Hodiny skazy boli posunuté – rozhovor s ekonómom Adriánom Ondrovičom

Ďalším respondentom v našej sérii rozhovorov je Ing. Adrián Ondrovič, PhD., slovenský ekonóm, ekológ, ktorý pracuje na Ekonomickom ústav SAV. V lete 2017 sa zúčastnil konferencie DAV DVA, z ktorej záznam je k dispozícii online. Rozhovor spracoval Ing. David Diczházy.

David Diczházy (ďalej DD): Ste vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV, akej téme sa v súčasnosti venujete?

Adrián Ondrovič (ďalej AO): Pracujem na oddelení Svetová ekonomika a primárne sa zaoberám ekológiou a politickou ekonómiou. Napríklad teraz už dlhšie pracujem na jednej väčšej veci o Ukrajine, pretože to, čo sa tam deje, je jedna obrovská tragédia, a keďže je to naša susedná krajina, aj nás sa to bezprostredne dotýka. Priamo nás ten vývoj ovplyvňuje napríklad migráciou, ale aj inak samozrejme, a preto považujem za potrebné, aby sme lepšie chápali príčiny toho, čo sa tam deje, a čo môžeme ďalej očakávať. Vývoj v tej krajine odhaľuje tiež mnoho nepohodlnej pravdy o skutočnej podstate EÚ.

DD: Ktorí zo súčasných svetových alebo domácich ekonómov sú pre Vás inšpiráciou, z ktorých čerpáte? Odporučil by ste niekoho pre našich čitateľov?

AO: Ja sa primárne nezaoberám študovaním vyslovene ekonómov, ale môžem pre vašich čitateľov určite odporučiť Michaela Hudsona. Jeho posledné dve knihy Killing the host J is for junk economics určite stoja za prečítanie. Tá prvá hovorí o fungovaní finančného systému a ako súčasný finančný systém ničí ekonomiku. Tá druhá je akýsi populárny výkladový slovník súčasnej ekonomickej terminológie. V kritickom svetle ukazuje, čo v skutočnosti tie aj verejnosti známe pojmy a termíny znamenajú. Michael Hudson je veľkým kritikom súčasnej ekonómie a jeho dielo môžem jednoznačne odporučiť. Rovnako môžem odporučiť aj dielo juhokórejského ekonóma Ha-Joon Changa alebo Gréka Costasa Lapavitsasa. Je však k tomu potrebná angličtina. Neviem totiž, či sú ich diela preložené.

Ale preložených je mnoho vecí od stále žijúceho Noama Chomského, ktorý síce nie je ekonóm, ale jeho dielo o spoločnosti a politike je tak rozsiahle a tak bohaté, že nepreštudovať ho považujem za skutočne premrhanú skvelú príležitosť pochopiť realitu nášho súčasného sveta. Odporúčam starostlivo študovať aj klasikov ako napr. Adam Smith, Karol Marx, Maynard Keynes, Joseph Schumpeter a ďalších. Myslím si, že pre správne pochopenie dnešnej ekonómie, je potrebné poznať históriu ekonomického myslenia. Aspoň v základoch určite.

DD: Pred pár mesiacmi ste vystúpil so skvelou prezentáciou na prednáške Alternatívy pre 21. storočie v Trnave, ktoré sme ako DAV DVA organizovali, Vaša prednáška je aj zverejnená na našom YouTube kanále. Aké boli Vaše pocity z atmosféry na prednáške, z otázok na Vás a zo zúčastnených hostí v publiku? Myslíte si, že podobné aktivity majú zmysel?

AO: Začnem od konca. Podobné aktivity jednoznačne zmysel majú, a to z niekoľkých dôvodov. Nielenže ide o spájanie ľudí a vzájomné sebavzdelávanie, ale prispieva to aj k celkovému budovaniu uvedomelej a zodpovednej spoločnosti. Kúsok po kúsku, niekedy takmer neviditeľnými krokmi, ale každý aj malý pokus sa počíta. Potrebujeme budovať kultúru samovzdelávania a spolupráce, pretože súčasný oficiálny výchovno-vzdelávací systém slúži na presný opak.

Jednoznačne podporujem myšlienku, že s takýmito podujatiami treba po našej krajine cestovať. Pomôže to aj organizátorom a hlavnému jadru DAVu DVA pochopiť, ako ľudia v jednotlivých častiach našej krajiny uvažujú, čo ich trápi, čo je potrebné zrozumiteľne vysvetľovať a podobne. Obsah prednášok treba cieľavedome držať pri zemi – pri témach, ktoré ľudí trápia a pri riešeniach, ktoré majú reálny základ.

Čo sa týka atmosféry, tak tá bola dobrá, priateľská a ľudia mali záujem diskutovať. To je vždy dobre. Čo sa týka otázok, tak to ja nehodnotím, pretože si nemyslím, že by som mal, alebo že by malo zmysel nejako hodnotiť, či boli otázky dobré alebo nie. Každý sa opýta, čo ho zaujíma, a tak to má byť.

m ale aj jednu výtku nalievanie občerstvenia do plastových pohárov nie je vôbec v poriadku. Hovorí to o tom, že organizátori ešte potrebujú rozšíriť svoje vedomosti o vážnosti ekologickej deštrukcie, v ktorej sa nachádzame a ktorú naďalej spôsobujeme...

DD: Aký máte pohľad na súčasnú svetovú a slovenskú ekonomiku, ktoré veci, čo sa za posledných 13 rokov od vstupu do EÚ zaviedli do praxe, sa ukázali ako dobré a ktoré ako zlé?

AO: To je veľmi široká otázka. Odpoveď na ňu by v pohode vystačila na celú knihu. Ale dovolím si ešte poznámku k samotnej otázke – nie je dôležité, v akom stave je ekonomika, ale v akom stave je spoločnosť. Podľa makroekonomických indikátorov ako je napr. rast HDP či oficiálna nezamestnanosť, mohli by sme tak ako naši politici tvrdiť, že ekonomika sa vyvíja dobre. Keby sme do toho ale zahrnuli vývoj zadlženosti či nerovnosti, tak to by až tak ružovo nevyzeralo.

Takéto klasické hodnotenia však odo mňa nečakajte. Spoločnosť sa nevyvíja dobrým smerom, a to ani slovenská ani svetová, a to už dlhšiu dobu. Tento vývoj už dospel do štádia, že reálne hrozia násilné konflikty. U nás na Slovensku napríklad vidíme, ako žalostný stav spoločnosti spôsobuje, že Kotleba – ĽSNS pripadá čoraz väčšiemu počtu obyvateľstva ako prijateľné riešenie súčasných problémov. Táto časť politického spektra nevidí zdroj problémov v kapitalizme – systém ako problém nevidia. Problém vidia v Rómoch, nezamestnaných, bezdomovcoch, takže v tých, ktorí sú tými najviditeľnejšími obeťami tohto systému. Problém vidia v korupcii, ktorá je jedným z prvých efektov, ktoré tento systém generuje. Kapitalizmus bez korupcie neexistuje.

No a tie tzv. štandardné politické strany, ktoré doviedli spoločnosť do tohto stavu, sa spoločne vytešujú, že majú konečne kvalitného spoločného nepriateľa, pred ktorým nás musia zachrániť a už sa ani nemusia pretvarovať a hrať na spoločnosť divadlo, že sú nejaká ľavica či pravica a môžu sa všetci spolu spojiť proti zlu, ktoré sami vytvorili. Neočakávam zlepšenie vývoja v našej krajine v podstate v nijakom ohľade. Ľudia by boli šokovaní, keby vedeli aká je skutočnosť, že naša krajina je v podstate neriadená. Politické strany, ktoré našu krajinu ovládajú, ju v skutočnosti nespravujú. Väčšinu svojej energie venujú „spravovaniu“ verejných financií. Na spravovanie krajiny im už ostáva len veľmi málo energie. A ani o to nemajú v podstate záujem.

Čo sa týka stavu svetovej ekonomiky, resp. spoločnosti, tak tento rok boli posunuté hodiny skazy ľudstva, tzv. doomsday clock, na 23:57:30 (polnoc znamená koniec). Hodiny skazy zaviedli jadroví vedci pred sedemdesiatimi rokmi, dva roky po tom, čo USA zhodili dve jadrové bomby na Japonsko. Vtedy nastavili hodiny na 23:53. Terajší čas na týchto hodinách je najbližšie k polnoci od roku 1953, teda po tom ako USA a ZSSR odpálili vodíkové bomby. Vtedy vedci posunuli hodiny skazy na 23:58. Nemáme tu priestor na to, aby sme hovorili podrobnejšie o stave svetovej spoločnosti ale čas, ktorý ukazujú hodiny skazy, ten stav ilustruje dostatočne. A asi netreba hovoriť o tom, akú kľúčovú úlohu v tomto hrá kapitalizmus a západný imperializmus.

A čo sa týka EÚ, tak to by bolo na ďalšiu knihu. Síce by sme mohli vypichnúť nejaké tie pozitíva, ale aj tie veľmi záležia od subjektívneho pohľadu. Niekto by napríklad mohol považovať za pozitívum voľný pohyb osôb a tovaru, avšak z dlhodobého hľadiska vidíme, že to spôsobuje závažné problémy, keďže migrácia, vrátane tej pracovnej, je kvantitatívne veľmi citlivý jav. Pokiaľ je jej príliš veľa, tak ako vidíme v EÚ, že niektoré krajiny sa vyľudňujú a niektoré sú naopak preplnené, spôsobuje to napätia. Výsledkom je napríklad Brexit. Väčšina politík, ktoré EÚ robí, sú od samej podstaty smerované na prospech korporácií, a kadejakými akože sociálne prospešnými opatreniami sa to iba maskuje.

EÚ je neoliberálny projekt od začiatku slúžiaci potrebám korporácií, vrátane zbavovania krajín suverenity. Dominuje predovšetkým Nemecko, ktoré úniu a hlavne eurozónu neuveriteľne, systematicky a cielene vycuciava. To, že ľudia sú v EÚ až na poslednom mieste, jednoznačne ukázala grécka kríza a Ukrajina. I keď oveľa viac príkladov by sa dalo uviesť. Napríklad tzv. migračná kríza nám ukázala v plnej nahote triednu vojnu, ktorá v Európe prebieha, a taktiež pretrvávajúcu imperiálnu mentalitu bývalých koloniálnych krajín západnej Európy. Ekonomická elita sa snaží podporou masívnej Imigrácie rozbiť spoločnosť, uvaliť ju, podľa tisícročiami overeného politického princípu rozdeľuj a panuj, do chaosu. Keďže však migranti majú prirodzene záujem predovšetkým o tzv. bohaté krajiny, efekt tohto nástroja by nebol plne využitý, a tak prostredníctvom inštitúcií EÚ nútia migráciu aj tzv. chudobnejším krajinám EÚ a nazývajú to solidaritou. A jasne vidieť ako politici a elita z krajín pôvodnej koloniálnej EÚ15 arogantne diktujú aj s patričnými vyhrážkami bývalým krajinám tzv. východného bloku, čo a ako majú robiť. A tí chudáci migranti budú tie obete, ktoré zaplatia za túto cynickú hru, ktorú s nimi západné elity hrajú. Je to strašná tragédia.

Projekt EÚ nemá perspektívu a pevne dúfajme, že jeho koniec nebude znamenať ďalšiu vojnu. Bezbolestný však určite nebude. Nijako nepreháňam.

DD: Čaká nás podľa Vás v blízkej budúcnosti nejaká ekonomická kríza?

AO: Ekonomická kríza vo svojej definícii znamená náhly prepad ekonomickej aktivity – teda obchodovania, výroby. To samo o sebe však nie je dôležité. Dôležité sú následky, teda prepad príjmov, rast nezamestnanosti, chudoby, so všetkými ďalšími následkami, ktoré z toho plynú. Rast chudoby a pokles príjmov však pokračujú aj v súčasnosti, a to napriek tomu všade vytrubovanému rastu HDP (ani si neviete predstaviť, aký je celé to HDP a jeho rast nezmysel). Takže otázka znie, či vôbec tá kríza z roku 2008 skončila. Podľa môjho názoru spoločenská kríza naďalej pokračuje a prehlbuje sa. Potvrdzuje to aj vývoj politickej scény v Európe ale aj v USA, ktorý sa výrazne nakláňa doprava.

Okrem toho sme aj v období krízy ekologickej, ktorá je ešte oveľa vážnejšia ako ekonomická, či spoločenská kríza. Rok 2016 bol najteplejším rokom v histórii meraní, a to neznamená len viac predaných klimatizácií. To znamená, že v nižších južnejších oblastiach sa pomaly nedá žiť a ľudia sa začínajú presúvať severnejšie. A tam, kde je katastrofálne sucho, je už ten presun očividný. Tam, kde sa nedá žiť, tam už nikoho ekonomická kríza nezaujíma, tam už žiadna ekonomika nie je.

Ekonomické krízy sú pevnou súčasťou kapitalizmu. Kapitalizmus z dlhodobého hľadiska bez ekonomických kríz neexistuje. Kedy v blízkej budúcnosti príde ďalšia ekonomická kríza v tom jej klasickom poňatí, neviem. Možno ani nepríde, možno ju predbehne nejaká ekologická pohroma ako napríklad katastrofálne sucho a trhový systém bude musieť byť obmedzený. Alebo nejaká vojna. Žiaľ.

DD: Aký máte názor na súčasný hospodársky systém? Vidíte v ňom nejaké pozitíva alebo negatíva? Je podľa Vás dosť efektívny, alebo je možný aj efektívnejší?

AO: Pravdupovediac, nie som si istý, čo vlastne myslíte pod súčasným hospodárskym systémom. Ak myslíte kapitalizmus, resp. neoliberálny kapitalizmus, ktorý v súčasnosti vo svete dominuje, tak to je spoločenský systém, čo je širšia kategória ako systém hospodársky. A čo si o ňom myslím? No podľa môjho názoru je to systém, ktorý inštitucionalizuje a legitimizuje amorálne ľudské konanie. Následkom je rozbitá spoločnosť, zničené ľudské životy, nepriateľstvo, fašizmus, neustále vojny, zničená planéta, zničená budúcnosť.

Ja neviem hovoriť o pozitívach tohto systému, keď vidím toľko trápiacich sa ľudí, toľko deštrukcie. A či je tento systém dosť efektívny? No pre určitú malú skupinu ľudí asi áno. I keď asi by sme si museli najprv povedať, čo to vlastne byť efektívny znamená, pretože aj pre tú malú skupinu v konečnom dôsledku môže tento systém znamenať úplnú skazu.

DD: Aký máte názor na súčasné alternatívne ekonomické modely, ako napríklad Ekonomická demokracia, alebo projekt Venus? Majú šancu prekonať tento systém a ak áno, boli by lepšie pre bežných ľudí?

AO: Ak chcete riešiť súčasné spoločenské problémy, je potrebné hovoriť o alternatívnych spoločenských modeloch. Hovoriť len o ekonomických modeloch vám znemožňuje zahŕňať medzi riešenia aj neekonomické oblasti. Napríklad ak nebudete hovoriť o obmedzených možnostiach prírody poskytovať zdroje a absorbovať znečistenie, ak nebudete hovoriť o zodpovednej osobnej spotrebe, o demografii, o zdraví populácie atď. atď., nemôžete spoločenské problémy účinne riešiť.

Zmena výrobných jednotiek, teda firiem, z totalitných hierarchických inštitúcií ako sú spoločnosti s ručeným obmedzeným, či akciové spoločnosti, na formu viac demokratickú, teda na družstvá, síce je krok správnym smerom, ale je to len krôčik. Stále potom ešte zostáva riešiť inštitucionálnu podstatu celej spoločnosti, teda aj trhový systém, peniaze, úroky, vlastníctvo, dedenie a ďalšie. Ak by napríklad aj celá ekonomika bola zložená len z firiem s družstevnou demokratickou konštrukciou, stále ostáva konkurenčný tlak vonkajšieho trhového prostredia, ktorý je z dlhodobého hľadiska pre spoločnosť mimoriadne deštrukčný. Nie je tu priestor na vysvetľovanie princípu tej deštrukčnej dynamiky trhovej konkurencie, ale môžem zodpovedne povedať, že štandardné reči o prospešnosti konkurenčného prostredia pre inováciu a kvalitu a podobne sú na úrovni rozprávok o spravodlivom kráľovi, ktorý vládol v krajine, kde sa voda sypala a piesok lial.

Veľmi často sa pojem ekonomická demokracia zužuje práve len na to firemné prostredie, ale demokraticky je potrebné rozhodovať aj na vyššej úrovni. Spoločnosť potrebuje rozhodovať o tom, čo sa bude vyrábať, ako sa bude vyrábať, pre koho sa bude vyrábať, aké a koľko prírodných zdrojov kvôli tomu zničíme. V súčasnosti tieto rozhodnutia robia firmy, a tie majú zo zákona jediný zmysel svojej existencie, a tým je dosahovanie zisku. A tam záujmy okolitej spoločnosti, ako je napríklad dýchať čistý vzduch, piť čistú vodu, či jesť zdravé potraviny, či žiť tak, aby ostali prírodné zdroje aj pre naše deti a ich deti, tam tieto záujmy svoje miesto nemajú.

Projekt Venuša je pre mňa veľmi mätúci. Viem o tom dosť málo, ale to málo, čo o tom viem, je už dosť na to, aby ma to odradilo skúmať tento projekt ďalej. Nachádzam tam často veľmi protichodné veci. Napríklad na tej konferencii DAVu DVA v Trnave, o ktorej sme už hovorili, jeden prednášajúci hovoril o tomto projekte a vo svojej prednáške hovoril niečo v zmysle, že v spoločnosti podľa projektu Venuša bude zisk primeraný a rozumne investovaný. No v spravodlivej spoločnosti zisk nemá žiadne miesto. Hovorí to o tom, že autori nie celkom presne chápu, čo to vlastne ten zisk je. A nemyslím tým rozdiel medzi výnosmi a nákladmi. Alebo druhý príklad: v jednom oficiálnom inštruktážnom videu, vlastne prednáške o projekte Venuša, prednášajúci na začiatku hovorí, že je možné vytvoriť novú spoločnosť bez núteného prerozdelenia bohatstva a zdrojov. Už táto veta sama o sebe nepotrebuje komentár. Ale dokonca ďalej vo svojej prednáške hovorí o príkladových experimentálnych mestách, ktoré budú podľa tohto projektu vybudované, kde už nebude existovať súkromný majetok, chudoba, nezamestnanosť ap.

Ja vidím zásadný konflikt v týchto tvrdeniach a nehovoriac o tom, že vybudovanie akéhokoľvek takéhoto mesta vo vnútri akéhokoľvek kapitalistického štátu vidím tak pravdepodobné, ako zriadenie pacifistického pluku v armáde. V skratke by som to povedal takto: pokiaľ je niekto fanúšikom projektu Venuša, je to znak toho, že potrebuje ešte ďalej poctivo študovať spoločenské problémy a ich príčiny.

Takže odpoveď na vašu otázku v skratke je: ekonomická demokracia je určite cesta správnym smerom, len je potrebné si uvedomovať, že rieši len malú časť problémov. A projekt Venuša je slepá cesta – môže sa presadiť možno na Venuši, ale určite nie na Zemi.

DD: Poznáte na Slovensku aktívnych ľavicových ekonómov z mladšej generácie?

AO: Neviem, čo to presne znamená aktívny ľavicový ekonóm z mladšej generácie. Napadá ma Marián Vitkovič, ale neviem, či je z mladšej generácie, keďže už má po štyridsiatke a ešte viac ako ja Plus ekonómia je veľmi politicky zneužívaná veda, a preto mnohí, ktorí sú verejne mediálne známi a predstavujú sa ako ekonómovia, sú vlastne len posluhovači systému, a potom pre bežného človeka slovo ekonóm vlastne znamená nadávku.

Okrem toho, byť mladý a dobrý ekonóm a ešte k tomu ľavicový, to v zásade asi nie je možné. Ekonómia je ten typ vedy, kde veľkú úlohu hrá množstvo osobných životných skúseností človeka.

V školách sa študenti učia to, čo od nich chce systém v duchu hesla „kapitalizmus na večné časy a nikdy inak“ a potom zas nejaký čas trvá, kým sa človek z tejto indoktrinácie vyslobodí. A treba povedať, že mnohým sa to ani nikdy nepodarí, lebo sa o to vôbec ani nesnažia, pretože oni už „vedia“. Taktiež v ekonómii je napísaných toľko nezmyslov a balastu, že neviem, či sa jej v tomto smere môže rovnať nejaká iná vedná disciplína. A to všetko vyžaduje svoj čas, aby to človek prekonal, zvládol, prefiltroval, pochopil. Ale dá sa to samozrejme urýchliť, ak človek natrafí na dobrého učiteľa. A tým nemyslím, len toho v škole. Skôr naopak. Vlastným štúdiom sa dopracovať k autorom, ktorých diela majú v sebe tú skutočnú ľudskú a spoločenskú hodnotu.

No ale späť k vašej otázke. Určite aj u nás sú mladí ľudia, ktorí to s touto krajinou myslia dobre a zároveň sa do určitej miery zaoberajú ekonómiou či ekonomikou. Ale konkrétne žiadnych nepoznám.


2 thoughts on “Hodiny skazy boli posunuté – rozhovor s ekonómom Adriánom Ondrovičom

  • 7. septembra 2017 at 18:43
    Permalink

    Niečo také, ako „investovanie primeraného zisku“ by nikto z Venus projektu nevypustil (projekt je pomenovaný podľa mestečka na Floride, nie podľa planéty) a jeden z najpodstatnejších atribútov RBE (to je ten ekonomický systém Venus projektu) je znemožnenie ovládania človeka limitáciou jeho prístupu k životným potrebám, čo sa nedá inak, ako zrušením používania platidla.

    Reply
  • 7. septembra 2017 at 20:23
    Permalink

    Áno, Štefan má pravdu s tým Venusom, rozhodne žiaden zisk, ide o bezpeňažnú spoločnosť, kde vzdelávanie a technológie s ekologickým prístupom hrajú veľkú úlohu. Ale to nevadí, dá sa to podrobnejšie naštudovať v najčastejšie kladených otázkach na ich webe – https://www.thevenusproject.com/faqs/ v slovenčine sa dajú načítať tu – http://www.niejetotak.sk/author/projektvenusslovensko/ Pre mňa zatiaľ najkomplexnejší návrh aj s konkrétnymi riešeniami v mnohých oblastiach. Niečo sa dá pozrieť na ich webe – https://www.thevenusproject.com/, niečo na ich YT kanály – https://www.youtube.com/user/thevenusprojectmedia/videos niečo v knihe – http://thezeitgeistmovement.se/files/Books/The-Best-That-Money-Cant-Buy.pdf niečo v dokumentárnych filmoch – https://www.csfd.cz/tvurce/100986-jacque-fresco/, ktoré odporúčajú, niečo priamo na Floride v ich centre, niečo v neďalekom múzeu, ktoré má dlhodobú výstavu Frescových návrhov, pokecať sa dá aj na Facebooku v skupine TVP Support International – http://bit.ly/2vJxcQY atď., plus tu sú nejaké prednášky, dávam ich na stiahnutie, týkajú sa mnohých tém, no môžu byť pre niekoho nudné, lebo ich hovorí starý pán v angličtine –
    https://mega.nz/#!9cVhVZZJ!PGvsLrH9seC3HK36NF08HJiJIjS_pQJpEf6l9yKyxas
    Každopádne iné som tiež chcel a to, že som rád za tento rozhovor od tak fundovaného človeka, akým je pán Ondrovič, navyše ktorý nešaškuje ako často Staněk či Vitkovič. Ja som ekonómiu a manažment vyštudoval na EUBA, som inžinier zhruba rok a som rád, že je tu ďalší človek, ktorý je schopný priniesť kritiku systému mladšej generácii, lebo tá je buď zblbnutá SaSkármi alebo Kotlebami a sám som pred svojimi známymi vyzeral ako exot keď som sa odvolával na nejakých starešinov. Myslím si, že to, čo mladí potrebujú, je pomôcť im s bývaním, cestovaním, skrátiť pracovnú dobu, zvýšiť mzdy a vytvoriť kooperujúce komunity, ktoré by neboli len o nejakom spoločnom živote, kde by nachádzali lásky, čo je tiež nevyhnutné, aby človek bol duševne zdravý, ale aj pretvárili svoje mestá, vidiek, zdieľali veci, ale aj skúsenosti, znížili konzum a začali vyrábať bez patentov, začali využívať open source a open access. Mne veľmi pomohli, aby som sa zaujímal o tvorbu niečoho nového, stránky ako – https://p2pfoundation.net/ ; https://www.shareable.net/ ; http://opensourceecology.org/ Väčšina bežných ľudí však potrebuje otvoriť oči povedzme to tak tým, že niečo iné si zažijú a na to potrebujeme infraštruktúru, ekocentrá, knižnice vecí, centrá medzikultúrnej spolupráce, centrá kde sa bude vyučovať no dig farming, farmárčenie podľa Šlínskeho, predávať sa tam budú bezobalové potraviny, bude tam prebiehať food not bombs pre bezdomovcov, koncerty, toto môže ľudí naštartovať k niečomu väčšiemu. V ČR k tomu mali squaty Miladu, Cibulku, Ladronku a ďalšie, teraz Kliniku, ktorú budú ale zrejme musieť vypratať podľa rozhodnutia súdu a v iných krajinách sú zas ďalšie priestory, ktoré ponúkajú pomoc pri tvorbe alternatív. U nás je takým niečím v oklieštenej forme oblasť Záježová a často aj festivaly, ktoré robia rôzni vegáni a punkáči. Čiže, ak bude infraštruktúra, možno trocha narastie záujem o niečo iné než hlavnoprúdovú ekonómiu a riešenia z nej, celoeurópsky alebo celosvetovo však budeme potrebovať väčšie zmeny, Slovensko to bohužiaľ nezachráni aj keby sme sa tu spamätali. Avšak urobme aspoň my maximum pre zmenu napríklad tým, že začneme s tým vyššie popísaným.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *