Homage Marxovi – part II.

Pripomenuli sme si 200, výročie narodenia Karola Marxa (poďakovanie spoluorganizátorom, účastníkom, najmä však prednášateľom).
Možno každému by sa žiadalo ešte niečo pripomenúť z monumentálneho Marxovho odkazu. Mne určite! Možno mám subjektívny, pocit, možno iba neefektívne využívam právo na názor….

Pre mňa je Marx nositeľom neolitickej revolúcie spoločenských vied. Po ňom sa (spoločenské) opice začali vyvíjať v ľudí (rozmýšľajúcich – homo sapiens). V neolite (10 000 .p.n.l) človek prestal byť koristníkom, prácou prírodu donútil, aby mu poskytla potrebné statky pre život (z pasívneho zberača, začal prostriedky obživy pestovať, dorábať…).
Marx, a na Humboldtovej univerzite to nechali vytesať nad vchod, oznamuje Die Philosophen haben die Welt nur verschieden interpretiert,es kommt aber darauf an sie zu verändern“ (Filozofi/múdri ľudia svet iba vysvetľovali, ale svet je dôležité meniť).

Obrovská príležitosť, výzva, zadanie… Pohnutie človeka vymaniť sa z marionety Boha, či svetskej vrchnosti. Zdvihnúť sa zo smradľavých stojatých vôd (médiami a kňazmi doby propagandisticky parfémovaných floskulami o „najlepších časoch histórie“).
Táto výzva – u zodpovedných ľudí – definuje otázku: aké ciele, metódy a postupy sú primerané. Koniec-koncov, zo života vzišlo poučenie, že hlupák je horší, ako triedny nepriateľ…. Ak chceme „božie práva“, musíme súčasne garantovať „božiu zodpovednosť“! 
Marx preto sústredil svoju pozornosť na inštrumentárium. Na spôsob ako a na povinnosť spôsoby podriadiť objektívnej pravde. Uvedomujúc si putá subjektivity, odmieta šarlatánstvo subjektívne „učenej pravdy“ …Odmieta grémia, bildenbergy, round tably, globálne a bankové konzorciá a hľadá určujúci subjekt. Našiel ho v proletariáte po monumentálnej analýze politickej ekonómie, po odvodení priority bytia. 
Rozosmievajú ma doboví rozumkári, hlásajúci koniec triedneho. Pripomínajú mi scholastikov, ktorí sú sväto-sväte presvedčený, že po sformulovaní Einsteinovej teórie relativity bola popretá Newtonovská gravitácia a jablká prestali padať pod jablone…
Sancta simplicitas (svätá prostota) značkuje hlboké úvahy prognostikov, filozofov, makro- a mikro-ekonómov, ktoré chŕlia svoje múdrosti, bez toho, aby definovali subjekt. V mene koho, v koho záujme definujú, hovoria, rozhodujú. Nedokážu poprieť existenciu triedy vlastníkov kapitálu, akurát namiesto „bé“ točia prečudesné krokové (slovné) filistre na sociologické, neomarxistické témy…
Aby som sumarizoval:

  1. Marxistické je určené snahou o objektivitu, vedeckosť (v zmysle, že vedecké je ak pri rovnakých podmienkach dostávame rovnaký výsledok konania).
  2. Marxistické je to, čo je zodpovedné, kontrolované praxou (v zmysle, že kritériom je reálna prax bytia). Je to odmietnutie voluntarizmu (čo sa babe chcelo, to sa babe snilo)
  3. Marxistické je to, čo je motivované snahou svet meniť k lepšiemu a nie ho poznávať ako predpeklie posmrtného života.
  4. Marxistické je žiť a tvoriť, nie užívať a prežívať!

Ing. Juraj Janošovský

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *