Družstevné samosprávy ako alternatíva pre Slovensko

Zdieľaj článok:

Podpora veľkých zahraničných firiem bola dlhodobo hlavným liekom na nezamestnanosť mnohých vlád na Slovensku. Lenže veľké firmy aj napriek výhodným stimulom nechcú ísť do zaostalých regiónov. A kto vie, ako dlho budú udržiavať miesta tam, kde už sú? Podpora firiem domácich, firiem v zaostalých regiónoch a zabránenie presunu pracovných miest do zahraničia by mali byť cieľom najbližšieho obdobia. Ale ako podporovať vlastné firmy, keď ich tu veľa nie je? Ako zabezpečiť, aby aj domáce firmy nepresunuli v budúcnosti pracovné miesta do zahraničia? Ako zvýšiť zamestnanosť v regiónoch? Musíme zvoliť taký model podpory, ktorý vyrieši všetky tieto otázky.

Jednou z foriem, ako budovať vlastné podniky, ktoré nepresunú pracovné miesta do zahraničia a ktoré sú vhodné aj do menej rozvinutých regiónov, je podpora družstiev. Skutočných družstiev, nie skrytých akcioviek, ako ich máme v súčasnosti definované v obchodnom zákonníku. Družstevné samosprávy sú veľmi efektívne podniky, odolné voči kríze a taktiež vhodné pre lokálne ekonomiky. Ich hlavnou výhodou je iná organizačná štruktúra, vďaka ktorej nepotrebujú veľké investície, ale hlavne ochotných ľudí. Je to efektívna forma, ako pomôcť zaostalým regiónom a zároveň vytvoriť prácu pre miestnych ľudí.

Podporovanie družstevných samospráv v regiónoch je omnoho lacnejšie a efektívnejšie ako podpora veľkých firiem, ktoré môžu neskôr odísť a pri ktorých sa dotácia na jedno pracovné miesto pohybuje v tisícoch eur. V mnohých krajinách na svete už vo veľkom vznikajú zamestnanecké samosprávy, sú úspešné a preto ich začali podporovať aj niektoré vlády (dokonca aj niektoré štáty v USA). Na Slovensku by sme zabili viacero múch naraz, ak by sme podporovali poľnohospodárske družstvá. Pomohlo by to zníženiu dlhodobej nezamestnanosti (v poľnohospodárstve nie je potrebná veľká špecializácia), regionálnej nezamestnanosti (poľnohospodárske družstvá sú vhodnejšie pre vidiek) a takisto by sme zvýšili potravinovú sebestačnosť. O potravinovej sebestačnosti hovorí väčšina politických strán, ale nijaká z nich ju nezačala reálne napĺňať.

Netreba veľa vymýšľať, družstevníctvo má na Slovensku hlboké korene a dlhodobú prax. Okrem roľníckych družstiev za socializmu bola na Slovensku silná družstevná tradícia už pred druhou svetovou vojnou a to nielen v poľnohospodárstve. To, že model družstevných samospráv je efektívny aj dnes, dokazujú mnohé prípady zo sveta, o ktorých sa môžte dočítať na tomto blogu:

http://ekonomickademokracia.blogspot.sk/

Čo je dôvodom úspechu zamestnaneckých samospráv?

V družstvách, kde všetci zamestnanci majú rovnocenný hlas na členskej schôdzi  a kde sú všetci zamestnanci rovnocennými vlastníkmi, splýva funkcia majiteľa a zamestnanca do jedného. Keďže každý zamestnanec-vlastník pracuje pre seba, má o to väčší záujem, aby sa družstvu darilo a je o to viac motivovaný. V takomto kolektíve vzniká synergický efekt, kde sa sila kolektívu znásobuje, pričom je väčšia ako dohromady sila tých istých jednotlivcov samostatne, v skratke 2+2=5.

Ďalšia vec, ktorú možno badať v zamestnaneckých samosprávach, je emancipácia pracujúcich. Pracovníci nepracujú na iných, ale na seba, čím zároveň preberajú zodpovednosť za svoje vlastné rozhodnutia. Postupne tak získavajú vyšší záujem aj o občianske veci. Začínajú si uvedomovať, že môžu ovplyvniť spoločnosť, v ktorej žijú. Postupne získavajú skúsenosti, ako sa zapájať do vedenia firmy, do rozhodovacieho procesu a demokratického rozhodovania. Tento posun v zmýšľaní sa napokon premieta aj do bežného života – aktívny a emancipovaný zamestnanec sa následne aj viac občiansky angažuje.

Foto: LWVC, CC