HOSPODÁRSKE A SOCIÁLNE PRÁVA SLOVENSKÝCH OBČANOV – časť 3.

ČASŤ 3.: PRÍBEH OSAMELÉHO, ALE NIE VEĽMI TICHÉHO BOJOVNÍKA

Ako som naznačil v 2. časti tohto textu, spoločným záujmom nezamestnaného a aj úradu práce by malo byť dostať ho čo najskôr do pracovného pomeru. Až do 1. mája 2013 bol zákon o službách zamestnanosti aspoň „nastavený“ presne v tomto zmysle, pretože nielenže vo viacerých svojich paragrafoch zaväzoval uchádzača o zamestnanie k aktívnemu hľadaniu zamestnania (alebo samostatnej zárobkovej činnosti), ale na základe vyššie uvedeného ods. (7) § 34 prikazoval aj úradom práce (v úplnom súlade s tradičným chápaním právneho vzťahu ako vzťahu dvojstranného a rovnocenného) raz mesačne buď k ponúkaniu pre uchádzača vhodného zamestnania, alebo k poskytnutiu nejakého aktívneho opatrenia na trhu práce (t. j. buď rekvalifikácie, alebo aktivačných prác a pod.). V reálnom živote si však úrady práce túto svoju povinnosť neplnili a aj v dôsledku toho bola u nás nezamestnanosť dlho problémom.

Autor tohto textu bol napríklad celé dva roky evidovaný na Úrade práce vo Zvolene (v rokoch 2009-2011) a ani raz mu jeho úradníčky neponúkli vhodnú prácu ani žiadne aktívne opatrenia na trhu práce, v zjavnom a jasnom rozpore so zákonom o službách zamestnanosti. Rozhodol sa preto zažalovať štát za to, že si neplní svoje povinnnosti voči uchádzačom, no a keďže si nemohol dovoliť zaplatiť kvalitného advokáta, požiadal o pomoc a jeho pridelenie Centrum právnej pomoci v Banskej Bystrici. Na jeho úžas ho však dané centrum odmietlo zastupovať s konštatovaním, že jeho spor so štátom je zjavne dopredu prehratý či neúspešný, a trvalo viac ako rok, kým sa mu podarilo po niekoľkých odvolaniach a dopisoch viacerým ústavným činiteľom vymôcť si aspoň zastupovanie advokátom prideleným z CPP. Štát však pokračoval v ďalších obštrukciách a všemožne sa snažil oddialiť možné súdne pojednávanie.

Jeho úradníci napríklad dobre vedeli, že mi odmietnu vyplatiť odškodné vo výške asi 7 000 eur, ktoré som žiadal vyplatiť za takmer identickú nečinnosť Úradu práce v Handlovej v rokoch 2011-2012, ale čakali až do konca zákonnej polročnej lehoty, kým mi odpovedali, že štát mi odškodné za nečinnosť jeho úradníkov (a ušlý príjem) nevyplatí. Tu musím uviesť, že o mojom prípade som sa snažil všemožne informovať verejnosť, aby na dané pojednávanie prišlo čo najviac novinárov a občanov. Na prvom pojednávaní v novembri 2014 sa preto zúčastnilo aj zopár novinárov (z RTVS či TA3) a občanov a keďže si vládna moc uvedomila riziko prípadnej publicity a následnej kritiky ministra Richtera za mizerný stav jeho rezortu, zákulisnými „tlakmi“ sa jej podarilo dosiahnuť, že na druhé pojednávanie na Okresnom súde v Prievidzi v apríli 2015 neprišiel napriek pôvodným sľubom už ani jeden novinár či občan.

Je však veľmi pravdepodobné, že ani pri bohatej účasti novinárskej obce či občanov by som tieto súdne pojednávania nevyhral, pretože okresná sudkyňa sa očividne rozhodla všetky moje argumenty ignorovať a v rozpore so zákonom v rozsudku uviedla, že štát bol povinný ponúknuť mi len vhodné miesto v rámci okresu Prievidza, no a keďže takéto vhodné miesto v danom čase k dispozícii nemal, svoju povinnosť voči mne si splnil už tým, že ma v danom čase hmotne zabezpečil. V rozsudku sa tiež odvolávala na to, že v dotazníku pre úrad práce som uviedol, že mám záujem len o prácu učiteľa do vzdialenosti 15 km a na plný úväzok, pričom úradníčka úradu práce mi pri vypracovaní tzv. individuálneho akčného plánu (údajne) pomáhala natoľko účinne, že som si s jej a jeho pomocou dokázal nájsť od septembra 2012

vhodné zamestnanie, čo bolo, ako ďalej uvidíme, len ďalšie veľmi nepresné tvrdenie.

Už počas súdneho pojednávania som však namietal, že úradníčky úradu práce nie sú či neboli povinné riadiť sa pri sprostredkúvaní práce tým, čo som napísal do dotazníka, ale tým, čo je uvedené v zákone, kde sa rešpektovanie údajov v dotazníku, podľa mojich vedomostí, nikde nespomína či nezdôrazňuje. Aj preto mi mohli ponúkať nielen prácu učiteľa, ale aj prácu ekonóma či účtovníka, na ktorú som takisto kvalifikovaný, či iné im podobné práce. Opakovane som tiež pripomínal, a to aj v následnom odvolaní sa voči rozsudku na Krajský súd v Trenčíne, že ak štát nemal pre mňa k dispozícii žiadne vhodné pracovné miesto, mal mi ponúknuť aspoň nejaké aktívne opatrenie na trhu práce, voči čomu advokátka MPSVaR namietala, že v dotazníku som uviedol, že nemám záujem o rekvalifikáciu, ale zabudla dodať, že v danom čase som dokončieval svoje doktorandské štúdium, t. j. sám sa rekvalifikoval.

Na úplnú frašku sa však jej argumentácia zmenila v momente, keď som zistil a počas druhého súdneho pojednávania aj uviedol, že v danom období (od začiatku novembra 2011 do konca augusta 2012) neponúkal Úrad práce v Prievidzi žiadny rekvalifikačný kurz, t. j. žiadnu možnosť rekvalifikovať sa. Spoločne s prideleným advokátom sme rovnako zistili, že môj individuálny akčný plán nebol vypracovaný v súlade so zákonom o službách zamestnanosti, resp. s ním súvisiacou vyhláškou, pretože v rozpore s ňou, ako som uviedol nielen v odvolaní sa na krajský súd , ale aj v otvorenom liste jeho predsedovi a senátu, neboli súčasťou daného akčného plánu také jeho povinné náležitosti ako: 1/ komplexné zhodnotenie osobnostných predpokladov uchádzača a odborný predpoklad uchádzača o zamestnanie, 2/ určenie cieľov potrebných na návrat na trh práce, 3/ určenie možných prekážok pri dosahovaní určených cieľov a 4/ vypracovanie návrhu na prekonanie možných prekážok pracovného uplatnenia.

Z toho je zrejmé, že ak mi Úrad práce v Handlovej v danom období neponúkol vhodnú prácu ani rekvalifikáciu, mal mi zo zákona ponúknuť aspoň účasť na aktivačných prácach, čím by sa moje sociálne zabezpečenie zvýšilo aspoň o ďalších 63 eur. Ibaže, ako som zistil nielen na základe mojich skúseností z Handlovej, ale aj zo Zvolena, úradníci ÚP sa vo svojej práci vôbec neriadia zákonom. Aby som totiž zvýšil šance uspieť v odvolaní sa na Krajský súd v Trenčíne, vyžiadal som si z Úradu práce v Prievidzi nasledujúce údaje: 1/ celkový počet všetkých uchádzačov o zamestnanie v Handlovej za dané obdobie, a to za každý mesiac, 2/ celkový počet uchádzačov, ktorým bola ponúknutá vhodná práca a oni ju prijali (tiež za každý mesiac), 3/ celkový počet tých uchádzačov, ktorým síce nebola ponúknutá vhodná práca, ale namiesto nej nejaké aktívne opatrenia na trhu práce – rekvalifikácia a pod. (za každý mesiac).

4/ Celkový počet uchádzačov, ktorým nebola ponúknutá vhodná práca, ba ani žiadne aktívne opatrenie na trhu práce a 5/ celkový počet uchádzačov, ktorým nebola ponúknutá vhodná práca ani žiadne aktívne opatrenie na trhu práce a oni sa na túto skutočnosť ÚP písomne sťažovali. Ako už čitatelia zrejme tušia, v odpovedi z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR boli uvedené informácie len k bodom 1/ a 5/, pričom k bodu 5/ ÚPSVaR SR uviedlo, že nikto sa nesťažoval.(1) Z toho je zrejmé, že nielen v Handlovej a v Prievidzi, ale očividne na všetkých ÚP na Slovensku nikto tieto štatistické údaje neeviduje.(2) Napriek tomuto protiprávnemu úzu však Krajský súd v Trenčíne pred pár dňami rozsudok Okresného súdu v Prievidzi, ktorým sa zamieta moja sťažnosť i nárok na odškodné za nesprávny postup ÚP, potvrdil a mne už neostáva nič iné, ako pokúsiť sa o svoje šťastie na Najvyššom súde SR.

Napriek tomu, že v danom súboji so „všemocnou“ štátnou mašinériou zatiaľ naozaj ťahám za kratší koniec povrazu, ho však hodnotím pozitívne najmä z informačného (alebo skúsenostného) hľadiska. Na jednej strane totiž náš vládny a súdny systém ukázal svoju pravú totalitnú tvár, keď nebral žiadny ohľad na moje individuálne hospodárske a sociálne práva, a na druhej strane zase môj prípad naznačil občanom, že ak chceme uspieť v súboji so štátnou mašinériou, musíme mať v ľavicovom hnutí, resp. v rodiacej sa modernej ľavicovej strane kvalitnú a výkonnú skupinu právnikov, pripravených nekompromisne brániť ľudské práva

zamestnaných aj nezamestnaných občanov, a súčasne musíme na systém vyvíjať čo najväčší tlak, napríklad prostredníctvom masy občanov, ktorí by aj s pomocou centier právnej pomoci svojimi žalobami mohli prinútiť súdnu moc, aby konečne začala rešpektovať ich práva.

(1) Jednou z námietok advokátky MPSVaR na súdnom pojednávaní totiž bolo, že som sa na postup úradníčok ÚP v Handlovej nesťažoval, na čo som namietol, že v dotazníku pre uchádzačov táto možnosť uvedená nebola.

(2) Ide o mimoriadne dôležitú skutočnosť, pretože za týchto okolností nie je možné navzájom objektívne a vecne porovnávať prácu jednotlivých úradníkov (či úradníčok) ÚP a ich odmeňovanie je teda v silnom slova zmysle čisto „mechanické“ a primitívne rovnostárske, nezohľadňujúce ich individuálnu snahu a prínos pre spoločnosť.

Použitá literatúra

Príslušné rozsudky Okresného súdu v Prievidzi a Krajského súdu v Trenčíne.

Vyhláška č. 106 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 22. apríla 2013, ktorou sa vykonáva zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Obrázok:Cyprián Majerník , Don Quijote a Sancho Panza , CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

3 thoughts on “HOSPODÁRSKE A SOCIÁLNE PRÁVA SLOVENSKÝCH OBČANOV – časť 3.

  • 16. augusta 2017 at 12:14
    Permalink

    Zlé je že ste v tom sám. Veď nezamestnaných je 250 000, z toho dlhodobo 150 000.

    To by bolo iné haló, keby na súd prišlo na Váš prípad toľko ľudí, že by väčšina musela ostať stáť na chodbe.

    Podporu od buržoáznych médií ani nečakajte – dnes je našťastie doba internetu, preto treba oslovovať ľavicových ľudí, a takéto ľavicové weby, aby sa z pojednávaní vyhotovoval obrazový alebo zvukový záznam ( čo aj tajne ) a ďalej sa šíril internetom.

    Napríklad ja o Vašom prípade počujem prvý raz ( sám som nezamestnaný a vykonávam povinnú „otročinu“ hodinovú mzdu ( dávku ) pod minimálnou mzdou !!! ). Mali by ste o Vašom prípade informovať prostredníctvom ľavicových webov a politických strán, cez facebook – ponúknite im tento článok na zverejnenie, urobte aj skrátenú verziu Vášho prípadu, aby čitateľov neodrádzala dĺžka článku.

    Taktiež by bolo dobré nájsť si ( prostredníctvom internetu cez sieť ľudí ) nejakého ľavicového právnika, ktorý by sa za „ďakujem“ chytil za pasy zo štátom. Nie je možné aby na Slovensku nebol ani jeden taký. Ak by bol v spore úspešný, tak by jeho odmena mohla byť podielom na vysúdenej sume.

    S CPP mám žiaľ tiež svoje skúsenosti, a ak im obštrukcia v podobe „predpokladu vopred prehraného sporu“ nevyjde, tak Vám nakoniec pridelia absolútne indiferentného právnika, ktorý to bude robiť len pre malú odmenu od štátu a ktorý Vám ani nebude dvíhať telefón.

    Ľavicové strany by sa zas Vášho prípadu mali chytiť ako dôkazu o buržoázno-kapitalistickej povahe strany Smer-SD.

    Je dôležité neostať sám – pretože ( žiaľ ) sám v takejto situácii nie ste. Potom so štátom nebude viesť spor len 1 občan ( Vy ), ale celá skupina občanov – nezamestnaných – a to myslím doslova – de-jure.

    Pokiaľ máme na to peniaze, mali by sme sa na Vašich pojednávaniach zúčastniť – aktívne zúčasniť !

    Musíme sa spojiť a spoločne tlačiť na tento buržoázno-kapitalistický fašizmus.

    Vyjadrujem Vám vďaku a podporu.

    Reply
  • 18. augusta 2017 at 11:35
    Permalink

    Mám podobnú skúsenosť. Pánovi štátnemu tajomníkovi tohto ministerstva som navrhol premenovať úrady práce na Evidenčné úrady nezamestnaných. Samozrejme neozval sa. Tak ako aj k diskriminačným ponukám niektorých niektorých agentúr, kde uchádzačov o zamestnanie limitujú vekovo. Napr. od 18 do 40 rokov. Ak chcete vedieť niečo viac o štrajku vo VW počúvajte v pondelok o 15.30 rádio Slobodný vysielač v relácii Vzdelávanie dospelých.

    Reply
  • 19. augusta 2017 at 14:36
    Permalink

    Ďakujem obidvom diskutujúcim za povzbudzujúce a vecné komentáre. Zároveň vám sľubujem, že vás budem informovať o ďalšom pokračovaní tohto prípadu.
    Robert Burgan

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *