne poznajú prostredie a problémy, ktorým čelia a majú vedomosti o tom, ako ich riešiť. Nositeľ Nobelovej ceny z roku 2013 Robert Schiller sa vyjadril na kapitalizmus nasledovne: „Príliš morálky si človek nemôže dovoliť, inak bude zmetený nemilosrdnou silou kapitalizmu.“ „Prežiť môžu iba tí, ktorí sú ochotní podvádzať.“ „Ak niekto klame iných, musíte tak robiť tiež.“ „Kapitalizmus podporuje podvody, pokiaľ ho neregulujú.“ Nositeľ Nobelovej ceny z roku 2014 Jean Tirole sa zas vyjadril nasledovne: „Mnoho priemyselných odvetví je ovládaných malým množstvom veľkých firiem alebo monopolom. Pokiaľ sa ponechajú bez regulácie, tieto trhy často produkujú sociálne nežiadúce výsledky: vyššie ceny než u tých, ktorí sú motivovaní nákladmi, neproduktívne firmy prežívajú tým, že blokujú vstup na trh novým a produktívnym firmám.“ Tiež štúdia Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie tiež ide proti, najmä Leon Podkaminer kritizuje voľný obchod, globalizáciu, ktorej tienisté stránky majú vyrovnávať pozitívne, tiež sa zvyšujú nerovnosti. Slávny Rímsky klub tiež skritizoval neoliberalizmus, kedy jeho predstavitelia tvrdia, že spôsobuje vážne dopady na životné prostredie, vedie k nadmernému využívaniu prírodných zdrojov, roztvára nožničky medzi bohatými a chudobnými, dodržovanie jeho pravidiel vymýva ľuďom mozgy a svet robí neradostným miestom k životu. Tiež navrhli svojich trinásť riešení problémov. Informácie o tomto je možné nájsť v ich publikácii A Finer Future is possible. Štúdia uverejnená na webe Harvardskej univerzity zas ukazuje ako sa negatívne v systéme zmenili príjmy Američanov behom desaťročí. Iná štúdia z tejto univerzity zas ukazuje ako sa rozdelil ich „národ“ behom rokov. Ďalšia štúdia Národného úradu pre ekonomický výskum zas ukazuje vplyv voľnotrhových dohôd na úmrtnosť. Prokonkurenčné účinky obchodu po ich určitej liberalizácii skončili v neuspokojivých číslach v štúdii po prepočtoch štyroch ľudí z Yale, MIT, Stanfordu a Berkeley, ktorí si dali tú prácu a pozreli sa na niektoré otázky hlbšie.

Na Slovensku nám medzitým chce vládnuť strana podnikateľov ako sú často označovaní, teda SaS, ktorá v predvianočnom období prialo ľuďom z billboardovej reklamy Odvodový bonus, reformu Richarda Sulíka, ktorú si nechal po kritike a dosadení iných čísel prepočítať neoliberálnym inštitútom Iness a paradoxne aj tí mu zistili deficitnosť tejto reformy okolo miliardy eur.

Mýty o práci

Analýza sociálnych programov v Hondurase, Indonézii, Maroku, Mexiku, Nikaragui a na Filipínach nezistila negatívne dopady na ochotu pracovať či na počet odpracovaných hodín, ani u mužov, ani u žien. Vlády tu rozdávali peniaze bez podmienky ako ich použiť, no na lenivosť či ochotu pracovať to vplyv nemalo. Viď.: štúdia ekonómov z Harvardu a MIT

Dve štúdie z Ugandy dokonca dokázali, že malé granty poskytnuté na získanie lepších pracovných schopností znamenali v konečnom dôsledku u ľudí vyšší počet hodín v práci a ich vyššie príjmy. Medzitým USA ako jeden z najväčších prispievateľov na rozvojovú pomoc v absolútnych číslach znižujú o tretinu rozpočet na rozvojovú spoluprácu a príspevky do OSN. Pritom doteraz patria medzi najväčších príjemcov pomoci od nich krajiny, kde majú geopolitické záujmy ako Afganistan, Pakistan, či Jordánsko. No a teraz nielenže hrozí, že nebudú patriť k najväčším darcom v percentách z ich HDP, ale ani v absolútnych číslach.

Vo svete je veľmi rozšírený mýtus lenivosti, avšak štúdie dokazujú, že toto správanie má svoje príčiny. Ešte v roku 2008 spísal doktor Leon Seltzer článok s príčinami tzv. lenivosti. Ten, kto by iba ležal by zomrel a tak činnosť, ktorá nič neprináša, kde nie je záujem a je to viac menej len poflakovanie sa súvisí s chýbajúcim zmyslom, dôverou v svoje schopnosti, tiež chýbajúcu dostatočnú emocionálnu podporu, ak chýba potrebná očakávaná pozitívna spätná väzba, nedostatok sebadisciplíny, nedostatok záujmu o samotné úsilie, ambivalencia alebo chýbajúca viera, že daná akcia bude stáť za to, strach z neúspechu, strach z odmietnutia alebo zamietnutia, pocit odvahy, beznádeje, zbytočnosť atď., postoj pesimizmu, cynizmu, nepriateľstva alebo horkosti. Bez presvedčenia, že konkrétny čin alebo plán nejako zlepší kvalitu nášho života, je ťažké (ak nie nemožné) kultivovať iniciatívu potrebnú na jeho realizáciu.

Zatiaľ čo pracoviská prechádzajú vo svete zmenami, prax riadenia je v mnohých prípadoch zamrznutá aj 30 rokov v čase. Podľa údajov Gallup’s World Poll zo 160 krajín, mnohí ľudia na svete nenávidia svoju prácu a ich šéfa. Len 15% z miliardy celosvetovo pracujúcich na plný úväzok má pracovať v práci s určitým nadšením. V USA je to o niečo lepšie, kde tento počet má byť zhruba 30%, čo však znamená, že 70% stále práca veľmi nenapĺňa, čo môže mať vplyv aj na produktivitu, ktorá počas desaťročí zaznamenala množstvo poklesov. Japonsko však počet pracujúcich, ktorých práca nenapĺňa má mať až na 94%. Množstvo mladých prichádza do práce s nadšením, no staré formy riadenia ich ubíjajú a ľudský rozvoj zlyháva.

Práca s nízkou psychosociálnou kvalitou neposkytuje rovnaké výhody v oblasti duševného zdravia ako zamestnanie v pracovných miestach s vysokou psychosociálnou kvalitou. Avšak duševné zdravie tých, ktorí boli nezamestnaní, bolo porovnateľné alebo vyššie ako u tých, ktorí majú prácu s najhoršou psychosociálnou kvalitou. Viď.: štúdia uverejnená na webe BMJ Journals

Vo svete podnikateľov existuje mýtus, že podnikatelia vytvárajú pracovné miesta, no tento mýtus bol vyvrátený nedávno, keď boli dane a odvody na minimách v USA a oživenie neprichádzalo a nerovnosti dosahovali rekordných úrovní. Potom milionár Nick Hanauer dokázal, že je to hlavne zdravý ekonomický ekosystém obklopujúci spoločnosť, ktorý začína zákazníkmi, ktorí majú peniaze na to utrácať a sú schopní a ochotní platiť za produkty spoločnosti. Je to ako tvrdiť, že semeno vytvára strom, lenže ono ho iba začína, ten rastie a je udržovaný vďaka kombinácii DNA v semenách, pôdy, svetla, vody, atmosféry, živín a iných faktorov, veď to isté semeno by napríklad v púšti nevyklíčilo bez týchto faktorov.

Vďaka automatizácii sa počas najbližších 25 rokov stratí 47% súčasných pracovných pozícií. Tvrdí to

analýza Katji Grace z oxfordského Future of Humanity Institute, ktorá vychádza z prepočtov 352 akademikov z tejto oblasti. Či už súčasný alebo každý systém, ktorý by chcel nahradiť terajší, musí rátať s robotizáciou nielen práce, ale aj našich životov. Mnohé roboty sa totiž dokážu učiť z prostredia, či jeden od druhého. Moment, kedy sa nielen začnú samotné navzájom zostrojovať, ale aj udržovať, zmení náš svet.

Záver

Na drvivej väčšine zlepšení vo svete sa podieľa kombinácia vývoja technológií a rastu vzdelania so zmenami kultúry a prostredia. Kritici aj na základe vyššie uvedených faktov zvyknú rôzne dokazovať, že ľudia v súčasnosti nemaximalizujú svoj potenciál a ak aj niektorí áno, tak len malá časť z nich a mali by tú možnosť mať všetci, lebo tým sa môžu rozšíriť možnosti vďaka ich spätnému príspevku do spoločnosti aj pre nás všetkých. Obhajcovia však na to zvyknú kontrovať, že súčasné utrpenie postupne vymizne, prípadne bude vždy u nejakej časti populácie nutné, aby ju to motivovalo. Tento základ motivácie však vyššie spomenuté fakty v mnohom vyvracajú podobne ako zlepšovanie, kde za pár krátkodobých výhod vytvárame dlhodobé problémy. Vyššie uvedené dokazuje skôr, že ak prišlo k zlepšeniam, je to často napriek systému a jeho nedokonalosti, ktorý však akonáhle skúša byť zaplátaný ešte väčšími kapitalistickými teóriami v praxi, tak ešte zväčšuje problémy. Zlepšovanie v niektorých oblastiach rozhodne nemôžme zasadiť na všetko a nedá sa ani tvrdiť, že plusy zrovnávajú alebo prevyšujú mínusy.

Veď len vyššie zhrnuté odstavce ukazujú, že sa znižuje rozmanitosť, ohľadom bezpečnosti balansujeme na hrane, nenávratne a vo veľkom páchame škody na planéte a ľuďoch, udržujeme zbytočné nerovnosti, vytvárame zbytočné systémové utrpenie a nedostatok, cez mechanizmy práce, peňazí, spotreby, násilia, nezdravej samoty a sebeckosti a zvyšujeme moc a exkluzivitu pre pár jedincov cez všetkých, no často aj na úkor ostatných, ktorým sa máločo, ak vôbec niečo, vracia. Mnohé problémy prehlbujeme alebo vytvárame zbytočne nové. Keby aj na ničom vo svete nezáležalo, vrátane existencie ľudstva ako takého, tak sa minimálne oberáme o možnosti vytvoriť niečo, na čom by záležalo.

No a čo ak bude čoskoro možné dosiahnuť takmer neobmedzený vek pre množstvo jedincov? Nejeden vedec na tom pracuje a napríklad spoločnosť BioViva má už aj nejaké výsledky. Ako sa postavíme k exponenciálnemu rastu možností u technológií pri udržovaní starých kultúrnych a ekonomických faktoroch?

Ozaj bude dobre so súčasným systémom či systémami alebo novým či novými, ktoré prevezmú od nich aj mnohé dnešné príčiny problémov? Ja myslím, že nie. Preto ponúkam s mnohými inými ľuďmi komplexnú celospoločenskú alternatívu založenú na vedeckej metóde, kde dostane každý prístup k zdrojom a možnosť podieľať sa na rozvoji ľudstva a planéty. Jej názov je Zdrojová ekonomika a je propagovaná cez Projekt Venus. Viac o nej na stránke: https://www.thevenusproject.com/