Igor Melicher: Spoločné prvky kresťanstva a socializmu

Kresťanstvo je pojem, ktorý môžeme definovať podľa dvoch kľúčových diel „Svätej knihy, Biblie“ – Starého a Nového Zákona.

Starý zákon ponúka hĺbkový obraz bolesti a utrpenia človeka, ktorý sa musel obetovať pre dobro ostatných, a ktorý popri tom musel činiť dôležité rozhodnutia ovplyvňujúce jeho život. Najpríznačnejším príkladom je kniha Jób. Starý zákon je poučný, no na druhej strane je obsahovo bohatý na násilie a utrpenie, ktoré sa dá však definovať z mnohých filozofických pohľadov.

Nový zákon, na rozdiel od Starého, ponúka v mnohých oblastiach ľudského života veľmi široký morálny a inšpiratívny rozmer. V evanjeliách Ježišových druhov – Apoštolov, nachádzame značný motivačný a morálny postoj k prežívaniu čestného a spravodlivého života na základe uplatňovania určitých morálnych zásad a princípov. Vo veľmi úzkej skratke by sa dalo povedať, že Nový zákon je pilierom nového kresťanstva vo svete.

Pozri si celú Bibliu online tu.

Kresťanstvo v sebe zahŕňa prvky, ktoré by sme dnes mohli označiť ako socialistické alebo komunistické. Je to napríklad poukázanie na peniaze a nadmerné súkromné vlastníctvo, ktoré ničia charakter človeka. „To skôr ťava prejde uchom ihly, ako boháč vstúpi do Božieho kráľovstva.“ (Evanjelium podľa Lukáša, 18, 26).

Množstvo pozitívnych vecí sa dá objaviť nie len v evanjeliách Nového zákona, ale aj v samotnom živote Ježiša Nazaretského (Krista) a jeho učencov. Ježisovi nasledovníci zakladali v podstate komunistické obce, komunity, respektíve akýsi druh komún. Ľudia v nich žili bez akéhokoľvek súkromného majetku rovnostárskym životom. Ako príklady môžeme spomenúť komunity Antiochia a Smyrna.

Kresťanské učenie a najmä jeho ranné fázy ovplyvnili dnešné socialistické hnutie asi najväčším spôsobom. Učenie Ježiša Nazaretského a následne rôzne apoštolské evanjeliá obsahujú zhodné prvky s mnohými prvkami obsiahnutými v kľúčových filozofických dielach rôznych socialistických autorov a mysliteľov. Dielo Tommasa Campanellu – „Slnečný štát“ je v mnohom zhodné so životným štýlom ranných kresťanov žijúcich v sebestačných, rovnostárskych komunitách. Tak isto aj niektoré diela Karla Marxa nachádzajú ideálnu spoločenskú formáciu v beztriednej a rovnostárskej spoločnosti rovnako, ako to hlásal Ježiš Nazaretský, alebo ako je zaznamenané v Biblii.

Pozri aj Lukáš Perný: Z knižnice utopického socializmu: Tomasso Campanella – Utópia v znamení Slnka

Myšlienka toho, že sú si pred Bohom všetci rovní, je ako sme si už povedali, ústredným princípom socialistického hnutia. Rovnako ako aj myšlienky spravodlivosti a spolupatričnosti, ktoré boli hlásané v ranných štádiách kresťanstva a podľa ktorých žili mnohé ranno-kresťanské komunity počas ich čakania druhého príchodu Krista.

Ranné kresťanstvo by sme mohli označiť aj ako „helenizované židovstvo“. Epocha helenizmu, aktuálna v rokoch formovania kresťanstva, však nebola v tých časoch presne ideologicky a hodnotovo zadefinovaná. Táto skutočnosť ranným kresťanom neuľahčovala proces ich identifikácie. Práve obdobie helenizmu a v ňom prítomná filozofia je kľúčová pre kreovanie kresťanskej viery, ktorá sa začala životom a skutkami Ježiša Nazaretského a bola doplnená dielami jeho nasledovníkov, ktorí rovnako mysleli a tvorili v kontexte dobového helenizmu. Kresťanská viera vznikala odčleňovaním sa od židovskej viery. Židovská spoločnosť sa postupne dostávala do konfrontácie s dobovým hnutím, ktoré dnes poznáme už ako kresťanstvo. Jeho základom je Ježišov život a jeho filozofia, ktorou sa po jeho ukrižovaní inšpirovali jeho prívrženci a začali ho propagovať ostatným blízko-východným komunitám.

Kresťanstvo v sebe zahŕňa silnú sociálnu dimenziu. Pohľad a analýza sociálneho kontextu Biblie je pre ďalšie učenie a rozširovanie kresťanstva kľúčová. Biblia a s ňou spojená literatúra kladie dôraz na fundamentálnu rovnosť Bohom stvorených ľudských bytostí a spravodlivosť medzi nimi. „Realita útlaku a nespravodlivosti voči bezmocným vedie v mnohých častiach sveta k pomalej smrti významných skupín obyvateľstva v dôsledku sociálnej biedy a nerovnosti alebo k smrti spôsobenej násilím kvôli represiám mocenských systémov a početným lokálnym konfliktom. Oslobodenie a spravodlivé usporiadanie spoločnosti majú preto svoju historickú a sociálnu dimenziu.“ (M.Kocúr: Kresťanstvo a spoločnosť, Dejiny sociálneho a politického myslenia)

Práve oneskorenie druhého príchodu Krista stimulovalo prvé kresťanské obce inštitucionalizovať svoje učenie, čím sa v podstate stalo samostatným spirituálnym systémom, odlišným od náboženského systému židovských obcí. Komunity, ktoré sa samé definovali ako kresťanské (christiannoi – stúpenci Krista) postupne začali formálne upravovať zásady svojho žitia. V tomto procese bol kľúčovou postavou prvý kresťanský teológ – Pavol z Tarzu. Práve on, ako veľmi dobrý rečník, rozširoval nové kresťanské učenie aj do iných komunít, v ktorých pred tým žili buď židia, alebo nežidovské obyvateľstvo. Prvé kresťanské komunity viedli apoštoli, ktorí sa v nich tešili prirodzenej autorite.

Prvým spisom, ktorý rozpracúva život týchto kresťanských komunít boli „Skutky apoštolov“, ktoré spísal apoštol Lukáš. Tento spis opisuje život prvých komunít a kľúčových, líderských postáv, ktoré život v týchto komunitách ovplyvňovali a rozširovali kresťanskú vieru do iných spoločenstiev. „Konštitučnými prvkami prvých komunít kresťanov je spoločná účasť na bohoslužbách (liturgia), spoločné zdieľanie majetku a solidarita (koinonia), pomoc ostatným členom komunity podľa toho, ako kto potreboval (diakonia), spoločné svedectvo komunikované smerom navonok (martýria)“ (M. Kocúr: Kresťanstvo a spoločnosť, DSPM)

Spoločenský a rovnostársky život, ktorý viedli členovia komunít začal byť populárny aj v celom ostatnom regióne, čo presvedčilo mnohých iných členov iných spoločenstiev prijať Kresťanstvo ako svoju spirituálnu podstatu a štýl života. Božie kráľovstvo podľa slov Ježiša nebolo niečo, na čo treba čakať. Malo sa uskutočňovať „tu a teraz“.

V prvých kresťanských komunitách dochádzalo podľa Lukášovho spisu k zrovnopráveniu pohlaví. Aj toto môžeme označiť za jeden z prvkov podobných prvkom dnešného socializmu, zhodne so snahou o zrovnoprávenie pohlaví a aktivitou feministického hnutia, patriace pod socialistické hnutie, vo svete v 19. a 20. storočí. Rovnako aj starostlivosť o siroty, vdovy a chorých, ktorá bola neodmysliteľnou súčasťou života ranných kresťanských komunít si našla svoje miesto aj v prvkoch dnešného Socializmu.

Zásady, ktoré kresťanské učenie počas celej svojej existencie vyformovalo našli svoje uplatnenie najmä v snahách socialistického hnutia v oblasti južnej Ameriky alebo Španielska. V prípade južnej Ameriky to bola snaha o zmenu sociálnych pomerov, ktorá bola bežne doprevádzaná revolučnými pohybmi, v ktorých sa na rovnakej strane záujmu stretli kresťanskí roľníci a marxistickí bojovníci za slobodu proti posledným zbytkom európskeho a severoamerického kolonializmu. Podoba reformného kresťanského učenia je dnes v oblasti južnej Ameriky veľmi populárna a nazýva sa „teológiou oslobodenia“. V Španielsku môžeme spomenúť kooperáciu Mondragon, ktorú založil v Baskickom regióne miestny kňaz Arizmendiarieta, ktorá funguje na princípe výrobnej samosprávy s rovným a spravodlivým zastúpením v hlasovaní a mzdách. Baskicko je tiež tradične silne rovnostársky región.

Na záver moje zamyslenie smeruje k tomu, čo sa vlastne s kresťanstvom a jeho inštitucionálnou podobou v katolíckej cirkvi stalo? Prečo sa pôvodne rovnostárska a altruistická povaha Ježišovho učenia a prvých kresťanských komunít zvrhla do ustáleného systému, ktorý je postavený na nerovnosti ospravedlňovanej Božou vôľou? Prečo dnešná cirkev brojí proti rovnosti pohlaví? Prečo sa dnešná cirkev nesnaží oslobodiť myseľ svojich veriacich od ťažkostí bežného života a miesto toho ich straší vidinou pekla a hrou na zlé svedomie? Prečo je dnes cirkev viac o moci ako o pomoci? Prečo sú dnešné „kresťanské strany“ pravicové a podporujú neoliberálnou ekonomickú teóriu, ktorá len nerovnosti prehlbuje a individualizuje spoločnosť? Nemalo by kresťanstvo byť odrazom spolupatričnosti, komunitného spôsobu života, slobody, zdieľania, pomoci, mieru, altruizmu a rovnosti? Tí najhorší v spoločnosti sa dnes oblepujú nálepkami kresťanstva, lebo vedia, že náboženstvom môžu ľudí ovládať, oblepujú sa nálepkami liberalizmu, lebo vedia, že tým môžu získať mladých. Ale čo v skutočnosti sú? Na túto otázku si musí nájsť odpoveď každý sám. Rovnako, ako by sa mal každý zamyslieť nad tým, či to, čomu verí je skutočne to, za čo to pokladá. Pretože to ťava skôr prejde uchom ihly, ako sa boháč dostane do kráľovstva nebeského..


Igor Melicher, autor je politológ

4 thoughts on “Igor Melicher: Spoločné prvky kresťanstva a socializmu

  • 2. apríla 2018 at 10:59
    Permalink

    Prečo sú dnešné „kresťanské strany“ pravicové a podporujú neoliberálnou ekonomickú teóriu, ktorá len nerovnosti prehlbuje a individualizuje spoločnosť?

    Jeden starý pán architekt mi raz povedal, že náboženstvo bolo vymyslené, aby nemajetní robili na tých druhých a malo „nádej“ na druhom svete. Zaujímavé je, že bol vychovávaný ako veriaci Žid a pritom tvrdý ateista.

    Ešte sa ma rečnícky pýtal na prvé prikázanie. Prečo?

    Reply
  • 3. apríla 2018 at 8:20
    Permalink

    Veľmi zaujímavá úvaha porovnať a nájsť prieniky v dvoch na prvy pohľad rozdielnych ideológiach. Osobne si myslím, že niečo ako „vyšší zmysel“ alebo „morálny aspekt“ alebo pre niekoho „duchovno“ je to, čo sa v súčasnoti vytratilo zo socialistického hnutia, možno aj to je dôvodom jeho totálneho úpadku v súčasnosti, to už je na úvahu… Niekedy mali komunisti niečo ako etický kódex, abo zásady komunistu (neviem presný názov) každopádne dnes sa už na to málo ľudí odvoláva.

    Som presvedčený, že keď sa nepodarí nájsť tento „morálny prvok“ pre ľavicu na Slovensku tak sa ju už nepodarí postaviť z popola v ktorom dnes leží.

    Teológia oslobodenia môže byť zaujímavou voľbou minimálne pre otvorenie diskusie na túto tému. Kedže Slovensko je konzervatívnou krajinou so silne sociálnym a národným prvkom.

    Reply
  • 11. apríla 2018 at 10:34
    Permalink

    Komunizmus a socializmus (= satan) napodobňujú Boha. Satan je Božia opica. Nič nové pod slnkom.
    Komunizmus, socializmus, liberalizmus, fašizmus, nacizmus a islam sú satanové zvratky.

    Reply
    • 12. apríla 2018 at 12:07
      Permalink

      … a čo nie sú satanove zvratky ? …

      ………………………………

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *