Horká čokoláda: ako veľký biznis pre kakao ničí svetové prírodné dedičstvo

Ničenie dažďových pralesov je jav, ktorý je vnímaný všeobecne negatívne aj v mainstreame. Málokedy sa však domýšľajú do konca príčiny, z ktorých vyplýva. V tomto článku si ukážeme jeden aktuálny prípad týkajúci sa pestovania kakaa v Afrike, ktorý dobre ilustruje kauzálne sily v pozadí.

Pralesy sa ničia z ekonomických dôvodov

Čísla ohľadom pralesov na Zemi hovoria jasne a alarmujúco: v roku 1950 pokrývali dažďové pralesy 15 % plochy Zeme, dnes je to 6 %. Každý deň sa nenávratne vyrúbe plocha pralesa o veľkosti viac ako polovice Bratislavy. Pri súčasnom tempe odlesňovania o 100 rokov na Zemi už žiadne pralesy nebudú.

Prečo sa toto ničenie cenných prírodných pokladov na Zemi deje? Dôvod je v podstate len jeden: ekonomický. Lesná pôda v treťom svete je lacná a mnohé jej využitia sú finančne návratnejšie ako lesné hospodárstvo: polia a plantáže (často nelokálnych plodín s použitím umelých hnojív), veľké ranče, fabriky alebo bane.

Thomas Rudel zo štátnej univerzity v New Jersey na metaanalýze 268 štúdií ukázal, že odlesňovanie v 70. rokoch 20. storočia bolo v tropických oblastiach z veľkej časti iniciované štátom s cieľom, aby chudobní roľníci získali ľahko dostupnú pôdu. Vypestované plodiny putovali lokálnemu obyvateľstvu.

V priebehu 90. rokov tieto kolonizačné programy ustali a vyrubovanie pralesa je viac záležitosťou firiem. Na mieste vyrúbaného pralesa sa objavujú farmy a ranče bohatých producentov, ktorí produkty exportujú do bohatého sveta a prínos pre miestne obyvateľstvo je minimálny.

Navyše, aj v prípadoch, keď prales vyrúbu miestni farmári, ich odberateľmi sú často nadnárodné korporácie, ktoré vytvárajú dopyt po čo najlacnejších surovinách. Nemajú problém prižmúriť oči, aj ak boli suroviny vypestované v priamom rozpore so zákonmi.

Korporácie ťažia z odlesňovania národných parkov

V septembri 2017 ekologická organizácia Mighty Earth zistila, že kakao používané najväčšími svetovými producentmi čokolády pochádza z veľkej časti z ilegálnych plantáží na Pobreží slonoviny a v Ghane. Mnohé z týchto plantáží sa nachádzajú priamo na území chránených národných parkov, spolu s príslušnou urbanizáciou (sídla, sklady, obchodné cesty).

Systém dodávok kakaa funguje nasledovne: prales je zničený zväčša miestnymi farmármi, pričom štátne orgány túto situáciu ignorujú. Vypestované kakao je skúpené družstvami a v obchodných mestách predané svetovým korporáciám ako Barry Callebaut, Cargill a Olam, ktoré ich ďalej predávajú výrobcom čokolády.

Spracovateľmi ilegálne pestovaného kakaa boli prakticky všetci veľkí svetoví výrobcovia čokolády: Nestlé, Hershey, Kraft Foods Group, Mars, Starbucks, Mondelez (vlastní aj značky Figaro a Milka), Ferrero, Lindt a ďalší. Mighty Earth oslovila 70 firiem produkujúcich čokoládu a žiadna z nich nepoprela, že by pri výrobe používala kakao z ilegálne odlesnených území. Vo svojich odpovediach uznali dôležitosť tohto problému a potrebu ďalších krokov.

Paradoxom je, že v júni 2017 – ešte pred prevalením kauzy ilegálne pestovaného kakaa podpísali predstavitelia 35 vedúcich firiem čokoládového priemyslu deklaráciu o ochrane lesov pri produkcii kakaa.

My, dolupodpísané firmy, sa zaväzujeme pracovať spolu na zastavení odlesňovania a degradácie lesov v dodávateľskej línii kakaa, s počiatočným zameraním sa na Ghanu a Pobrežie slonoviny, píše sa v deklarácii.

Medzi signatármi deklarácie boli Ferrero, Hershey, Lindt, Mars, Mondelez, Nestlé, ako aj Olam, Cargill a Barry Callebaut. Nestlé už v roku 2010 deklarovalo cieľ, aby žiadny z jeho produktov neprispieval k odlesňovaniu.

Po tom, čo skutočnosti z Pobrežia slonoviny vyšli najavo, denník Guardian kontaktoval predstaviteľov spomínaných firiem. Všetci hovorcovia vyjadrili podporu pre ochranu prírody a tvrdili, že pracujú na tom, aby očistili svoje dodávateľské línie od ilegálne pestovaného kakaa. Hershey sa zaviazal, že do roku 2020 bude odoberať len kakao z udržateľných zdrojov, Cargill smeruje k 70 % a Barry Callebaut k 100 % do roku 2025. Odmietli však dať na ilegálne pestované kakao okamžité moratórium a stále ho odoberajú.

Škoda už bola napáchaná

Aj keď sa firmy zaviazali, že so situáciou niečo urobia, škoda už bola napáchaná: z 23 chránených území na pobreží slonoviny bolo 74 % územia vyklčovaného a premeneného na plantáže; z 13 zmizli všetky druhy primátov; z pôvodnej státisícovej populácie slonov ostalo len 200 – 400 jedincov a od roku 1960 prišlo Pobrežie slonoviny o 80 % svojich lesov.

Tento prípad dobre ilustruje spôsob, akým je veľký biznis zapletený do ničenia prírody. Na formálnej úrovni deklaruje správne hodnoty. V praxi tieto zásady nemusí priamo porušovať, iba k ich porušovaniu dáva silný podnet a čiastočne prižmuruje oči. Keď je kauza odhalená, vyjadrí znepokojenie, vyhlási určité kroky a niečo možno aj zmení, napáchané škody sú už ale nenávratné.

Podobne je to s inými negatívnymi javmi, ktoré sú dôsledkom činnosti korporácií: zlé pracovné podmienky, zdravotná škodlivosť produktov (v minulosti fajčenie, olovnatý benzín), negatívne účinky reklamy a iné. Aktivisti nemajú kapacitu všetko monitorovať a pretláčať do verejného diskurzu. Pokým však nevyvinú dostatočne silný tlak na riešenie negatívnych fenoménov, korporácie negatíva neriešia a potichu z nich ťažia.

Hlavným vinníkom je globálny kapitalizmus

Ak hovoríme o odlesňovaní, musíme tento jav vidieť v celej jeho komplexnosti. Nejde o nezodpovednosť či chamtivosť zopár jednotlivcov, ale hodnotové a ekonomické nastavenie globalizovaného sveta.

Kapitalizmus tlačí na čo najnižšie výrobné náklady a zároveň cez reklamu a degenerovanú kultúru podporuje konzumný spôsob života ľudí. Obyvateľstvo, ponorené v materialistickej paradigme, nečerpá naplnenie zo sebapoznania a vnútornej tvorivosti. Na rozptýlenie potrebuje vonkajšie produkty a konzum, na čom profitujú veľké firmy. Kruh sa tak uzatvára.

Pre podrobnejšie spracovanie problematiky a zdroje si prečítajte článok Odlesňovanie (deforestácia): pralesy na pokraji – príčiny a dôsledky na stránke Inštitútu pre paradigmatické reformy (www.ippr.sk).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *