Ekonomická demokracia podľa Davida Schweickarta č.2

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Životaschopnosť ekonomickej demokracie
Zamestnanecká samospráva rozširuje demokraciu na pracoviskách. Toto prehlbovanie si kladie za cieľ predovšetkým zvýšiť vnútornú výkonnosť podnikov. Trh takisto smeruje k vyššej produktívnosti a pôsobí proti byrokratickej centralizácii, ktorou boli poznačené predchádzajúce formy socializmu. Spoločenská kontrola investícií je kontrolou trhu pri odstraňovaní nestability a iných iracionálnych dôsledkov presýteného trhu.

Ale ako to bude fungovať? Bude ekonomika založená na demokracii na pracovisku výkonná, alebo sa zrúti, ako pri niektorých socialistických experimentov minulého storočia?

To je oprávnená otázka. Nie všetky socialistické experimenty 20. storočia skolabovali. Čína alebo Kuba pokračujú, nie je ani celkom jasné, či sa musel zrútiť sovietsky ekonomický model. Niet pochýb, že potreboval naliehavú štrukturálnu reformu. Aj teraz, 26 rokov po páde socializmu, nájdeme len málo krajín z východného bloku, v ktorých výška hrubého domáceho produktu dosiahla úroveň pred prevratom. V Rusku po zavedení kapitalistických reforiem nasledovala (bez preháňania) vskutku ľudská katastrofa. Joseph Stiglitz, niekdajší hlavný ekonóm svetovej banky, vyhlásil, že “ v osemnástich z dvadsiatich piatich krajín východnej Európy a bývalého Sovietskeho zväzu hranica chudoby postihla 45 percent obyvateľstva (nárast zo 4 na 45)“.

Musíme brať na zreteľ historickú stratu pamäti pri aktuálnom pohľade na socialistické experimenty. Centrálne plánovanie, akokoľvek zle uskutočnené, posunulo Rusko za necelé polstoročie od jednej z najzaostalejších krajín v Európe na úroveň globálnej superveľmoci. Čínsky socializmus vyviedol milióny ľudí v pomerne krátkom čase z veľkej chudoby do relatívnej prosperity, čo sa nijakej forme kapitalizmu nikdy nepodarilo ( v roku 1949 bola priemerná dĺžka života v Číne 35 rokov, dnes je to 70). Kuba ustavične čelí atakom a blokáde Spojených štátov amerických, no napriek tomu pokračuje v zlepšovaní všetkých parametrov v oblasti zdravotníctva a vzdelávania.

Ekonomická demokracia predstavuje odlišnú formu socializmu, akú z minulosti nepoznáme. Prvý pokus o vybudovanie socialistickej ekonomiky zrušil trh a nahradil ho centrálnym plánovaním. Ekonomická demokracia je trhová ekonomika s demokraciou na pracovisku a spoločenskou kontrolou investícií. Ekonomická demokracia rovnako ako kapitalizmus je súťaživou ekonomikou, zachováva si štruktúry trhovej ekonomiky, ktoré zabezpečovali kapitalizmu produktívnu silu.

Otázka môže zaznieť: bude samosprávna firma reagovať na nové podnety rovnako ako kapitalistická? Sú zamestnanci dostatočne kompetentní, aby vynášali komplikované technické a finančné rozhodnutia?

Na tieto otázky existujú empirické zistenia z praxe. V tomto smere nájdeme množstvo dôkazov a tisícok príkladov poukazujúcich na to, že participácia zamestnancov na ekonomickom rozhodovaní a spravodlivé rozdeľovanie zisku smerujú k podpore produktivity a že samosprávne riadenie podnikov je v drvivej väčšine úspešnejšie ako v kapitalistických náprotivkov.

Katherine Bermanová: o preglejkovom družstve: Hlavnú zásluhu na družstevnom úspechu na prežití stratových kapitalistických fabrík má vynikajúca produktivita práce. Štúdie porovnávajúce výstup na štvorcovej stope opakovane ukázali na vyššie fyzické rozpätie výstupu za hodinu a iné poukazujú na vyššiu kvalitu produkcie a aj na efektívnosť materiálnej spotreby.

Príklad Weirton Steel (1982): Po roku s bezútešnými vyhliadkami, spoločnosť ponúkla podnik na predaj jeho 7000 zamestnancom. Weirton prijal veľa ozdravných opatrení v slede osemnástich štvrťrokoch a to v čase, keď mnohé oceliarenské firmy utrpeli hlboké straty, vrátane dvoch ich konkurentov, ktorý museli ísť do bankrotu.

– Vôbec neprekvapuje, že podniky so zamestnaneckou samosprávou pracujú efektívne, lebo ich príjmy sú späté so zdravými financiami a všetci zamestnanci majú záujem na výbere najlepších manažérov. Zlý manažment nie je ťažké rozpoznať, najmä tými, čo sú uprostred diania, nekompetentnosť sa dlho netoleruje. Jednotlivci majú záujem zistiť na akej úrovni pracujú ich spolupracovníci, a zároveň prekaziť činnosť lenivcom, kontrola je jednoducho nevyhnutná.

Netvrdím, že zamestnanecká demokracia je zázračný liek na všetky ekonomické neduhy. Úspechy v efektívnosti nebývajú vždy dramatické, pády sú často bolestivé, rovnako ako v kapitalistických firmách. Nezvratná je však vnútorná efektivita firiem so zamestnaneckou samosprávou ako firiem kapitalistických. Viac o tejto téme sa môžte dozvedieť z krátkeho dokumentu o ekonomickej demokracii, ktorý si môžete stiahnuť z tejto stránky v pravo hore (eBOOK).

Zdroj: David Schweickart – Po kapitalizme ekonomická demokracia

Foto: Taki Steve , CC

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *