Ekonomická demokracia (socializmus podľa D. Schweickarta)

Komplexný hospodársko-spoločenský systém, v ktorom prevláda spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov a uplatňujú sa demokratické princípy na pracovisku.

David Schweickart je americký filozof, ktorý navrhol nový hospodársky systém ako alternatívu ku dnešnému kapitalizmu, oveľa spravodlivejšiu a efektívnejšiu. Inšpiroval sa zrejme modelom, ktorý už u nás fungoval pred rokom 89 a jeho nedostatky vylepšil. V ekonomickej demokracii sú tovary distribuované prostredníctvom trhu a nie plánovane, keďže nie všetko je možné naplánovať – ako napríklad módu alebo veci kupované na základe trendov a nie potrieb. Tento trh nie je založený len na konkurencii, ale takisto na spolupráci. Demokraciu rozširuje aj na pracovisko, kde doposiaľ v kapitalizme vládne prísna diktatúra zamestnávateľov.

Ekonomická demokracia je model, kde prevláda kolektívne vlastníctvo výrobných prostriedkov oproti súkromnému (súkromné vlastníctvo postupne ustupuje a zostáva len v rodinne organizovaných výrobách a firmách). Prevažná časť výrobných prostriedkov je vlastnená kolektíve (pracovníkmi v družstvách) alebo spoločensky (štátom). Jednotliví zamestnanci a aj celá spoločnosť sa preto väčšou mierou zúčastňujú pri rozdeľovaní hospodárskeho výsledku (nadhodnoty) ako v kapitalistickom systéme. Súkromné vlastníctvo je ponechané v rozsahu produkcie rodinného alebo individuálneho podnikania, ale nie je to strategická časť hospodárstva.

Vedenie podniku v ekonomickej demokracii si volia zamestnanci, neurčuje ho súkromný majiteľ a ani politici. Charakter riadenia podniku je daný vlastníctvom (kolektívnym a spoločenským) a rovnoprávnym rozhodovaním podľa zásady 1 člen samosprávy = 1 rozhodovací hlas

Z ekonomickej stránky stojí hospodársky systém Ekonomickej demokracie na troch základných prvkoch:

·         Zamestnanecká samospráva

·         Férový trh

·         Spoločenská kontrola investícii

Zamestnanecká samospráva

Činnosť všetkých výrobných podnikov demokraticky kontrolujú zamestnanci. Na rozhodovaní sa zúčastňujú priamo hlasovaním a takisto si volia vlastné vedenie so zachovaním princípu jeden člen samosprávy rovná sa jeden hlas. Rovnako sa podieľajú aj na rozdeľovaní hospodárneho výsledku. Takže čím viac podnik prosperuje, tým viac si môžu členovia zamestnaneckej samosprávy rozdeliť.

Férový trh

Trh ako zostávajúci mechanizmus pre rozdeľovanie spotrebných tovarov a základných prostriedkov spoločnosti. Pôjde o „férový obchod“ založený na tarifách, v nijakom prípade nie o voľný obchod, najmä nie v prípadoch, keď sú výrazné rozdiely medzi mzdami a environmentálnou reguláciou v jednotlivých obchodujúcich štátoch. Ide o regulovanie trhov na princípe vzájomnej výhodnosti a spolupráce. Ale napriek tomu ceny reguluje iba ponuka a dopyt po spotrebných tovaroch a výrobných – základných prostriedkoch. Finančné trhy založené na investovaní súkromných financií a na špekulácii zaniknú.

Mzda ako cena za nájomnú prácu v prípade ekonomickej demokracie bude nahradená podielom na hospodárskom výsledku. Práca už nebude vstupovať do výroby ako „náklad“ ale ako ekonomický zdroj – investícia.

Ekonomická demokracia teda ruší súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov a námezdnú prácu, zároveň ale uznáva trh.

Spoločenská kontrola investícii

V ekonomickej demokracii neexistujú súkromné burzy alebo súkromné banky. Nie je možné predávať podiely v štátnych firmách alebo družstvách súkromným osobám. Investičné prostriedky pochádzajú z daní zo základných prostriedkov. Pod základnými prostriedkami rozumieme výrobné prostriedky, na ktorých sa vytvára produkcia určená na trh. Vytvára sa z toho národný investičný fond, ktorý je základom pre nové investovanie. Tento investičný fond je verejná inštitúcia, ktorú riadi vláda poprípade regionálne samosprávy.

Úlohou investičných fondov je grantovým spôsobom rozdeľovať investičné prostriedky na základe spoločensky stanovených kritérií rozvoja a efektívneho použitia prostriedkov, teda do tých oblastí hospodárstva, ktoré chce daný región, spoločenstvo, štát rozvíjať, pričom dominantnou úlohou je rozvíjať zamestnanosť a likvidovať nezamestnanosť.

 

Výhody ekonomickej demokracie oproti kapitalizmu

Hlavné výhody spočívajú v spravodlivejšom rozdeľovaní spoločenskej nadvýroby, ktorá v kapitalistickom systéme vo väčšej miere končí v súkromných rukách úzkej skupiny jednotlivcov – súkromných investorov. Kapitalizmus vďaka voľnému trhu a podpore slobodného podnikania dokáže vytvárať vysokú domácu produkciu, ale problém je v tom, že táto nadvýroba sa neprerozdelí spravodlivo v spoločnosti, ale prevažnú časť „zhltne“ malá skupina na vrchole vlastníckej štruktúry.

Ďalším výrazným problémom kapitalizmu je bezbrehá podpora voľného trhu a s ním spojená konkurenčná súťaž. Pri tejto súťaži vždy vyhráva silnejší a vo väčšine prípadov na úkor slabších. Globálne trhy sa monopolizovali, teda vytvorili prostredie trhu, ktoré už nie je v žiadnom prípade „slobodným trhom“. Naopak v ekonomickej demokracii sa presadzuje viac spolupráca, ktorá je v trhovom prostredí ešte výkonnejšia ako konkurencia a takisto netrpia slabší, ktorí sa v drsnom konkurenčnom boji pri voľnom trhu nevedia ubrániť silnejším účastníkom.

Záver: Všetko ostatné je rovnaké, ale firmy so zamestnaneckou samosprávou sú efektívnejšie, ako ich kapitalistické náprotivky.

Zdroj: David Schweickart, Po Kapitalizme ekonomická demokracia, Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov

Foto: Taki Steve , CC

8 thoughts on “Ekonomická demokracia (socializmus podľa D. Schweickarta)

    • 15. novembra 2017 at 19:06
      Permalink

      na slovensku momentalne nieje ani jedno druzstvo ktore funguje ako zamestnanecka samosprava o ktorych tu pisem, su vo svete mnoho ale u nas este ziadne. Jednota coop tiez nieje druzstvo v pravom zmysle slova aj ked to ma v nazve, je to klasicka firma, tak isto ako a.s. abo s.r.o. len ma v nazve druzstvo.

      Reply
      • 16. novembra 2017 at 10:50
        Permalink

        Keď budete hľadať výraz Jednota na Finstate, nájde vám to nejaké družstvá pretransformované na s.r.o. alebo a.s., ktoré stále majú v názve slovo družstvo. Ale ostatné majú právnu formu družstvo. Tým pádom nefungujú ako a.s.. V a.s. keď vlastníte 51%, tak rozhodujete o všetkom. V družstve má každý rovnaký hlas -ja by som z toho dôvodu nikdy do družstva nevstúpil.
        Na druhej strane, všimol som si teraz, že Jednota s.d. Trnava „momentálne neprijíma nových členov“. To je takmer ako keby to nebolo družstvo. http://old.coop.sk/sk/zakaznik/o-nas/druzstva/trnava/clenstvo
        V Nitre je to stále družstvo, tak ako vždy bolo.
        http://old.coop.sk/sk/zakaznik/o-nas/druzstva/nitra/clenstvo
        http://orsr.sk/vypis.asp?ID=6535&SID=9&P=1

        Reply
        • 16. novembra 2017 at 11:18
          Permalink

          V družstve má každý rovnaký hlas – toto je rpesne pravda – čo robí z družstva družstvo, ale o tom píšem, že na slovensku nieje žiadne také družstvo, ani tie, ktoré majú tak=u právnu formu. Aj v právnej forme družstvo na slovensku sa v stanovách dá upraviť, že pravidlo jeden človek jeden hlas nemusí platiť a môže sa to určovať podľa výšky podielu, čiže kľudne aj v družstve dnes môžete „skúpiť“ 51% podielov a o všetkom rozhodovať, čiže je to v podstate akciovka, len trochu skrytá…

          Ja píšem o družstvách v ktorých má každý člen rovnaký hlas a taktiež rovnaký podiel …a ideálne aj ak každý tam pracuje. Samozrejme, že výplaty(podiely na zisku) nemusia byť pre všetkých rovnaké, a napríklad predseda družstva alebo nejaké odborné alebo zodpovedné pozície môžu mať vyšší koeficient pri rozdeľovaní výplat, ale to si už rozhodnú práve členovia družstva na členskej schôdzi kde každý ma jeden hlas. Taktiež si tam volia predstavenstvo a predsedu.

          Ono sa to v podstate dnes nelíši od a.s. – kde si na valnom zhromaždení dozornú radu a jej predsedu volia akcionáry (nie zamestnanci), ale o chode firmy títo akcionári nerozhodujú.

          to či bude firma úspešná nezáleží od právnej formy podnikania, ale od výkonu zamestnancov a či firma je konkurencieschopná. Podstatná výhoda pre zamestnancov v družstve je tá, že majú vyšší podieľ na hospodárskom výsledku ak dobre podnikajú ako na rozdiel v akciovkle, kde im túto časť (ktorá nejde na výplaty) odčerpávajú vlastníci akcii (kapitálu). A taktiež, že sami majú v rukách nejaké páky na svoju firmu, na rozhodovanie atď. Pretože akcionári nie sú až tak spätý so svojou firmou, môžu ju kedykoľvek predať, takisto môžu zarobiť na jej rozpredaní, čo sa často stáva a zamestnanci prídu o miesto. Zamestnanci takúto motiváciu nemajú, pre nich je vždy v ich záujme aby firma bola zisková, akcionári môžu zarobiť aj na jej zavretí v niektorých prípadov a stáva sa to často.

          Tak ako sú úspešné aj neúspešné akciové firmy, sú úspešné aj neúspešné skutočné družstvá. Za dobrý príklad je vhodné uviesť španielsky Mondragón čo je v súčasnosti najúspešnejšie družstvo (+20000 zamestnancov) tu o tom píšem bližšie: http://davdva.sk/mondragon-najuspesnejsia-zamestnanecka-samosprava-svete/

          a podobných príkladov zo sveta je viac o ktorých píšem na tejto stránke. Keďže na slovensku táto téma nieje veľmi známa, preto prinášam informácie o tom zo sveta, aby ľudia videli, že je aj iná možnosť.

          Reply
  • 17. novembra 2017 at 11:36
    Permalink

    Celkom bullshit 😉 Možno pred sto rokmi by to fungovalo. Dnes nie.

    Reply
    • 17. novembra 2017 at 13:58
      Permalink

      no práveže dnes to funguje….vo svete je mnoho firiem čo takto fungujú, aj na tejto stránke o nich dosť píšem…

      Reply
      • 17. novembra 2017 at 21:06
        Permalink

        Práveže tá časť o tých firmách by sa dala považovať za zrealizovateľnú ajkeď taktiež nie úplne na 100%. Jedine že by tak vznikla spoločnosť z nuly. Určite si neviem predstaviť že by sa to stalo z roka na rok a bolo by to hneď lepšie. Skôr ide o ten makro pohľad.

        Reply
  • 17. novembra 2017 at 18:20
    Permalink

    A prečo nie! Prečo nevyskúšať niečo, čo je lepšie!

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *