Odkaz Októbrovej revolúcie v umení

Muž s kinoaparáom

Ruská revolúcia nebola iba revolúciou politickou, ale taktiež revolúciou kultúrnou. Na doslova čistom papieri vzniklo nové avantgardné umenie (1), ktoré preslávilo Rusko po celom svete.  Ako sa sami presvedčíte, nový režim bol rozkvetom kreativity pre experimentálnych umelcov vo všetkých oblastiach od výtvarného umenia, filmu, architektúru cez divadlo až po hudbu. Éru avantgardy neskôr vystriedal socialistický realizmus – nahradil novátorstvo fúziou historických smerov. (2) Slovo avantgarda sa dá chápať v užšom, aj širšom smere. V užšom smere s odvolaním na Greenberga ide o novátorské experimentálne umenie, v širšom politickom kontexte ide všeobecne o umenie reprezentujúce pokrok (v tomto článku sa budeme zaoberať prvým výkladom).

Pozri aj prezentáciu Ruská avantgarda 

Perióda ruskej avantgardy bola krátka, no zároveň skutočne kreatívna a inšpiratívna etapa dejín umenia. Trvala od dvadsiatych rokov do zhruba polovičky rokov tridsiatych a znova sa vrátila na scénu v rokoch šesťdesiatych v podobe neskorej moderny, a to aj v Československu. Avantgarda v globálnom kontexte vzniká (pozri, pozn. 3) aj v iných krajinách – kubizmus vo Francúzsku, futurizmus v Taliansku, expresionizmus v Nemecku, dadaizmus vo Švajčiarsku a poetizmus v Česku. V Rusku to boli predovšetkým nasledujúce smery:

Natalia Goncharova, Cyklista, 1913 (zdroj WIKI)
gramsci_8.jpg
Architektonický symbol naplnenia utopického sna filozofie dejín (Heglova špirála dejín) v ruskej avantgarde: vizualizácia nezrealizovanej Veže III. internacionály súdruha Tatlina: „Nejlepší vizuální koncepcí hegelovského systému je Projekt památníku III. komunistické internacionály (Moska, 1920) od W. E. Tatlina. Marx nepřijal Hegelovo idealistické pojetí, ale zachoval myšlenku, že historie se vyvíjí ke konečnému cíli. Tuto koncepci Tatlin znázornil jako spirálu. Dosažení komunistické beztřídní společnosti (vrchol spirály) je okamžikem uzavření celého cyklu, koncem historie.“  UBALDO, N. 2005. Obrazové dejiny filozofie. Praha: Euromedia, 2005.

Uveďme si zopár príkladov, ako si konkrétni umelci predstavovali avantgardu. Dá sa povedať, že ide o manifestáciu čistej strany, bodu nula, novej etapy umenia. Napríklad avantgardný umelec, suprematista Malevič ako jeden zo zakladateľov ruskej avantgardy vyznačuje dielom Čierny štvorec nulový bod vo vzniku nového umenia – experimentoval s premenou človeka prostredníctvom umenia na úrovni podvedomej.  Na úvodnom obrázku k článku je Malevičov obraz Bite bielych červeným klinom (bielych v zmysle bielogvardejcov).

Malevič: Biela na bielej (zdroj WIKI)

Nový človek na seba neprenáša záťaž minulých generácií. Avantgarda ako usilovala o popretie všetkých negatív tradícii, dejín vykorisťovania. Nové umenie vzniká v novej etape leninského historického vývoja, po ére kapitalizmu, s nástupom socializmu so smerovaním ku komunizmu, ktorý sa v dôsledku rozpadu Sovietskeho zväzu neuskutočnil. Jeden zo smerov ruskej avantgardy, konštruktivizmus, usiloval o formovanie nového človeka paralelne s technologickou a politickou revolúciou. Medzi hlavné diela ruskej avantgardy patrí Melnikovova Veža pravdy, El Lisitzskeho Žehlička na mraky. Typickými znakmi boli efekt budúcnosti, magiografická podoba – motivácie a ciele.

Sovietska avantgardná architektúra

Ak by sme vedeli ukázať rozdielnosť medzi avantgardou a sorelou, môžeme si porovnať dve stavby: Tatlinovu vežu a Jofanov Palác sovietov. Kým avantgarda pracuje s abstrakciou (predpokladá nového, vzdelaného a umelecky založeného komunistického človeka, schopného vnímať ťažké nové umenie), sorela sa usiluje priblížiť viac k obyčajnému človeku, glorifikáciou pracujúceho človeka v realistickej podobe (prvý krát v dejinách ľudstva je roľník, kováč či sústružník znázornený v podobe antickej sochy práve v umení socialistického realizmu).

Sorela na Úrade práce v Šuranoch

Isteže, treba pripomenúť, že avantgarda a sorela sa vzájomne miesili – typickým príkladom kombinácie sorely a avantgardy je pamätník na Slavíne – spodná časť tvorí typicky modernistické prvky, kým horná časť, socha je typicky antropocentrická. Druhý rozkvet avantgardy vzniká v 60. a 70 . rokoch, 20. storočia na poli moderny – predovšetkým v architektúre a sochárstve.

DE910P Project to the architectural contest for the Palace of the Soviets, 1937-1939. Artist: Iofan, Boris Mihailovich (1891-1976)

DAV a avantgarda

O spätosti DAVu a avantgardy písal vo svojej štúdii M. Habaj (je online k dispozícii).

Avantgardné umenie ovplyvnilo aj slovenský DAV – predovšetkým básnikov a výtvarníkov – dizajn revue a kníh tvorili Fulla a Galanda. Ľudovít Fulla bol  slovenský maliar, ilustrátor, pedagóg, ktorý spojil avantgardu a ľudový prejav – preslávili ho obrazy Pieseň a práca, Deti v lese, Poznávanie statku. Mikuláš Galanda, podobne avantgardný maliar sa preslávil dielami Matka, Nevesta, Zbojníci. Títo dvaja umelci spolu založili školu umeleckých remesiel (ŠUR), ktorá bola istým spôsobom slovenský BAUHAUS. (4) Ako píše M. Habaj: „Už samotná obálka DAVu signalizuje netradičný kultúrny čin. V Čechách, kde približne v identickom čase vychádza viacero periodík, revue či zborníkov ovplyvnených avantgardnými estetikami ako napríklad Devětsil, Pásmo, Host, Avantgarda a iné, nie je podobná grafická úprava natoľ ko výnimočnou, v slovenskom kultúrnom priestore však okrem DAVu nenájdeme umelecký časopis, ktorý by sa stával i prostredníctvom grafického spracovania v užšom slova zmysle súčasným.“ A samozrejme nebolo to len umenie výtvarné, ale aj poézia či ruský avantgardný film, ktoré sa stali veľkou inšpiráciou pre slovenských davistov. Vplyv ruskej moderny a avantgardy sa prejavil aj neskôr – predovšetkým v architektúry neskorej moderny, ktorá vystriedala socialistický realizmus.

Obal prvého čísla DAV, poňatý v avantgardnom štýle
Obal prvého čísla DAV, poňatý v avantgardnom štýle

Medzi najznámejších predstaviteľov ruskej avantgardy patrili umelci ako Malevič, Tatlin, Rodčenko, El Lissitzky, filmári Sergei Eisenstein, Lev Kuleshov, Dziga Vertov, Vsevolod Pudovkin, básnici Vladimír Majkovskij, Sergej Jesenin, ktorí ovplyvnili aj slovenských DAVistov, divadelní režiséri Vsevolod Mejerchold, Nikolai Evreinov, Evgeny Vakhtangov  a hudobní skladatelia Šostakovič, Prokopief, Popov a ďalší. Pozri aj anglickú Wikipédiu. 100 rokov VOSR v umení si pripomenula dokonca aj RTVS s výberom hudobných skladateľov ovplyvnených revolúciou. Znárodnené kultúrne inštitúcie poskytovali po prvý krát v dejinách ľudstva neobmedzenú slobodu tvorby – umenie malo možnosť vzniknúť doslova na čistom papieri. Žiaľ, toto obdobie netrvalo dlho…

Hneď v úvode si pozrite dokonalé vyjadrenie sovietskej avantgardy v súčasnom umení:

Heslami a smermi revolučného umenia boli: konštruktivizmus, sovietska montáž, futurizmus, proletkult, industrializmus, suprematizmus, kubo-futurizmus, avantgarda. Ruská avantgarda nevznikla sama o sebe mimo vplyvov západu – netreba zabúdať na jej predchodcov a súčasníkov – Picassa, Cézanna, Duchampa, Gauguina, Rodinove sochy, básne Apollinaira či Baudelaira. Avantgarda bola módou, presvedčte sa na nasledujúcich ukážkach. Pripravte sa na cestu svetom, kedy bolo byť komunistom a umelcom móda. Časy, keď bol komunizmus symbolom novej vízie sveta pre všetkých pokrokových umelcov.

Ruská avantgarda v architektúre

Inovácie, pokrok, budúcnosť, špeciálne geometrické tvary… to boli trendy sovietskej architektúry…

Aby sme si vedeli predstaviť o aký druh umenia ide, presuňme sa na Slovensko. Po Slovensku sú stovky významných modernistických stavieb svetového významu – medzi najznámejšie patrí budova televízie, vysielač Kamzík, budova Slovenskej národnej galérie, most SNP v Bratislave známy ako UFO, vysokoškolský areál SPU v Nitre, internáty Átriáky v Mlynskej doline založené na experimente bludiska, ale aj mnohé menej známe stavby určené na bežné občianske účely.

Národná kultúrna pamiatka: Vysokoškolský areál SPU v Nitre (Vysokoškolský komplex SPU, postavený v rokoch 1961 – 1966 podľa projektu architekta Vladimíra Dedečka a Rudolfa Miňovského; „Areál vytvára dôležitú figúru v panoráme mesta Nitry a v priebehu rokov sa stal jedným zo symbolov mesta. Dielo bolo v období výstavby pozitívne hodnotené v domácej i zahraničnej tlači, publikovali o ňom aj v nemeckom časopise DBZ, čo bolo v tej dobe neobvyklé ocenenie domácej architektonickej produkcie. Bolo zaradené aj do väčšiny súborných publikácií o slovenskej architektúre. V roku 2006 bol Slovenský register DOCOMOMO rozšírený o diela druhej polovice 20. storočia, medzi ktorými je aj areál SPU v Nitre,“ uvádza sa okrem iného v rozhodnutí Pamiatkového úradu SR.)
Monumentálne súsošie štúrovcov v Bratislave (1973, akademický sochár Tibor Bártfay, architektom Ing. arch. Ivan Salay.) Foto redakcia (L.P.)
Monumentálne súsošie štúrovcov v Bratislave (1973, akademický sochár Tibor Bártfay, architektom Ing. arch. Ivan Salay.) Foto redakcia (L.P.)
Most SNP (1972, postavili ho v rokoch 1967 až 1972 spoločnosti Doprastav Bratislava a Hutní montáže Ostrava podľa projektu inžinierov Arpáda Tesára a Jozefa Zvaru a architektov Jozefa Lacka, Ladislava Kušníra a Ivana Slameňa)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Architektúre neskorej moderny sa venovala v minulosti zaujímavá výstava SNG, Svetlo na hrane.

   

Revolučná poézia a revolučné plagáty

Revolučné plagáty a agitačná propaganda bola veľkou inšpiráciou pre mnohých sovietskych umelcov. Majakovského plagáty dnes vyznievajú skutočne aktuálne.

Pozri aj Ruská avantgarda změnila umění. Nejen Kandinskij teď visí v Římě za správný konec

Pozri aj článok

Revolúcia, indivíduum a spoločnosť, to je typickým znakom revolučnej ruskej poézie. Asi nemusíme pripomínať, že sa stala veľkou inšpiráciou aj pre slovenských DAVistov. Mimoriadne tragicky prežíval Novomeský smrť Jesenina a Majakovského. Uveďme si zopár príkladov z ich tvorby.

Vladimír Majakovský

Znám sílu slova,
znám zvuk gongů slov.
To nejsou ta,
jimž aplaudují lóže.
Po slovech těch by se
i rakvím zachtělo
vykročit čtveřicí
svých dubových nožek

(Zlomky)

Vladimír Majakovský

V „Pravdě“
se píše pravda.
V „Izvěstijích“-
zvěsti.
Fakta.

Jen je vzít
a položit na stolek.
Ale básníka
zajímá
i to,
co bude za tokových dvě stě
anebo
za sto let

(Létající proletář)

Sergej Jesenin

Na shledanou, drahý, na shledanou,
zůstaneš mi v srdci navěky.
Rozejdem se, není na vybranou.
Svede nás až zítřek daleký.

Nashledanou, bez slov, bez loučení
ožel stesk i smutek někdejší,
umřít – na tom nic nového není,
ani žít však není novější.

Laco Novomeský V. I. L. (úryvok)

– Nu tak čtož? – pýtajú sa
pichľavé jeho oči.

Umrel. A nevstal z mŕtvych.
Lež pozri na planétu:
je myšlienka, je cieľ,
je zákon. Áno, zákon,
a zákon je taký.

Wolkerov poetizmus

„Na nemocniční poste padá svět, však smrt též na ni dýchá z temných zákoutí.
Proč nemohu jít s vámi, soudruzi? Proč musím umírať, když chtěl jsem padnouti?“ (28. 11. 1923)
napísal mladý, 24 ročný básnik Jiří Wolker posledné dni pred smrťou

Ruská avantgarde vo filme

Jeden z vlajkových filmov ruskej avantgardy bol Krížnik potemkin, ktorý ukázal svetu kinemtografie novú techniku – ruskú montáž. Málokto dnes vie, že počas 1. ČSR Novomeský horlivo bojoval za jeho premietanie, nakoľko bolo zakázané a rušené. Ruský avantgardný film je však oveľa pestrejší. Za jedného z najprogresívnejších filmárov by sa dal označiť Dziga Vertov, jeho dielo Muž s kinoaparátom predbehol svoju dobu. Ako píše Briana Čechová:

Ruská filmová avantgarda – na první nadechnutí Dziga Vertov, na druhé ti ostatní. Dziga Vertov (1896–1954) po celý život temperamentně vystupoval proti všemu umělému i uměleckému, domácími psychologickými dramaty počínaje a díly současníka Sergeje Ejzenštejna konče. Jeho cílem nebyla dokumentární tvorba, nýbrž pohled kamery, již člověk pouze drží v ruce a bezděčně tak zachycuje současný život v jakési pravdivé anarchii. Vertov se bránil všem uměleckým kategoriím a v postavě režiséra viděl především organizátora filmového materiálu, konstruktéra, který pracuje s viditelným světem. Konstruktivistická terminologie mu byla blízká díky přátelství s malířem Alexandrem Rodčenkem.

Experiment vo filmovom umení v Rusku pretrval a objavil sa opäť vo filozofických filmových dielach Tarkovského.

Pozri bližšie Ruská filmová avantgarda

 Výtvarné umenie

Ako sme už uviedli vyššie, výtvarné umenie bolo nosným prvkom ruskej avantgardy. Na nasledujúcich príkladoch si môžete pozrieť, ako vyzeralo výtvarné umenie revolučného Ruska…

Pozri aj Ruská avantgarda od Chagalla k Malevičovi. Mohla být v Praze, je ve Vídni

Ruská avantgarda v móde a dizajne

Alexander Rodčenko, dizajn 1925

A takto nejak to dopadne, ak sa ruská avantgarda ukáže ako inšpirácia pre módu…

 Pozri knihu Ruská avantgarda

Ruská revolúcia v avantgarde a hudbe

A k tomu niečo súčasné…

Avantgardné ruské divadlo

Samostatnou kategóriou ruskej avantgardy je ruské avantgardné divadlo – téma tak rozsiahla, že by si zaslúžila samostatný článok. Do dejín divadla prináša nové experimentálne techniky s kulisami, biomechanika – využitím strojov, ale aj nových foriem umeleckého prejavu. Znárodnené divadelné ústavy poskytovali širokú škálu kreativity pre nových umelcov. Ruskú avantgardu v tejto rovine preslávili divadelní režiséri Vsevolod Mejerchold, Nikolai Evreinov a Evgeny Vakhtangov. Viac tu.

„Vzhledem k tomu, ţe hercův úkol směřuje k dosaţení konkrétního cíle, musí být i jeho výrazové prostředky natolik úsporné, aby tohoto cíle bylo dosaţeno co nejrychleji a co moţná nejpřesnějšími pohyby.“ Mejerchold

Sovietsky človek, ak mal byť schopný prijať vysoké umenie, musel mať na to vzdelanostné predpoklady. Preto sa stalo aj vzdelanie a všeobecná gramotnosť súčasťou novej politiky porevolučného Ruska…

Gramotnosť

V súlade s dekrétom Sovnarkom z 26. decembra 1919 podpísaným vedúcim Vladimírom Leninom bola zavedená nová politika likbez („likvidácia negramotnosti“). Bol vytvorený nový systém univerzálnej povinnej školskej dochádzky pre deti. Milióny negramotných dospelých ľudí po celej krajine vrátane obyvateľov malých miest a obcí boli zapísaní do špeciálnych škôl pre gramotnosť . Členovia Komsomol a detašovanie mladých Pioneerov zohrali dôležitú úlohu pri vzdelávaní negramotných ľudí na dedinách. Najaktívnejšia fáza likbez trvala do roku 1939. V roku 1926 bola gramotnosť 56,6 percenta obyvateľstva. Podľa údajov zo sčítania ľudu do roku 1937 bola miera gramotnosti 86% u mužov a 65% u žien a dosiahla celkovú mieru gramotnosti 75%. [3]  Dôležitým odkazom rodovej a dvojjazyčnej vzdelávacej politiky však bolo v priebehu rokov rozvíjanie rozšírenej gramotnosti v desiatkach jazykov pôvodnej národnosti ZSSR, ktoré sprevádzala rozšírená a rastúca dvojjazyčnosť, v ktorej sa hovorilo o Rusku „jazyk medzinárodnej komunikácie“. [5] (zdroj preklad z EN, WIKI)

Наде́жда Константи́новна Кру́пская

Knižnice pre všetkých

O rozvoj vzdelávania v Rusku sa pričinila Leninova manželka Nataša Krupskaja, ktorá už pred revolúciou pracovala ako inštruktor pre zamestnanecké večerné vzdelávacie kurzy. Takmer 30 000 tisíc zamestnancov začalo v tejto dobe štrajkovať za lepšie mzdy aj vďaka získanému vzdelaniu. Po revolúcii Krupská bojovala za rozvoj verejne dostupných knižníc, vyzvala knižnice aby spolupracovali na reorganizácii, povzbudzovala knihovníkov, zorganizovala výbory na zlepšenie katalógov. Upozorňovala na zlý stav knižníc, preto zorganizovala seminárne-formálne vzdelávanie pre knihovníkov. Krupská považovala za kľúčové aby sa zachovali hodnoty socializmu a jednou z možností boli práve knižnice ako sprostredkovatelia politických hodnôt. Na jej počesť bola Vyborgská knižnica premenovaná na Mestskú knižnicu Nadeždy Krupskej.


Úloha umenia

Cieľom umenia je podľa vedeckého komunizmu obohatiť duchovný život človeka. Toto zvyšuje zodpovednosť umelca a úlohu umenia ako dôležitej formy spoločenského vedomia. Lenin zdôrazňoval, že s vydobytím moc sa pracujúcim súčasne priznáva aj práva na umenie. Poukazoval na nevyhnutnosť zavedenia širokého ľudového vzdelávania, na základe ktorého musí vyrásť skutočne nové, veľké komunistické umenie. V komunizme si ľud nielen osvojuje a preberá pokrokovú kultúru predchádzajúcich epoch, ale zároveň tvorí, znásobuje jej bohatstvo. Voľný čas ľudia využívajú na oddych a na spoločenskú činnosť, vzdelávanie, vytváranie duchovných hodnôt. Marx napísal, že ani v komunizme nemôže každý človek nahradiť Rafaela, no v spoločnosti budúcnosti “každý v kom sa skrýva Rafael”, bude mať možnosť nehatene a slobodne rozvíjať svoje schopnosti. Umelecké prvky sa stanú súčasťou života, obohatia prácu, skrášlia životné prostredie, zušľachtia človeka. Podľa Marxových slov človek tvorí “podľa zákonov krásna.” Pozri aj úloha umenia podľa vedeckého komunizmu. V kontexte avantgardy a DAVu – Michal Havran (ešte pred svojim obratom k nekritickému liberalizmu) v článku na jetotak.sk napísal:
Novomeský sa stal komunistom v čase, keď nimi boli v Európe  všetci talentovaní ľudia od Lisabonu po  Moskvu. O tom, ako medzivojnová moderna, dadaistické a surrealistické hnutie experimentovali s jazykom, filmom , obrazom,  vedia asi aj strojcovia  košickej kultúrnej kontrarevolúcie. Je logické, že umelci a intelektuáli, ktorí verili v pokrok vo výrazových prostriedkoch inklinovali aj k viere v pokrok spoločenský. Po prvej svetovej vojne existovali dva spôsoby, ako byť v Európe  bohémom. Byť  Američanom v Paríži- ako Hemingway, alebo  komunistom.Nie komunistom, ktorý pánovi Kalmusovi zakázal vystavovať po 68, ale ženou, mužom, ktorí išli bojovať do Španielska proti Francovi.


Záverom

Verím, že ak sa pri čítaní tohto populárno-náúčného článku dostal čitateľ až sem, určite neoľutoval, že „dal šancu“ dnes démonizovanému komunizmu v tom, aké umenie svetu zanechal. Dejinná etapa ruskej avantgardy ovplyvnila umelcov na niekoľko desaťročí a ukazuje, že revolúcia prináša aj nové vízie a inšpirácie pre umenie.



(1) Avantgarda (z fr. avantgarde /ɑvɑ̃ gɑʁd/ – „predná línia“, „predvoj“) pochádza zo slova predvoj; ide o súčasť modernizmu, o umenie, ktoré ukazuje smerovanie budúceho vývoja. Avant-gardu charakterizuje úsilie o inováciu, experiment, inovácia (Greenberg, Avantgarda a gýč, 1939). Ide o súbor (pôvodne francúzskych, neskôr ruských, talianskych aj iných) umeleckých smerov, ktoré vznikli začiatkom 20. storočia. Termín sa používa aj na označenie experimentálnej tvorby so zreteľom na umeniekultúru a politikov.

(2) Pojem socialistický realizmus sa etabloval po I. všezväzovom zjazdu sovietskych spisovateľov v Moskve (1934). Vtedy bol prehlášený Gorkím a Ždanovom za základnú metódu, oficiálne umenie Sovietskeho zväzu. Hlavnými znakmi sú triednosť, tendenčnosť, romantizmus, ideovosť, pravdivé zobrazenie skutočnosti v revolučnom vývoji (Magrid, V.: Umění v životní praxi. Peripetie vztahu socialistického realismu a avantgardy). SNG v minulosti usporiadala na túto tému expozíciu Prerušená pieseň.

(3) Napríklad dielom Avignonské slečny komunistického umelca Pabla Picassa, Duchampove dielo Fontána, umenie Gaugina či Bretonova poézia . Išlo o reevidovanie západných konvencií v chápaní umenia (Honoré Daumiér). Avantgarda bol prvý krát v dejinách inštitucionalizovaná kubistickou výstavou Cubism and abstract art v USA (korátorom bola Alfred Barr, múzeum MoMA). Ambíciou MoMA bolo vystavovať americké aj európske diela (Cezanne, Gaugine, Van Gogh) – odozva projektu bola výborná.

(4) Prvým slovenským pámfletom moderny boli Súkromné listy Fullu a Galandu.


Autor je kulturológ a filozof

One thought on “Odkaz Októbrovej revolúcie v umení

  • 22. novembra 2017 at 13:22
    Permalink

    Dobrý prehľad ! Poučný! Hoci ja avantgardu veľmi nemusím, hlavne futurizmus a kubizmus je mi cudzí. Ja skôr milujem obrazy Šiškina, Repina, Levitana, Savrasova, Ajvazovského, Chagala, literatúru Tolstého, Turgeneva, Puškina…Ale to je vec vkusu. Jedno je však isté, že po VOSR sa otvorili možnosti realizovať sa v umení a študovať ho KAŽDÉMU.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *