Historik Ivan Lulják: Keď bol Prešov hlavným mestom sovietskeho Slovenska

Na našom území vzniklo množstvo štátnych útvarov trvajúcich kratšie i dlhšie obdobia. Medzi tie prvé patrila aj Slovenská republika rad – štátny útvar, ktorý chronologicky trval veľmi krátke obdobie, avšak nechal určité nezanedbateľné stopy v dejinách našej vlasti.

Vyhlásenie Slovenskej republiky rád v Prešove.

Veľká októbrová socialistická revolúcia priniesla nové pomery aj do Európy. Na rozvalenisku kedysi hrdého Habsburského Rakúsko-Uhorska vzniklo viacero nových štátov – Rakúsko, Československo, Maďarsko, Juhoslovanské kráľovstvo, časť územia bývalej monarchie pripadlo novovznikajúcemu Poľsku a Rumunsku.

Samostatný štát nám nevybojovali mocnosti

Vznik Československa bol výsledkom národnodemokratickej revolúcie. Ešte počas vojny žiadne mocnosti, ani dohody, tobôž už nie centrálnych mocností, neplánovali vznik novej republiky. Ich základným cieľom bola federalizácia Podunajskej monarchie. Ľudový odpor voči vojne vo viacerých krajinách Európy prinútilo víťazov prehodnotiť svoje plány a podporiť vznik Československa.

Mnohí historici berú vznik Československa ako výsledok „múdrej politiky“ amerického prezidenta Wodrow Wilsona. Opak je však pravdou. Vznik Československa bol významným medzníkom revolučných udalostí v Rusku, ktoré sa prevalili do celej Európy, a tak to brali nielen socialistickí politici, ale aj predstavitelia buržoáznych strán v republike. Obyvateľstvo Československa očakávalo dôsledné plnenie sľubov, ktorými sa nová vládnuca elita dostala do čela štátu, čo sa však nestalo. Aj napriek zmene politických pomerov veľkostatky a väčšiu časť pôdy vlastnili veľkí maďarskí latifundisti a veľkoburžoázia. Ani v priemysle sa nič nezmenilo – Rimomuranská spoločnosť patrila do rovnakých rúk ako aj pred vojnou.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt slovenska republika rad preÅ¡ovVýsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt slovenska republika rad prešov

Aj napriek vzniku nových štátnych útvarov, politická situácia v strednej Európe bola naďalej nestabilná. Malá iskra mohla zapáliť vlnu vzdoru, zvlášť keď hospodárske postavenie pracujúcich sa vôbec nezlepšilo. Nová vláda síce zrušila šľachtické tituly, avšak popri starej šľachtickej vrstve, sa drala do popredia nová buržoázia, ktorá zbohatla na úžere pri skupovaní nedostatkového tovaru. Kým veľká časť obyvateľstva bola čoraz viac chudobnejšia, menšia skupinka sa na vojnových pôžičkách obohatila.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt slovenska republika rad prešov
Slovenská republika rád na juhu

Diktatúra proletariátu prišla z Maďarska

Vznik Maďarskej republiky rád roku 1919 ovplyvnil radikálne situáciu na južnom a východnom Slovensku. Nespokojné obyvateľstvo využilo dočasné neúspechy československej armády počas pokusu o intervenciu do Maďarskej sovietovej republiky a na časti územia prevzalo moc. Politická situácia pre vznik sovietovej republiky na území Slovenska v tom čase bola mimoriadne priaznivá. Maďarská červená armáda zatlačila československú armádu a prenikla na územie Slovenska. Nemožno však súhlasiť s názorom

Antonín Janoušek

buržoáznej historiografie, že bola plne závislá na Maďarskej republike rád a bol to pokus o obnovu Uhorska. Treba zdôrazniť, že predstavitelia Maďarskej republiky rád sa riadili Leninovými tézami o národnostnej otázke, ktoré umožňovali právo každého štátu na samostatnosť. Navyše ľudové Soviety vznikali aj na miestach, kam maďarská červená armáda neprenikla – na juhozápadnom Slovensku v okolí Nových Zámkov, Levíc, Banskej Štiavnice, ohrozená bola aj samotná Bratislava. Hlavným mestom republiky rad sa stal Prešov a vyhlásená bola českým revolucionárom Antonínom Janouškom 16. júna 1919. O dva dni neskôr už Janoušek telegrafoval do Prahy: „Dnešním dnem vyhlásil proletariát na Slovensku republiku rad; ujali jsme se moci, opírajíce se o dělnictvo a ozbrojenou radu proletariátu… Výslovně prohlašujeme, že Slovensko dnešním dnem náleží výhradně slovenskému dělnému lidu.“

Riadiacimi orgánmi Slovenskej republiky rád sa stal Revolučný výkonný výbor a jedenásť členná Revolučná výkonná vláda na čele s Janouškom.  Medzi prvé zákonné výnosy patril výnos o znárodnení továrni zamestnávajúcich viac ako 20 zamestnancov, znárodnenie veľkostatkov a bánk. Podľa vzoru Sovietskeho Ruska bol vypracovaný plán  na vytvorenie nových výrobných vzťahov v poľnohospodárstve a zrušenie starých súdov. Miesto nich nová vláda Sovietov zaviedla „revolučné súdy“ a „revolučnú stráž“

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt slovenska republika rad prešov
Slovenská republika rád nemala dlhého trvania. Postupne revolučná vlna v celej strednej Európe ochabla. Zničená bola Bavorská republika rad v Nemecku, vojská kapitalistických štátov prešli do protiofenzívy aj v priestore Československa a do vojny sa zapojilo aj Rumunsko. Maďarská a Slovenská republika rád pod náporom presily neboli schopné brániť sa, a tak slovenská i maďarská červená armáda ustúpili v júli 1919 zo Slovenska do Maďarska. Napriek tomu význam republiky rád naďalej pretrvával. Po porážke Maďarskej republiky rád na Slovensko preniklo niekoľko desiatok emigrantov, ktorí posilnili nastupujúcu marxistickú ľavicu.

Slovenská republika rád, ktorej v týchto dňoch si pripomíname bola prvým štátom robotníkov a roľníkov a má svoj význam v dejinách slovenského národa…

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt slovenska republika rad prešov
Pamätník Slovenskej republiky rád v Prešove

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt slovenska republika rad prešov Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt slovenska republika rad prešov


Mgr. Ivan Lulják, autor je historik

2 thoughts on “Historik Ivan Lulják: Keď bol Prešov hlavným mestom sovietskeho Slovenska

  • 19. júna 2018 at 12:58
    Permalink

    No, veď je to poučné, prečo nik ani len „palec hore“ nedá? Dávam. Nakoniec, je to poučné i preto, že táto história ukazuje, ako to môže skončiť „ak situácia zrelá nie je“…Prvá RČS síce vznikla, ale Prešov a Východ i Podkarpatská Rus boli ďalekóóó. Len ľudia boli po vojne zničení…a vracali sa tam legionári z Ruska, videli revolúciu na vlastné oči…vedeli čo treba „zrobic“…navyše bol ľud zvyknutý na Maďarov, myslím to v dobrom, veď to bolo pri rozpade monarchie a rakúsko-uhorské úrady i polícia tu boli s maďarskou rečou i predtým. Chválihodné, že sa vôbec používala slovenčina…klobúk dolu…
    už len poznámka – bola ozaj Bratislava – vtedy Pressburg – ohrozovaná vojskami Maďarskej republiky rád? Lebo boje o Bratislavu prebehli v januári 1919, nie som si istý či na jar a v lete už v okolí Bratislavy nebojovali voči sebe čs.četnícke vojsko a maďarská antirevolučná armáda.

    Reply
  • 20. júna 2018 at 9:11
    Permalink

    Ja dám „palec hore“! Fakt poučné, ďakujeme autorovi!

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *