HAZARDOVANIE S DÔCHODKAMI, ZDRAVÍM A BUDÚCNOSŤOU

Vraj niet inej alternatívy k zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku okrem zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia a znižovania penzií. Ak iné varianty, alebo ich kombinácie nehľadáme, akoby ani neexistovali…

Nedávno prešlo slovenským parlamentom niekoľko zmien týkajúcich sa dôchodkov. Vyriešila sa ich valorizácia podľa tzv. dôchodcovskej inflácie, predčasným penzistom sa umožnilo privyrobiť si bez straty nároku na dôchodkovú dávku, ak si na dohodu zarobia do 200 eur mesačne a zároveň bol tento príjem oslobodený od povinnosti platiť odvody. Ide o pozitívne zmeny, ktoré do určitej miery riešia postavenie súčasných dôchodcov.

Netýkajú sa však ľudí, ktorí sa dôchodcami ešte len stanú. Len nedávno pochodovalo v uliciach Bratislavy viac ako dvetisíc odborárov, ktorí žiadali viacero zlepšení v dôchodkovom systéme, no namiesto normálnej a odbornej diskusie na túto tému sa dočkali demagogicko-hysterických reakcií (pozri napr. tu a tu).

Veľkí reformátori, prijímajúci zmeny v penzijnom systéme v roku 2012 (zmeny boli legislatívne pripravené počas Radičovej vlády a schválené počas Ficovej vlády), nemali odvahu ich zaviesť tak, aby sa začali uplatňovať ešte počas ich vtedajšieho funkčného obdobia. Reštart nastavili až na rok 2016. Tí istí reformátori okrem automatického a postupného zvyšovania dôchodkového veku taktiež zabudli zaviesť ďalšie opatrenia, ktoré by vyrovnávali určité nedokonalosti tohto systému prameniace zo špecifík slovenskej ekonomiky a spoločnosti.

Podľa štatistík Eurostatu Slováci i Slovenky pracujú suverénne najviac na zmeny, v nočných aj víkendových zmenách patríme k neutešenej špičke. Napríklad v priemysle si každý zamestnanec priemerne za rok odkrúti takmer 200 hodín nadčasov, čo je najviac v celej Európe. Ak sa pozrieme na celú ekonomiku, tak každý jeden zamestnanec priemerne odpracuje ročne cca 100 nadčasových hodín. Pritom oficiálne čísla nadčasov sú na hony vzdialené od reálneho množstva skutočne odpracovaných hodín. Podľa údajov OECD Slovensko sa priraďuje k štátom, kde priemerný zamestnanec odpracuje najviac hodín do roka, hoci znova ide len o tie oficiálne čísla. V oficiálne odpracovaných hodinách ročne sme dokonca „lepší“ ako Japonci (sic)!

Ako vyplýva z obrovského množstva vedeckých štúdií, práca nadčas a práca v rozpore s prirodzeným biorytmom (zmennosť) výrazne negatívne vplýva na zdravie zamestnancov. Dokazuje to okrem iného aj výskum najnovších držiteľov Nobelovej ceny za medicínu. Takáto práca spôsobuje cukrovku, kardiovaskulárne ochorenia, obezitu a rakovinu. Pritom aj v hodnotení zdravotného stavu obyvateľstva prebýva Slovensko na smutných horných priečkach štatistík OECD. V rebríčku tej istej inštitúcie vypovedajúcom o kvalite zamestnaneckého prostredia zas na chvoste.

A čo urobili dôchodkoví reformátori so zdravotným stavom zamestnancov? Výrazne osekali dĺžku a frekvenciu rekondičných pobytov, lebo však treba zlepšovať podnikateľské prostredie, nie?! Čo takto pouvažovať nad ďalším zvyšovaním dôchodkového veku až v následku zlepšujúceho sa zdravia obyvateľov, ktoré by umožnilo, aby ľudia dlhšie pracovať nielen museli, ale aj vládali? V tejto súvislosti je zaujímavou tiež informácia, že reformátori odignorovali štúdiu, ktorá hovorila o tom, ako sa peniaze ušetrené na starobných dôchodkoch v budúcnosti prešustrujú na vyplácaní invalidných…

Podľa v súčasnosti nastavených pravidiel naši dôchodcovia a dôchodkyne budú odchádzať do dôchodku stále s horším zdravotným stavom, ak vôbec dokážu pracovať až do dosiahnutia dôchodkového veku. Počet zamestnancov v priemysle, ktorým lekári pri prehliadkach dávajú pracovné obmedzenia, každý rok stúpa a množstvo zamestnávateľov sa s týmto problémom vyrovnáva presne podľa litery zákona – okamžité skončenie pracovného pomeru pre stratu zdravotnej spôsobilosti – koho ale toto trápi, však? Hlavne, že plníme makroekonomické ukazovatele.

A čo robia s kvalitou zamestnaneckého prostredia? Nič, toto na Slovensku vlastne ani nikoho nezaujíma. Podstatné sú len rebríčky sledujúce podnikateľské prostredie…

A keď už sme pri štatistických údajoch, prečo sa nediskutuje o tom, aké percento hrubého domáceho produktu Slovenska ide na dôchodky? Všetci politici zľava-doprava aj viacerí novinári sa predbiehajú v tom, ako podporiť požiadavku navyšovania podielu výdavkov na obranu. Veď to predsa od nás žiada NATO! Stále sa poukazuje, že tamtí i hentí dávajú na obranu viac, ako my a tak teda toto percento musíme zvyšovať. Vedia však naši politici a analytici, že podiel dôchodkov na HDP je u nás 6 percent, kým napríklad vo Francúzsku 15, v Rakúsku 14,9, Slovinsku 12 a ešte aj v Poľsku 11,8 percenta?

Mimochodom, demografia – v zahraničí pracuje a dane i odvody odvádza približne 300-tisíc občanov Slovenska. Títo ľudia, ich schopnosti, dane a odvody nám zrejme nechýbajú. Ani klesajúcu pôrodnosť okrem rétorických cvičení neriešime a v skutočnosti ponúkame mladým ľudom také podmienky, že buď chcú natrvalo odísť do zahraničia, alebo odmietajú na svet priviesť deti.

Ďalším štatistickým údajom, ktorým sa nik z diskutérov vážne nezaoberá, je fakt, že na Slovensku máme jeden z najväčších rozdielov medzi vekom dožitia pohlaví – takmer 7 rokov (v Česku necelých 6 a v Nemecku 5 rokov). Pritom v súčasnom systéme sa dôchodkový vek počíta podľa priemerného veku dožitia oboch pohlaví. Takže tá priemerná doba strávená na dôchodku, ktorú dôchodkoví reformátori určili na 19 rokov je u mužov o dosť kratšia, čo možno posudzovať ako závažnú diskrimináciu.

Vraj niet inej alternatívy k zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku okrem zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia a znižovania penzií. Ak iné varianty, alebo ich kombinácie nehľadáme, akoby ani neexistovali.

Rovnako sa často spomína pochvala vládneho Inštitútu finančnej politiky v súvislosti s aktuálne platným navyšovaním dôchodkového veku. Údajne je postupné a automatické zvyšovanie veku odchodu do dôchodku dobrý nástroj z hľadiska verejných financií. Po prvé, pri analyzovaní tohto opatrenia v IFP nebrali do úvahy spoločenské (zdravotný stav populácie) a sociálne hľadisko (nízku životnú úroveň a mieru úspor). Po druhé, v IFP porovnávali aktuálnu reformu so starým systémom, pričom nezobrali do úvahy ďalšie možnosti, keďže neboli na stole. Z tohto uzučkého pohľadu sa toto opatrenie naozaj javí ako dobré. Ostala ale nezodpovedaná jedna podstatná otázka. Odkedy je čiste ekonomický pohľad dôležitejší než ten sociálny?

Na Slovensku sa nedebatuje ani o možnosti skoršieho odchodu do dôchodku, bez toho, aby sa krátil dôchodok. Toto predsa bežne funguje na západ od našich hraníc. Kopírovať zvyšovanie dôchodkového veku od štátov, kde zamestnanci i seniori majú omnoho lepší zdravotný stav, kde majú vyššie dôchodky (aj z hľadiska kúpyschopnosti) nemáme problém, ale rozprávať o tamojších fungujúcich výnimkách na Slovensku je podľa viacerých „odborníkov“ zlý nápad a hazardovanie.

Už roky od analytikov z rôznych think-tankov a bánk počúvame, že už čoskoro pracujúcich nahradia roboty, aplikácie a umelá inteligencia. Ak je to tak, aký zmysel má zvyšovať vek odchodu do dôchodku? Podľa týchto scenárov za chvíľku nebude pracovať nikto. V takom prípade sa skôr treba zaoberať tým, ako budeme financovať nepracujúcich a dôchodcov. Zavedieme nepodmienený príjem? Zdaníme a zodvodníme roboty, aplikácie, alebo umelú inteligenciu? Zavedieme daň z finančných transakcii? O týchto otázkach reálne nediskutuje nik, diskusia sa zo strany analytikov obmedzuje na znižovanie už aj tak nízkych daní a uvoľňovania pravidiel trhu. Rovnako ako nechcú diskutovať o tom, ako zreformovať odchod do dôchodku tak, aby bral do úvahy aj iné veličiny ako len priemerný vek dožitia a priemerný čas prežitý na dôchodku. Pretože nie je jedno, či svoj dôchodok prežijeme cestovaním medzi španielskymi letoviskami a nemeckými wellness rezortmi, ako nemeckí dôchodcovia, alebo behaním medzi preplnenými zdravotnými strediskami a výpredajovými pultami v supermarketoch, ako tí naši dôchodcovia.

Začnime o tejto téme konečne seriózne diskutovať. Inak sa naďalej budeme obmedzovať na večné ideologické boje, nálepkovanie a ostaneme pri tvrdení, že niet alternatívy.

Skrátené verzie tohto textu vyšli v Hospodárskych novinách a v denníku Pravda.

Článok bol prevzatý zo stránky poleblog.sk so súhlasom autora.

Foto: Petra Burzová

2 thoughts on “HAZARDOVANIE S DÔCHODKAMI, ZDRAVÍM A BUDÚCNOSŤOU

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *