Kapitalizmus vám nedá pokoj ani po smrti

Kontrasty chorého a nemorálneho sveta, v ktorom žijeme sú čoraz citeľnejšie v každodennej realite človeka, nielen žijúceho, ba i mŕtveho. Je dušičkový čas, čas, ktorého magiku pripomína Appolinairova Rýnska jesenná, Wolkrova báseň o Svatodušních svátcích a Hřbitově, Poeove strašidelné príbehy. Je to čas pre modlitbu a tiché spomínanie, na zamýšľanie sa nad večnosťou a pominuteľnosťou.

  Spomíname na tých, ktorí odišli za bránu medzi životom a smrťou. Práve v tento magický čas sa tisíce ľudí presúvajú na cintoríny, aby sa pomodlili, zapálili sviečku, symbolicky sa porozprávali s duchmi. Táto pochmúrna gotická magika krížov a krípt je prekazená tvrdým nárazom na zhubnú a nemorálnu, ba priam morbídnu novinku kapitalistické sveta. Ono umieranie je celkom dobrý biznis v dobe bezvýchodiskovej, v ktorej stovky ľudí ročne preukázateľne pácha samovraždy z dôvodu sociálneho a existenciálneho. Napriek tomu, že ideológovia liberálnej demokracie sľubujú pozemský raj, technológie sú na vyspelej úrovni, z ľudí sa stávajú barbari, ktorí pre zisk obetovali aj to posledné – právo človeka na miesto posledného odpočinku.

  Ceny hrobových miest išli rapídne hore a slovenské mestá a obce sú zamorené krikľavými nálepkami – zrušené hrobové miesto. Len v Bratislave označili 10 tisíc hrobových miest („Mestská organizácia Marianum, ktorá spravuje vyše 72-tisíc hrobových a takmer 11-tisíc urnových miest v Bratislave, v týchto dňoch lepí na kríže a pomníky asi 10-tisíc upozornení orámovaných červenou farbou, že miesto je nezaplatené.“; zdroj SME). Bežné pálky za hrobové miesta sú tak od 20 do 30€ a neplatičov čakajú spolu s ich predkami tabule hanby.

  Takže už aj predstava, že po smrti budete mať pokoj, je momentálne neaktuálna. Je dosť možné, že sa dožijeme situácii, keď na cintorínoch vyrastú ďalšie hypermarkety či macdonaldy.

„…nádherná záhrada je cintorín, všade sú sivé vŕby, rozmarín, raz za čas priateľa sem vyprevadíte, zdravo sa v krásnom cintoríne vyspíte,vy žobráci čo vaše mŕtve telá našli opité, vy slepci ako osud slepý, vy deti vytrhnuté smrťou z detských modlitieb, ach ako dobre sa vám v krásnom cintoríne spí, vám starostovia, aj vám mornári, vám, ktorí vláde radili ste zaživa, aj vám cigáni, čo doklady vám nechýbali k šťastiu, život vám v bruchu zahníva a medzi nohami vám kríže rastú,“ píše G. Appolinaire o posmrtnej rovnosti chudobného cigána a veľkého pána

https://www.youtube.com/watch?v=FF85WwvPwXQ#t=503

  Zhubnosť a nemorálnosť sveta, v ktorom žijeme, sa ukazuje práve na týchto vyhrotených prípadoch. Môže predsa mŕtvy za to, že jeho potomkovia sa zadĺžili na 40 či 80 tisíc, pretože prišli o prácu a pôžičkáreň s nimi spísala nevýhodnú zmluvu? Môžu potomkovia mŕtveho za to, že ťažko ochoreli a nedokážu platiť nieto nájom za hrob predka, ba nájom za samých seba? Mnohí dnes vtipkujú na túto tému. Vraj najlepší biznis v tejto dobe majú hrobári.

Pozri aj Pečený snehulák – vernostná karta
http://www.ceskatelevize.cz/…/10711289962-p…/413237100221010

  A čo robí štát? Nielen že sa nevie postarať o prácu pre živých, ale nedokáže zabezpečiť ani len dôstojný odpočinok pre mŕtvych. V článku z roku 2015 pre Plusku sa píše: „Ministerstvo vnútra pre TASR uviedlo, že momentálne rokuje s hlavným mestom o možnostiach a spôsobe odovzdania príslušenstiev hrobov. „Ide však o finančne nákladnú záležitosť, preto hľadáme i finančné prostriedky na doriešenie tohto problému.“ Neviem ktorá hlava dostala ten úžasný nápad značkovania verejnej hanby neplatičov hrobov, ale je to aj v rozpore so zákonom – hanobenie miesta posledného odpočinku. Zákon č.131/2010 o pohrebníctve síce hovorí, že pohrebisko a aj hrobové miesto sa môže zrušiť (http://www.pohrebnictvo.sk/-20-39/), napr. § 22, 3/c. Výpoveď nájomnej zmluvy – „Prevádzkovateľ pohrebiska nájomnú zmluvu vypovie, ak nájomca ani po upozornení nezaplatil nájomné za užívanie hrobového miesta,“ no zároveň existuje iný zákon č. 300/2005 (Trestný zákon) § 365: „Kto zničí, poškodí alebo zneuctí hrob, urnu s ľudskými ostatkami, pomník alebo náhrobnú dosku alebo zničí alebo poškodí zariadenie pohrebiska alebo iného miesta posledného odpočinku, alebo kto sa na pohrebisku alebo inom mieste posledného odpočinku dopustí inej hrubej neslušnosti alebo výtržnosti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“

  Vylepenie žltej značky ako tabule hanby je jasné zneuctenie hrobu aj pamiatky zosnulého. A hlavne je to jasný dôkaz úpadku tejto spoločnosti. Hroby sa rušili a rušiť budú. Ľudí pribúda a miesta je málo, no je skutočne potrebné značiť hroby veľkými krikľavými značkami? Je to absolútna neúcta voči mŕtvym. Tento zákon však neporušujú iba chorí psychopati, ktorí oblievajú červenou farbou náhrobné kamene a pomníky, ale aj  tzv. slušní podnikatelia v kravatkách. Kam sa dostala táto spoločnosť? Vo filme God Bless You Amerika zaznel výrok: „Načo sa nazývame civilizáciou, keď sa nevieme chovať civilizovane.“ V mene prašivých peňazí si nectíme nielen architektonickú pamiatku cintorínov, ale predovšetkým pamiatku našich predkov, bez ktorých by sme tu sami neboli. 21. storočie je strašidelne desivé. Desivejšie než všetky tie zombie horory a duchárske príbehy. Ak existuje peklo a má temnú komoru pre tie najväčšie hyeny, tak myslím že rušiči hrobov – myslím tých, ktorí lepia krikľavé nálepky hanby – a predovšetkým tí, ktorí tento nápad dostali, budú mať v tejto komore „čestné miesto.“

  V Poeovej známej poviedke Pochovaný zaživa/Predčasný pohreb sa hlavná postava obáva, že sa preberie po smrti. Ako by sa však táto postava cítila, keby sa preberie v zrušenom hrobe, s veľkou tabulou hanby. Byť tým duchom a stane sa mi to, tak je zo mňa tá najstrašidelnejšia nočná mora správcov cintorínov.

Pozri aj Pečený snehulák – kríza v pohrebníctve
http://www.ceskatelevize.cz/…/10711289962-p…/413237100221005

  Záverom: nie, ani po smrti nebudete mať pokoj od globálneho kapitalizmu. Kapitalizmus a kasička si vás nájde aj v hrobke. Wolkrova krásna báseň Hřbitov končí slovami „když nebe je modré, tak chodí andělé bílí obvázat hroby, ktoré se ještě nezajizvily.“ Dnes však nechodia anjeli, ale oblepovači hrobov s krikľavým nápisom „zrušené hrobové miesto.“ Nuž a keď nemáte prachy a nemáte ani potomkov, tak vám nezostáva nič iné, než nechať sa spopolniť a rozprášiť kdesi nad Vysokými Tatrami.

  Zakončím však tento text úvodnou časťou tejto básne: „Na našem hřbitově, na tom s rozpuklou zídkou a zapadlou márnicí, s cestičkou zarostlou, tichou a vonící, nikdy si na smrt nepomyslím. Mrtvých už není tu; napsali znamení do stromu, do květu, že žijí.“

Mgr. Lukáš Perný

Foto: SanGatiche, CC

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *