Kam môžu viesť súčasné trendy?

V tomto texte vám popíšem najmä tie pozitívne trendy, ktoré je možné spojiť a posunúť ich k lepšej spoločnosti.Súčasná doba sa dá charakterizovať citlivejším prístupom k prírode a jej zdrojom od mnohých organizácií, ktoré sa snažia zmeniť spoločnosť, tiež technologickým vývojom, ktorý sa zrýchľuje, zdieľanými riešeniami, uplatňovaním väčšej slobody pri konaní a rôznymi inováciami. Spojiť to dobré a vytvoriť pomocou toho nový systém by bolo to najlepšie, čo by sme pre zmenu spoločnosti vedeli spraviť. Ja osobne vidím možnosť v zdrojovej ekonomike ako tom, čo by mohlo nadviazať na už existujúce a rozvíjajúce sa veci – tie by v nej síce fungovali už inak, no teraz pre ňu môžu byť základňou, z ktorej sa k nej môžeme dostať.

O akékoľvek riešenia pôjde, treba ich vedieť správne globalizovať, ale aj lokalizovať.

Gándhí povedal: „Nepotrebujeme hierarchiu, ako je komunizmus, socializmus alebo kapitalizmus. Mohli by sme vytvoriť spoločenstvá, ktoré lokalizujú všetku produkciu.“ Napriek tomu, že by decentralistickí zástupcovia týchto smerov vedeli namietať, dôležitý je tu Gándhího odkaz, podstata, na ktorú treba správne nadviazať. Lokálne jedlo, energie a podobne sa tešia stále väčšej obľube. Projekt Venus je toho schopný. Skladá sa z paralelných spoločností, kde je všetko lokalizované.

Cieľ by mal byť jasný a to maximalizovať potenciál.

„Všetky zázraky a výdobytky technológie znamenajú nič, pokiaľ nepozdvihnú ľudstvo k jeho najvyššiemu potenciálu. To je cieľom Projektu Venus,“ hovorí Jacque Fresco. Nie je to len o technológii, je to aj o demokratizácii ekonomiky. Budúcnosť takémuto smerovaniu vytvára príležitosť. Komunikačný internet, internet energií a internet dopravy a logistiky v jednej platforme v internete vecí s nulovými hraničnými nákladmi, od informačného tovaru k fyzickému tovaru. Toto bude podporené senzormi. IBM hovorí, že do roku 2020 budeme na 30 miliardách senzorov. A nedávna štúdia zas hovorí, že do roku 2030 to bude 100 triliónov senzorov. Rôzne aplikácie spolu s RFID čipmi vytvoria do budúcnosti zaujímavé možnosti. ,„Nestačí, aby si ľuďom povedal, aby šetrili vodou! Vytvor systém, ktorý automaticky bude vykazovať žiadané výsledky,” hovorí Jacque Fresco. Technologické systémy už dnes umožňujú, aby v mnohých krajinách skracovali pracovný čas. Napríklad vo Švédsku na 6 hodín. V Česku sa nad tým zamýšľala firma Bosch a to nie je jediná v týchto končinách s takýmto progresívnym myslením. Technológie dnes umožňujú rozvrhnúť pracovný čas presne podľa ľudských potrieb, analýza, výpočty, návrhy dokážu humanizovať ekonomické správanie. Manažéri, ktorí študujú vedecké práce, dospeli napríklad k tomu, že pol hodina na obed nestačí, že treba viac menších prestávok pre väčšiu efektivitu. V Británii jedna firma dokonca pristúpila na upravenie pracovnej doby podľa ženského cyklu svojich zamestnankýň, samozrejme zatiaľ sa jedná o malú firmu.

Treba však dodať, že tvorba vecí nie je tak intelektuálne náročná a motivujúca myseľ, ako je snažiť sa vytvoriť pocit ľudského spoločenstva, pocit transcendencie a cit pre hľadanie zmyslu vo svete. Od geopolitiky by sme mali zas prechádzať do biosféry vedomia. Hlavne máme generáciu, ktorá verí, že svet nie je o vlastnení, ale o prístupe. „Každý kto vlastní by mal spoločnosti prinášať efekt z toho vlastníctva,“ hovorí Peter Staněk. Mladá generácia to chápe, že je nezmysel kupovať si stále novší a novší smartfón, chce si užívať život a konzumizmus väčšinu, ak nie všetkých, pri nedostatku prostriedkov často limituje. Čoskoro však možno ani nebudú prostriedky v samotnej prírode. Odlesňovanie donedávna bolo rýchlosťou 36 futbalových ihrísk za minútu. Pacifikom sa plavil ostrov odpadkov veľkosti Texasu, ktoré veľkosť môže byť v súčasnosti ešte väčšia. Mnohé druhy rastlín, hmyzu a zvierat ubúdajú, podľa niektorých štúdií rýchlejšie než prirodzeným tempom, čím sa planéta môže stávať pomaly neobývateľnou. Veď len za posledných 40 rokov mal svet prísť o polovicu divokej zveri.

Čína síce už dlhšie presadzuje 2 základné princípy a to kontinuitu (kde je dôležitý konfucionizmus, moc pokračuje) a harmóniu, no po novom sa tamojšie elity pokúšajú aj o istý druh ekologickej civilizácie, čo obsahuje množstvo nových prvkov, ktoré boli doteraz v čínskej spoločnosti zanedbávané. Riešenia sa hľadajú nielen na globálnej úrovni, ale aj na spomínanej lokálnej. V súčasnosti na úrovni miest tie nové ruinujú bežný doterajší prístup k aktivitám, čím prispievajú k zmieru v spoločnosti. Napríklad mesto Curitiba v Brazílii dáva chudobným kartičky na autobus, či jedlo za zozbieraný a vytriedený odpad. Poskytuje bezplatnú školu s ohľadom na životné prostredie, kde poskytuje rôzne kurzy pre architektov a podobne, čo sa jej potom vracia na stavbách v meste. Funguje tam aj systém solcriado, kde sa jedná o ponechanie zelených plôch na druhej strane ulice, kde developer stavia, či poplatky do vybraných fondov na údržbu starších budov pri prekročení istého limitu výšky stavieb u developerov. Také mesto Brno sa v spolupráci s organizáciou Žít Brno rozhodlo začať s mnohými aktivitami pre zlepšenie života v meste. Má sa tam jednať o systém housing first pre jednotlivcov bez domova, mnohých, ktorí vyšli práve z detského domova. Na to nadväzuje aj prevencia straty bývania, byty pre nízkopríjmové osoby, sociálne nájomná agentúra, podmienky vyčlenenia časti bytov na sociálne účely v novostavbách, databáza sociálne zodpovedných podnikov prepojená s dlhodobo nezamestnanými, ktorým majú pomáhať firmy a neziskové organizácie, ktoré budú následne zvýhodnené pri zákazkách od mesta, inkluzívny projekt vzdelávania, projekt integrácie cudzincov aj cez interkultúrnych mediátorov, asistenti prevencie kriminality a domovníci, či nábytková banka.

Vynárajú sa rôzne služby, ktoré si začínajú viac vážiť životné prostredie a stavať na ňom svoje konanie, a nie je to napríklad len o výmene plastových fliaš za sklenené – napríklad firma s recyklovanými stavebnými materiálmi (Opalis), firma s recyklovanou módou (Resonance), ktorá dopĺňa už fungujúce obchody s tovarom z druhej ruky, móda z konopných materiálov (HOJA hemp), bezobalový obchod (Ecoterra) a tak podobne.

V dnešnej dobe už existujú mnohé decentralizované služby a otvorené služby ako rôzne cloudové úložiská, operačné systémy (Linux, Tor), internetové prehliadače (SRWare Iron), sociálne siete (Reddit), messengery (Signal), prekladače jazykov (Waverly lab), blogerské miesta (Liberty.me), školy (Khan Academy, Scio škola, rôzne prírodné školy napr. v Prahe, na Slovensku sa uvažovalo o tej v Lipovanoch), kurzy (Tedx), cestovanie (BlaBlaCar), taxíky (Uber), ubytovanie (AirBnB), lieky (JMC Pharmacy), svojpomocné zdravotné poistenie (Samaritan ministries), súkromné policajné hliadky (Peacekeeper), ochrana prírody (Nature Conservancy), arbitráže (Net-Arb), právo (PAX), Peer-to-peer pôžičky (Prosper), marketplace (Openbazaar), samoriadiace sa firmy (Valve), meny (Bitcoin či rôzne komunitné meny), „štáty“ (Bitnation), ktoré posúvajú spoločenský kurz k väčšej slobode.

Ich význam skresávajú, dopĺňajú alebo pozmeňujú rôzne zdieľané služby a davová pomoc. Nie je to len o verejných chladničkách z Indie, Čiech, atď. či stenách so zdieľaným oblečením na ulici ako v Iráne či Iraku, ale aj o rôznych knižniciach vecí (Ajn fach), knižnici 2.0, možností sa najesť v cudzích domácnostiach (Eat away), zdieľaných energiách (rôzne obce napr. v Nemecku), zdieľanej tvorbe (Creative commons), komunitných záhradách (Vrakunská komunitná záhrada), komunitných menách (Živec, niekde dokonca dlhopisy kryté mini dlhopismi – syrom), participatívnych rozpočtoch (Participácia Nové mesto), zapájaní občanov cez ich nápady (Trnava – schránky s nápadmi), zapájaní kreatívcov spolu s firmami a mestom cez vouchery, zapájaní občianskych charitatívnych združení do riešení konkrétnych problémov občanov cez konkrétne riešenia aj so zapojením starostov obcí, 3D tlači (napríklad vo Fablabe), crowdfundingu (Kickstarter), voľnej wifi sieti (Eko stromy), zdieľaní vedeckých štúdií zatiaľ pirátskou formou (sci-hub.io), odbere správ (RSS), či družstvách a zamestnaneckých samosprávach (hotel Bauen, RS Fiber komunita širokopásmových sietí, reštaurácia Los Chanchitos, noviny Eleftherotopia, hudobná škola Musicop či textilka Kazova).

Veľká časť z týchto vecí môže byť prechodnou fázou do systému, ktorý by fungoval na princípoch open source (dnes poznáme napríklad Open source ecology, no tu je to myslené celkovo na systém), open access systems a collaborative design system – CDS ako chce napríklad Venus project.

Ľudia by sa však spoločných aktivít nemali báť, ak sa správne nastavia vzťahy. Inšpirovať by k tomu mohol napríklad tento príbeh:

Antropológ navrhol deťom v africkom kmeni hru. K stromu položil košík plný ovocia a povedal im, že kto bude prvý, vyhrá košík ovocia. Keď im dal signál, aby začali bežať, pochytali sa všetky deti za ruky a bežali spolu. Potom sa posadili do kruhu a vychutnávali si sladkú výhru. Keď sa ich opýtal, prečo sa rozhodli bežať ako skupina, keď mohli mať viac ovocia ako jednotlivec, jedno dieťa prehovorilo a povedalo: „UBUNTU, ako by jeden z nás mohol byť šťastný, keď všetci ostatní by boli smutní?“ „UBUNTU“ znamená v kultúre Xhosa: „Ja som, pretože my sme.“

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

Email*