Filip Galamboš: Pomáhal na Donbase a bojuje proti nekalým praktikám

Aktivista, Pokojný bojovník, Filip Galamboš z Centra správnej pomoci  bojuje proti nespravodlivosti, nekalým praktikám pôžičkárov, aktívne pomáha ľuďom v núdzi. Počas volieb sa angažoval v proruskej strane ODVAHA. Poskytol rozhovor pre DAV DVA.

Filip, na úvod sa nám predstav. Čím sa živíš, ako si sa dostal do antisystémových hnutí.

O politiku vo svete a na Slovensku som sa začal zaujímať už ako veľmi mladý, ale jej vývoj, realizácia a prezentácia v médiách ma znechutili.  Z aktívneho záujmu sa stal pasívny a potom vôbec žiadny. To je aj jeden z dôležitých nástrojov politiky, že má odpudiť záujem každého, kto by sa vo verejných veciach začal angažovať. Lebo kto sa nezaujíma o politiku, už podľahol nepriateľovej propagande. Ale aktívny občan, záujem verejnosti o veci verejné, podieľanie sa na správe štátu sú najdôležitejšie prvky dobre a spravodlivo fungujúcej spoločnosti. Ale to som si uvedomil až omnoho neskôr. Aj ja som na pár rokov podľahol nepriateľovej propagande. Žil som si svoj život: práca, výplata, výdavky, byt, rodina, žena, dieťa. Znovu ma naštartovali až udalosti, ktoré vypukli v rámci protestov „gorila“ začiatkom roka 2012. Dnes je už jasné, v koho réžii vtedy tie protesty boli, ale dôležité zostalo to, že vtedy prebudili viacerých ľudí, ktorí sa aj neskôr začali aktívne zapájať do – ako si to ty nazval protisystémovej činnosti – alebo začali byť politickí aktivisti. Od začiatku do konca to bolo v réžii cudzej mocnosti, aj financované, aj organizované.

Na Gorile som bol taktiež. Bola to nádej v zmenu, kým si ju neprivlastnil tretí sektor…

Bol si na východe Ukrajiny v rámci humanitárnej pomoci. Vedel by si našim čitateľom o tom bližšie porozprávať?

Pomoc obetiam vojny na východe Ukrajiny sme organizovali ako občianska iniciatíva Pokojní bojovníci, ktorú sme založili. Pokojní pôvodne neboli založení len na pomoc obetiam vojny na Donbase, to prišlo tak samo od seba z potreby pomôcť ľudom tam… Tým, ktorí sú zabíjaní, bombardovaní a vyhnaní z domovov pod útokmi bábkovej, prevratom dosadenej vlády v Kyjeve. Už keď sme s prvou zbierkou začínali, bolo 1,5 milióna utečencov z Donbasu pred bombardovaním – niektorí ušli k rodinám na Ukrajinu, ale väčšina z nich do Ruska, ktoré vtedy vynaložilo obrovské úsilie a finančné prostriedky na pomoc pre nich. Najprv stanové utečenecké tábory, potom ako prichádzala jeseň a zima 2014 postupne rozmiestňovanie po bývalých pionierskych táboroch a dovolenkových liečebniach pri Azovskom a Čiernom mori. Boli sme tam, aj sme doniesli pomoc a mnoho na Slovensku vyzbieraných peňazí, za ktoré sme tam nakupovali pre utečencov lieky, hygienické potreby a ešte sme peniaze venovali aj priamo správe a riaditeľom táborov na nákup potravín.

Určite obdivuhodná  činnosť. Tu sa už dá hovoriť o reálnych činoch. Angažuješ sa spolu s Kristínou Ulmanou v občianskej iniciatíve Centrum správnej pomoci. Vedel by si nám priblížiť, čo všetko tieto aktivity obnášajú?

Okrem pomoci v utečeneckých táboroch sme začali robiť aj verejné zbierky oblečenia, potravín, hygienických potrieb, zdravotníckych potrieb a aj liekov pre obyvateľov priamo na Donbase. Po prvom neúspešnom pokuse prejsť cez ruské hranice, kvôli na kolene robeným papierom, na prvej požičanej dodávke s pár vecami na „palube“ , keď sme sa museli vrátiť na Slovensko, zorganizovali sme ďalšiu zbierku. Tentokrát už v oveľa väčšom rozsahu a za tri týždne sme už na Donbas vyslali celý kamión humanitárnej pomoci – vtedy, ak sa nemýlim, to bolo 24 ton – 17 ton oblečenia, 5 ton potravín, a zbytok drogéria a lekárstvo.

Potom šiel ďalší kamión organizovaný v spolupráci s jedným nemecko-ruským združením. Potom ďalší kamión organizovaný cez humanitárnu organizáciu v Estónsku, ktorá tiež na Donbase pomáhala a robila zbierky. Potom sme vypravili ešte niekoľko dodávok s pomocou, ktoré som aj sám šoféroval (aj s Kristínou Ulmanovou).

Dali sme sa dokopy, ona začala pomáhať mne s humanitárnou činnosťou na Donbase a ja jej v boji proti exekútorom, nebankovkám, bankám, súdom. Ako „právnička chudobných“ sa už vtedy aktívne venovala právnej pomoci ľuďom, ktorých tento režim priviedol na mizinu, skopol na kolená, zničil, alebo ničí.

Postupne, po vyše dvoch rokoch práce to viedlo až k založeniu občianskeho združenia Centrum správnych vecí. Teraz už začíname byt viacerí, objem prace aj pomoci stále rastie a rozširuje sa aj počet ľudí, ktorí nám začínajú pomáhať a začínajú pomáhať aj druhým.

Čo všetko sa vám podarilo? Nám v DAV DVA sú takéto aktivity veľmi sympatické a radi by sme ich spropagovali. Bojuješ za, ak som to správne pochopil, občiansku priamo-demokratickú spoločnosť. Aký máš názor na socializmus a ľavicu, ak nie celkovo, tak aspoň v zmysle konkrétnych krokov – znárodňovanie strategických podnikov, bánk, poisťovní, dopravy, bezplatné zdravotníctvo, školstvo a pod.? Dokázal by si sa zhodnúť so socialistami na budovaní nového sveta?

Demokracia je veľmi skomolené, abstraktné a propagandistické slovo. Táto forma „demokracie“ u nás, nie je nič iné ako koloniálny systém západného kapitalizmu. Strategické podniky musia patriť štátu a štát – to sú jeho obyvatelia – my. Každý suverénny štát musí mať vlastnú banku, vlastnú menu, vlastnú kontrolu nad vlastnými peniazmi. Pôda, voda, lesy, nerastné bohatstvo musí patriť štátu, ako aj celá krajina na území, na ktorom štát je. Poisťovne ako také nie sú potrebné – ak všetko sociálne zabezpečenie garantuje štát (prídavky, dôchodky, invalidita…). Zdravotníctvo a školstvo musia byť bezplatné a dostupné rovnako pre každého obyvateľa. Súkromné vlastníctvo pôdy (zeme), to áno – vlastníctvo musí byť nedotknuteľné, ale vlastniť pôdu by mali len obyvatelia štátu.

Ďalšia moja otázka – aký máš názor na družstevníctvo ako alternatívu v dobe ekonomickej globalizácie?

Družstvá fungovali za socializmu výborne. Dnes sú zničené. Celkovo tá forma štátnych družstiev, ktoré by združovali poľnohospodárstva obcí a družstiev, v ktorých by sa združovali malí poľnohospodári a majitelia pôdy je odskúšaná, úspešne realizovaná forma poľnohospodárskej a živočíšnej výroby. A možno jediná forma ako znovu celoštátne a plnohodnotne rozbehnúť túto výrobu – aj keď sa mi tu tak nehodí to slovo výroba – pestovanie a chov.

Ako vnímaš súčasné alternatívne médiá a v kontraste média korporátne?

Korporátne médiá robili, robia a budú robiť svoju propagandu, ktorá je čím ďalej tým viac jednoprúdovejšia a agresívnejšia. Alternatívne média sú rôzne. Rôznoprúdové, rôznotematické, mnohé účelové, pseudo-alternatívne. Mnohé takisto zavádzajúce alebo priamo klamúce. Aj takzvané alternatívne média sú preplnené vplyvmi alebo priamo zákazkami vysokej politiky – vysokých politických hier. Aj človek znalý má problém rôzne informácie selektovať a rozoznať, aké záujmy sú za nimi. Infiltrácia vysokej politiky do alternatívnych médii začala už hneď, ako začali vznikať. Ako hovoril Lenin – najlepšia opozícia je opozícia, ktorú sám riadiš – necitujem presne. DAV DVA som ešte nezačal vnímať. Všimol som si, že začínate s časopisom, všimol som si, že si tam aj ty, aj Tomáš Bóka myslím. Ešte sa mi nedostalo do rúk žiadne číslo, ani digitálne… ale snažím sa sledovať všetko dôležitejšie dianie – takže váš časopis určite vyhľadám.

Ako  by si oddelil občianske aktivity od aktivít mimovládnych organizácií, ktoré sa taktiež nazývajú občianske – viď Sorosove odvolávanie sa na občiansku spoločnosť?

Je to obrovský rozdiel – buď sa niekto snaží spoločensky angažovať úprimne, z vlastného presvedčenia, z túžby urobiť ju lepšou, bojovať s problémami, ktoré v nej sú alebo za peniaze v takzvaných mimovládnych organizáciách, ktoré inak v obrovskej miere ovplyvňujú všetko politické dianie, ale v neprospech ľudí… pretože všetky dnešné mimovládky sú financované zo zahraničia alebo zo štátnych zdrojov prostredníctvom (skorumpovania) štátnych úradníkov a politikov… Stručne – sú nástrojom západnej, zahraničnej propagandy a politického riadenia štátu pre svoje ciele, len nie pre ľudí a štát..

A aké by si mal riešenie?

Dobre to spravili v Rusku. Každá mimovládna organizácia, ktorá tam pôsobí (a tých Sorosových tam bolo aj je oveľa viac ako u nás) musí zverejňovať, kto ju financuje a koľko ju financuje. Ak sú financované zo zahraničia – musia to zverejniť – odkiaľ dostali peniaze a načo. Tým sa mnohé ukázalo a objasnilo.

Na druhej strane treba uznať, že OSF finančné čiastky zverejňuje. Nezverejňujú však, odkiaľ tie prostriedky majú a načo presne ich používajú. Viď vyše 1 milion a 800 tisíc.

Séria prijatých zákonných opatrení v Rusku proti zahraničným minovládkam je celkom úspešná, už tam zabránila asi dvom pokusom o Majdan.

Prejdime k ďalšej otázke. Ako vnímaš súčasnú geopolitickú situáciu? Hrozí podľa teba svetová vojna alebo ju dokážeme odvrátiť?

Svetová vojna bohužiaľ hrozí, ale dokážeme ju odvrátiť.

Akým spôsobom ju dokážeme odvrátiť? Si pripravený na krízovú kooperáciu? Ako by si sa zariadil v prípade jadrovej vojny?

My nie, ale vidím veci pozitívne. Európa vojnu nechce, sily ktoré sa tlačia k moci v USA vojnu nechcú, Rusi robia veľmi veľa na odvrátenie možnej veľkej vojny. Nemám núdzové plány. Neviem ako by som sa zariadil v prípade jadrovej vojny. Ak sa vôbec nejako bude dať zariadiť…

Aké je podľa teba riešenie z tohto marazmu?

Neviem, nemám odpoveď pre svet. Ale Slovensku pomôže jedine, keď sa vymkne spod kontroly a rabovania zahraničného kapitálu. Štát sa stane suverénny, schopný rozhodovať sa o sebe. S vlastným priemyslom, poľnohospodárstvom, vlastnými peniazmi, centrálnou bankou, atď. Keď bude politicky a hospodársky spolupracovať s inými štátmi ako rovnocenný, nie ako poddaný.

Aký by bol tvoj odkaz na záver?

Držte sa, nech sa vám darí, veľa dobrých článkov želám, a ako časopis sa môžete zamerať aj na propagáciu úspechov socialistickej éry nielen v Československu, ale aj v ZSSR. Ozrejmovať, čo všetko sa udialo v období socialistického zázraku atď… Veď medzi rokmi 1945-1951 bolo v ZSSR vybudovaných 8600 fabrík a tovární! 8600! To je zázrak – čudo, ktoré nevedia objasniť ani najlepší ekonómovia – a nemám na mysli tých, z moderných „ekonomických“ škôl. Kvalita vzdelania, škôl, zdravotnej starostlivosti, kvalita života, životnej úrovne ako takej, slobôd človeka išla za niekoľko rokov hore raketovo práve v tomto období. Niekoľkonásobne prevýšili úroveň v USA… a to bol štát úplne zničený vojnou s kopou mŕtvych. Nebola rodina, kde by nebol niekto, kto padol na fronte. A potom toto obdobie ekonomického zázraku. A na konci 50. rokov sa už letelo do vesmíru!

Foto: archív Filipa Galamboša

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

One thought on “Filip Galamboš: Pomáhal na Donbase a bojuje proti nekalým praktikám

  • 25. novembra 2016 at 16:46
    Permalink

    každý človek ktorý chce zmenu systému by mal každý deň urobiť maličkú vec proti systému a sytém padne!!!

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *