Juraj Janošovský o víziách ľavice pre 21. storočie

Zapojil som sa do Diskusného fóra DAV DVA o ľavici. Predostrel som nasledujúce body:

  1. Ľavica vymaňuje človeka z osídiel „nevyhnutného“ (božieho rozhodnutia, politického systému, prirodzených obmedzení „určených“ tradíciou, prírodou a pod.) mení človeka a ľudstvo z objektu (ktorý je „obrábaný“) na subjekt, ktorý tvorí (obrába). Ľavica poskytuje nárok na slobodu (oslobodzuje). Slobodu vníma ako zdroj pokroku (nielen technologického, ale aj kultúrneho/civilizačného).
  2. Ľavica bojuje proti moci (mocným), ktorí si svet „privlastňujú“ (a sami sa stávajú otrokmi svojej moci). Nie samoúčelne, ale v záujme rovnosti – myslenej ako demokracia (vers. totalita – informačná, politická/majetková a pod.). Demokraciu vníma ako opak totality, teda ľavica presadzuje rovnosť (politickú). Rovnosť príležitostí, práv a nárokov…
  3. Ľavica nekončí pri „oslobodení človeka“ (autentickom liberalizme), snaží sa o slobodnú spoločnosť, pri vedomí, že silou druhu je spolupráca, kooperácia. Ľavica oslobodzuje spoločnosť a dáva ju do služieb pokroku a ľudskosti. Ľavica je solidárna (je subjektom otvorenej spoločnosti zbavenej hegemónie – exkluzívneho postavenia – jednolivcov a skupín, ktoré uplatňujú svoje mocenské postavenie proti záujmom spoločnosti).

A teraz čo to znamená v praxi:

  1. Ľavica musí bojovať za informačnú slobodu (ako opak informačnej totality – cenzúry, propagandy). Na základe formálneho postavenia majú politické inštitúcie (a s nimi spojené oligarchické štruktúry s dominantným majetkovým postavením) exkluzívne postavenie a moc vyplývajúce z asymetrického informačného postavenia. Tajné služby, banky, marketingové agentúry a celý mocenský systém – má k dispozícií všetky informácie o občanoch. Sami sú „utajené“, nezodpovedné a bez verejnej klontroly. K snahe o informačnú slobodu patrí aj úsilie o primárnu demokraciu – okrem všeobecného a neobmedzeného prístupu ku všetkým informáciám aj všeobecné vzdelanie (pochopiteľne aj „právny systém“, schopný zneužívanie slobody sankcionovať – teda efektívna činnosť autority schopnej rozhodovať objektívne a rýchle).
  2. Ľavica musí bojovať proti moci, ktorá sa snaží spoločnosť ovládať vo vlastnom – utilitárnom záujme. Moc v modernej civilizácií hypertrofovala a metastázovala. Na politickú, mediálnu, exekutívnu a stále zdokonaľuje moc vojenskú (násilie). Za mocou stojí záujem o hegemóniu (náboženskú etnickú, kultúrnu). Zdrojom úsilia o hegemóniu je vlastníctvo (rozumej kontrola naturálnych aj vytvorených hodnôt). Bolo by zbytočné bojovať so stohlavou hydrou (proti mediálnej totalite, exekučno-právnej mafii, politickej korupcii), lebo za jednu „odťatú hlavu“ vyrastú dve nové. Treba pripomenúť Herkulovu „fintu“. Hydru je treba oddeliť od zeme, ktorá jej dáva silu regenerovať – od kapitálu. Ak nebude môcť kapitál „kojiť“ hydru bude sám bezmocný a hydra smrteľná. Ľavica teda bojuje proti kapitálu. Ten delí civilizáciu na tých „čo majú“ a tých „čo nemajú“.
    Spor s kapitálom musí byť frontálny: proti jeho koncentrácií, proti jeho používaniu, proti jeho kontrole trhu prostredníctvom peňažno-menového systému. Hlúpy trh (zbytočné odšťavovače a zasvinené oceány…) je nutné nahradiť rozumným plánovaní výrobou a distribúciou (objektivizácia). To je dnes možné použitím informačných technológií (oslobodených od kontroly kapitálom – od jeho kontroly skorumpovaným verejným a kapitálom ovládaným súkromným sektorom.).
  3. Politická revolúcia si vyžaduje aktívnu účasť technickej inteligencie – ignorovanie príkazov degenerovaného kapitálu a riadenie digitálnej civilizácie podľa verejných záujmov zistených objektívne (demokraticky) na základe vôle vzdelaných a informovaných občanov.
  4. Dekadentný kapitalizmus je pri svojom ovládnutí komunikácie, vojenskej a exekutívnej sile, propagande dokonale zabezpečený proti útokom zvonka. Systém je potrebné nechať skolabovať, ale neumožniť jeho revitalizáciu. To znamená že ľavica musí ponúknuť sklamanej verejnosti dôveryhodnú (uskutočniteľnú!
    víziu)
  5. Základná úloha ľavice je teda vypracovať súbor humanistických princípov pre digitálnu civilizáciu. Predstaviť mechaniku politického systému rovnoprávnych, slobodných vzdelaných a informovaných občanov, vedomých si priority solidarity a spolupráce (sociálneho bytia).

A to – podľa mňa – je možné, je potrebné a je výzvou. Nie pre mesianizmus, ale pre vedeckú prácu nadväzujúcu na Marxa, jeho nasledovníkov, ale na skúsenosti z pokusov o ich uplatnenie.


Ing. Juraj Janošovský, člen DAV DVA

Ing. Juraj Janošovský je slovenský esejista a politický aktivista. Publikuje na stránkach Alternativy.sk, DAV DVA, kedysi v Novom Slove. Organizuje taktiež pravidelné stretnutia Liga národnej a sociálnej záchrany a Stálu konferenciu radikálnej ľavice.

7 thoughts on “Juraj Janošovský o víziách ľavice pre 21. storočie

  • 28. mája 2018 at 7:12
    Permalink

    pán janošovský
    prečítal som si vaše slová ale neviem sa rozhodnúť
    na akciách, diskusiách, v časopise STE sa ani raz neozval proti tým čo demagogicky seba označujú za ľavicu aj keď nesplňajú nič z toho o čom píšete
    nečítate a nesledujete činy blahu, alebo micheľka a ďalších?
    videli ste už chudobného funkcionára smeru ?
    NETREBA nič vymýšľať , nie je potrebné znovu definovať, zbytočné je dookola omieľať.
    TREBA ŽIŤ tak aby sloboda rovnosť bratstvo boli každodennými činmi tých čo sa označujú za „ľavicových“.
    Preto ľudia „ľavici“ málo veria lebo nevidia činy !

    Reply
    • 28. mája 2018 at 14:15
      Permalink

      Citujem pána Zvolena.“Preto ľudia „ľavici“ málo veria lebo nevidia činy !“ A pravici prečo veria, pán Zvolen? Lebo nevidia ich /pre/činy?

      Reply
      • 28. mája 2018 at 18:48
        Permalink

        Vážená pani Kotrádyová !
        Mohli by ste mi prosím vysvetliť prečo by blaha a micheľko mali byť ľavičiari ak verejne podporujú najpravicovejšiu stranu SMER?
        Stranu ktorá tu najviac rozkradla zo štátneho a ktorej bačovanie budú splácať vnuci vnukov?
        Najpravicovejšej pravici = teda smeru neviem prečo veria najviac občania vrátane Vás.
        Skúste mi to vysvetliť Vy pani Kotrádyová.
        Prečo si myslíte že blaha, micheľko, smer sú ľavica ?
        Prečo si nemyslíte že ľavica je komunistická strana slovenska ?
        Pani Kotrádyová nebojte sa priznať Vy chcete smer a blahu.
        Ja v nich žiadnu ľavicovosť v činoch nevidím !
        Ministrom za smer nebol jediný robotník, roľník, odborár, chudobný… Vždy iba podnikatelia a bohatí kšeftári.

        Keď som si prečítal slová pána Janošovského vidím že píše o smere.
        O jeho vládnutí a cieľoch.

        Reply
  • 28. mája 2018 at 19:32
    Permalink

    Viete v čom ste pokročili, pán Zvolen? Iba v tom, že už konečne používate na konci viet jeden výkričník a jeden otáznik. Aj to je pokrok, oceňujem!

    Reply
  • 30. mája 2018 at 10:07
    Permalink

    NALEJME SI ČISTÉHO VÍNA. Píšem: …ľudia sa obzerajú, že čo bude dalej. Politika „doľava“ je rozbitá a nefunguje. Ale je tu život každodenný, ktorý žijú milióny ľudí a žijú ho v hospodárstve krajiny. Teda v ekonomike. A tu sa odohráva to hodnotenie obxčajných ľudí. Tí nevnímajú ideológiu. Ale svoje ekonomické problémy vnímajú veľmi citlivo. Tu vedia posúdiť, čo je vľavo a čo vpravo. A aj ekonomika môže takto byť „vľavo“.
    Takže ak má niekto dnes problém s tým, čo je „vľavo“, nech nazrie do podstaty života človeka, ktorý musí denne riešiť svoj materiálový svet a život v ňom.

    Tou podstatou a kritériom (najvhodnejšie sa ukazuje – ekonomickým kritériom) je:
    1. Ako sa rozdeľuje hospodársky výsledok v podniku, vo firme:
    Ak sa rozdeľuje tak, že vlastníci firmy, „majitelia“, dostanú zisk a pracovníci v podniku, námezdná pracovná sila dostáva „cenu za svoju prácu“ (= mzdu) – toto kritérium je vpravo.
    Dnes je toto kritérium monopolom v Slovenskej republike,
    Ak sú majitelia a pracovníci v ekonomike tí istí a SPRAVODLIVO SI ROZDEĽUJÚ HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK – toto kritérium je vľavodominuje celosvetovo.

    2.Ako sa v ľudskej spoločnosti (globálne, po krajinách, po regiónoch, i na Slovensku) rozdeľuje BOHATSTVO –
    Ak nerovnomerne a „podľa zisku“ – je to kritérium vpravo – a dnes to platí o Slovensku;
    Ak rovnomerne a so snahou investovať štátne prostriedky tak, aby sa vyrovnali rozdiely v bohatstve občanov a to sociálne spravodlivo –je to kritérium vľavo, chcete-nechcete, takto rástla ČSSR;

    3. Ako sa PREROZDEĽUJE národné bohatstvo v jednotlivej krajine:
    Ak „podľa výsledkov a šikovnosti vlastníka“ , s dôrazom odmeniť výkonnosť vlastníka a s dôrazom na individuálny úspech a teda i sebecky – kritérium VPRAVO
    Dnes dokonca v globálnom hospodárskom mechanizme sa to zvrhlo na vnucované pravidlo aj bez zásluh…
    Ak s ohľadom na potreby žijúcich osôb v danej spoločnosti a so zohľadnením SOLIDARITY medzi generáciami – kritérium VĽAVO

    Tak – a je to. Filozofické a politické úvahy sú dnes chaotickým hemžením ideí a chcení, ale ak to má byť jednoznačne dvojpólové rozlíšenie čo je VĽAVO a VPRAVO, musí to byť jednoznačné ako pri ľudskej reprodukcii: Buď MUŽ alebo ŽENA. Transsexuál sám seba neoplodní, rovnako ako pravicová politika neurobí z chudoby boháčov. Ani ľavicoví „baróni“ v politike s ideológiami sociálna prerozdeľujúci „koláč“ kapitalistického štátneho rozpočtu nedokážu zabezpečiť trvalé zvyšovanie kvality života a životnej úrovne celého obyvateľstva v danej krajine. To dokázal iba socialistický štátny hospodársky mechanizmus za ČSSR.
    …Buďme raz už jednoznační a neroztržití. Ale aj úprimní k sebe.

    Reply
    • 30. mája 2018 at 16:33
      Permalink

      júúúj, musím opraviť: k tomu „ako sa rozdeľuje hospodársky výsledok v podniku, vo firme“: že ak vlastníci, majitelia, dostanú zisk a námezdní pracovníci – zamestnanci iba mzdu ako cenu práce – to je kritérium VPRAVO a je dominantné po celom svete, toto kritérium je aj monopolom na Slovensku;
      *ľud má potom problém uživiť seba i rodinu, nieto ešte zvyšovať kvalitu svojej životnej úrovne*

      ak sú majitelia a pracovníci vo firme a v ekonomike tí istí a SPRAVODLIVO SI ROZDEĽUJÚ HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK, to je kritérium VĽAVO a dnes takmer neexistuje…ja ten princíp volám samospráva zamestnancov,
      pán profesor Jaroslav Husár mi dnes povedal, že to musí byť „vládnutie nad vlastnými ekonomickými zdrojmi a výrobnými prostriedkami“, už mu vyšla kniha „Aj ekonómia je veda“ vyd.Letra Edu Bratislava…

      Reply
  • 31. mája 2018 at 12:09
    Permalink

    A ešte je úlohou ľavice vyhrať voľby. To len taká poznámka na margo okraja …

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *