Komunisti analyzovali aktuálne problémy hnutia v 21. storočí

Redaktori DAV DVA a aktivisti Juraj Janošovský, Lukáš Perný, Ivan Lulják navštívili seminár slovenských komunistov, na ktorom sa rozobralo celé množstvo závažných a dôležitých tém. Ak sa doteraz vyčítalo komunistom, že sú neaktuálni, retro, nemoderní a skostnatelí – práve toto podujatie ukázalo opak. V sále bolo na rozdiel od doterajších podujatí množstvo mladých ľudí – pomer mladých ku starším bol vyrovnaný. Riešili sa závažné témy ako automatizácia výroby, nedostatok práce, nebezpečenstvo zákazu antisystémových hnutí, riadená migrácia, hrozba vojny a geopolitické problémy, príležitosť komunistov zmocniť sa témy rozvoja povolaní v kultúre, umení a osvete ako odpovede na nedostatok práce v dôsledku automatizácie výroby, taktiež žalostný stav Slovenska v EU (J. Skála pripomenul nereformovateľnosť EU), ale aj téma ekológie, PR a marketingu komunistických síl, spoločného nadstraníckeho média či téma preukázania privatizačných lúpeží. Za najväčší prínos sa dá považovať dohoda o spolupráci českých a slovenských komunistov, ktorú prisľúbil Josef Skála, či už v rámci spolupráce KSČM a KSS, ale aj budovaní spoločnej marxistickej knižnice. Treba však pripomenúť, že snaha a tendencie spájať komunistov a autentických ľavičiarov tu bola už po minulé roky, no bránili jej osobnostné spory. Za mimoriadne dôležité sa dá považovaj gesto Jozefa Hrdličku v závere podujatia, kedy otvorene priznal, že KSS zlyhala počas pôsobenia v parlamente a verejne prisľúbil, že sa bude snažiť napraviť chyby z minulosti.

Juraj Janošovský zorganizoval presne pred rokom podobné podujatie a autor tohto článku, Lukáš Perný sa netají tým, že inicioval časopis a kolektív DAV DVA taktiež s účelom zblíženia Vzdoru, KSS a nestraníckych socialistov. Prejdime k podrobnostiam o podujatí:

Akcia sa konala v sobotu 3. júna 2017 v priestoroch Zväzu protifašistických bojovníkov. Seminár s témou tému významu, miesta a úlohy ľavicových strán a ľavicovej politiky na Slovensku v súčasnej etape ekonomického a politického vývoja Slovenska sa zúčastnili Stanislav Pirošík (Vzdor), Jozef Hrdlička (KSS), Josef  Skála (KSČM), František Škvrdna (KSS), Jozef Suško (KSS), Artur Bekmatov (FĽM, KSS), Jalal Suleiman (KSS), Ivan Luljak (KSS), Miroslav Pomajdík (Vzdor) a ďalší. V hľadisku boli prítomní Ján Kopas (KSS), Juraj Janošovský, Lukáš Perný (DAV DVA), Anton Vilček (teda sumárne aktív z členov Ústredného výboru KSS, predsedov okresných výborov KSS a záujemcov o danú problematiku, členovia vedenia zo strany VZDOR-Strana práce, Zväzu ľavicovej mládeže) a mnohí ďalší. Je škoda, že nedorazili aj ďalší, na programe uvedení vystupujúci – predovšetkým Ivan Hopta z Úsvitu a ekonóm Peter Staněk. Podľa oficiálnych stránok KSS bolo cieľom hľadanie odpovedí na otázky, ako a kde hľadať základy a východiska pre spoločné riešenie problémov v spoločnosti na základe skúsenosti tradičných ľavicových strán a hodnôt, ktoré sa osvedčili, ale aj na základe potrieb a možnosti, ktoré súčasné podmienky umožňujú a vyžadujú.

V texte sekretariátu KSS odvolávajúceho sa na tradičnú ľavicovú politiku a ľavicové hodnoty je vyjadrená nádej, že situácia, do ktorej nás priviedli strany po roku 1989 (akumulácia kapitálu v rukách oligarchov a prehlbovanie nerovnosti, nezamestnanosť, neistota, nedôvera v spravodlivosť, klamanie obyvateľstva, znižovanie ľudskej dôstojnosti, pokles morálky) môže spôsobiť v budúcnosti nárast ľavice. Text končí slovami: „Komunistická strana Slovenska, VZDOR-strana práce a Front ľavicovej mládeže už podpísali dohodu o akčnej jednote, ktorá je však stále otvorená aj pre ďalšie politické subjekty, ak by mali záujem sa na spoločnej politike podieľať.

Pirošíkov realizmus

Hlavná tvár Vzdor-strana práce patrí k tým mladým ľuďom, ktorí sú vo svojom boji sú obetovať všetko. Ako človek, poctivo pracujúci a hlava rodiny sa v novembri minulého roka dostal do policajnej väzby. Rozvášnený dav sa ho vtedy snažil vytrhnúť policajtom z rúk. Druhý krát sa dostal Pirošík do styku s policajnými zložkami potom, čo demonštratívne hodil drevenú tyč po tanky NATO na hraniciach v Brodskom. V tom čase prišli na stanicu za Pirošíkom všetci prítomní aktivisti, dokonca z prostredia Priamej demokracie a Občianskeho tribunálu. Treba pripomenúť, že kým na Slovensku chránili po zuby ozbrojených amerických vojakov ťažkoodenci, Grékom sa nedávno podarilo konvoj NATO zablokovať priamo na dialniciach.

Pirošíkove prejavy sú plné drsného kapitalistického realizmu – často pripomína hrôzostrašné podmienky zamestnancov slovenských fabrík, hypotéky a exekúcie, hlavy rodín, ktoré sa nemôžu pre prácu v zahraničí stretávať ani s vlastnými deťmi alebo pokrytectvo vládnych, ale opozičných predstaviteľov.

Pirošík vo svojom prejave pripomenul, že Vzdor naberá ľudí, ktorí neboli nikdy v žiadnej strane. „Spor nie je o tom, kto je lepší komunista. …dnes je tu iný nepriateľ, je to fašizmus – korporátny kapitalistický, ale kapitalizmus zdola dôsledkom kapitalistickej politiky. Fašista je triedne neuvedomelý nahnenavý človek,“ pripomenul. V rámci úspešných spoločných akcií pripomenul akciu na 17. novembra. Pirošík skritizoval buržoáznych ekonómov, ktorí ospravedlňujú kapitalizmus z racionálneho hľadiska a podčiarkol marx-lenistický prístup ako kľúčový. Spoločné podujatia, zhromaždenia, semináre, kultúrne podujatia, spoločné tlačoviny – to sú cesty, ktoré treba využiť, zdôraznil Pirošík.  Pirošík skritizoval politickú komunikáciu na sociálnych sieťach a billboardoch, ocenil osobný prístup, agitovanie priamo v mestách, medzi ľuďmi. Mínusom je výraznejšia absencia úspechu pri pracovnom spore,  strana zatiaľ pomohla pánovi Margaľovi a Antonovi Mihálikovi v ich ťazkých situáciách. Pirošík pripomenul, že výzvou bude konkrétny úspech, nie len vyjadrenie sa. Komunisti by podľa Pirošíka mali pripraviť podmienky pre plánované hospodárstvo a štát pre pracujúcich, kde nie je právo na profit uprednostnené pred iné práva. Pirošík v rámci plánov požaduje zdravý stred medzi revolučnou zmenou a ústupkami. Cieľom má však stále zostať socializmus. Maximalizácia zisku je základný problém systému a ten treba podľa Pirošíka zmeniť. Pripomenul taktiež, že dnes sa na človeka pozerajú ako na ľudský zdroj, pričom ľudská bytosť má svoje reálne duchovné potreby rovnako aké majú páni zbohatlíci.

Hrdličkova koncepcia

Jozef Hrdlička hneď v úvode pripomenul prevrat v roku 1989, ktorý bol organizovaný mocenskými zložkami. Pripomenul, že v roku 1989 si väčšina priala ponechať socializmus. „Po roku 1989 došlo k reštavrácii kapitalizmu. …ako hovorí Ján Jurišta, bol tu nastolený privatizačný model kapitalizmu. Vieme veľmi dobre, že došlo za 28 rokov k privatizácii tradičných priemyselných odvetví ako textilný, kožiarsky či obuvnícky priemysel, ktorý totálne padol. Došlo k likvidácii agrosektoru a potravinovej sebestačnosti, ktorej Československo disponovalo.Na Slovensku existuje 5 štátnych podnikov, privátny sektor má totálnu hegemóniu. Došlo k presadeniu ekonomickej moci nadnárodných spoločností…každá vláda uprednostňovala zahraničných investor na úkor našich…došlo k totálnemu odnárodneniu našej ekonomiky. … Slovensko je ekonomicky okupovanou krajinou…  z roka na rok rastie zadĺženosť republiky...,“ pripomenul Hrdlička. Hrdlička zhodnotil, ktoré vlády by mali poniesť zodpovednosť za stav po roku 1989 – vláda Vladimíra Mečiara (usilovanie o vytvorenie slovenskej kapitálovej vrstvy, umelé vytvorenie národných elít, na národnom princípe, začiatok privatizačného procesu), neoliberálna vláda Dzurindu a Radičovej (hlavná charakteristika globálna privatizácia a prísun zahraničných investorov, privatizácia strategických podnikov, čo sa vymyká aj z kapitalistických systémov v západnej európe), Ficove vlády (obdobie bláznivej ponovembrovej kontinuity, zakonzervovávanie systému, nič neriešiace drobné sociálne balíčky). Hrdlička skritizoval nielen neoliberálne vlády, ale aj vládu sociálnej demokracie. Hrdlička vyjadril aj obdiv k tomu, ako Robert Fico dokáže získať ľudí. Pripomenul však, že tento hegemón stráca dych, čo je príležitosť vzkriesiť radikálnu ľavicu.  Z prejavov J. Hrdličku sa dá vycítiť tradičný leninský prístup k otázkam kultúrno-politickej koncepcie – to znamená, nadväznosť na pokrokové tradície v konkrétnom kultúrno-historickom prostredí. Na rozdiel od tzv. ortodoxných marxistov, si uvedomuje pro-slovanskú orientáciu, ktorá bola náplňou aj Košického vládneho programu v roku 1945. Vo svojich prejavoch si prihovára nielen komunistom, ale aj vlastencom či kresťanom. Prístup „starej školy“ je najmä v súčasnosti veľmi dôležitý a je nutné ho zachovať z jedného veľmi dôležitého dôvodu. Mnohé hnutia, ktoré sa na západe nazývajú „marxistické“, nemajú s marxizmom nič spoločné. Často ide o rôzne projekty mimovládnych organizácií na odpútavanie pozornosti – nezameriavajú sa na kľúčovú otázku – spoločenského vlastníctva výrobných prostriedkov, ale predovšetkým na témy menšín a postindustriálne témy. Hrdličkova „stará škola“ teda nadväzuje v mnohom na koncept klasikov ako Husák, Novomeský, Clementis, čím popiera necitlivý prístup popierajúci národné práva. V boji proti nadnárodným korporáciám bude národná suverenita opätovne mimoriadne dôležitá – iba národné parlamenty dokážu vzdorovať globálnej kapitalistickej triede. Národy treba zomknúť nielen triedne, ale aj národne, pretože iba osvietené národy sa dokážu spoločne postaviť za internacionálny socializmus. Hrdličkové prejavy spĺňajú základné požiadavky toho, čomu sa v marxisticko-leninskej literatúre hovorilo koncept národno-oslobodeneckých hnutí. Ten bol aktuálny v 19. storočí a je aktuálny dodnes, nakoľko súčasná transnacionálna trieda kapitalistov pretvorila kapitalizmus do podoby neofeudálnej a vytvorila zo seba šľachtu, ako správne pripomína aj vedec Karol Ondriáš.

Prednáška Josefa Skálu

Za mimoriadne zásadný sa dá označi prejav J. Skálu z KSČM. J. Skála pripomenul zdivočelú privatizáciu socialistických podnikov – Havel zbavili práce tisíce kvalifikovaných robotníkov a pomohol Mečiarovi dokončiť tento proces. Lúpež privatizácie treba podľa Skálu zdokumentovať a zdokladovať, za akú cenu boli tieto podniky sprivatizované. Treba osloviť ekonómov, ktorí by ocenili napríklad cenu predaja Škody Plzeň či ČKD Praha. Tieto horibilné sumy by mohli otvoriť aj oči mladých pravdoláskárov. Skála sa pýtal, či máme používať pojem diktatúra proletariátu?  Máme si vytiahnuť čierneho Petra, že sa nazveme diktátormi? Máme používať pojem vykorisťovanie? Podľa Skálu treba voliť iný slovník, napríklad „chceš pracovať na sebe a nie na iných.“ Príbeh socializmu treba prerozprávať slovníkom, ktorého sa ľudia nezľaknú a naopak ich pritiahnu. Socialisti ho musia prerozprávať ako obranu ľudských práv, ako obranu demokracie. Skála pripomenul tabuizovanie konkrétnych štýlom túto tému riešia len extrémisti. Tým sa oficiálna ideológia snaží scenzurovať konkrétne dôležité spoločenské témy. Štvrtá priemyselná revolúcia má znásobiť produktivitu práce a významne zredukovať počet miest v produkcii aj vo službách. Napr. v Tescu nebude pokladník, ale robot. „Toto je naša téma. Ak sme kolónia, tak pokým štát neprejaví iniciatívu, tak budeme kolóniu ešte viac. Všetko bude v rukách zahraničného kapitálu a vytlačí to ľudí ešte viac z dôstojného života,“ pripomenul Skála. Ako alternatívu navrhol aj sociálne, kultúrne a vzdelávacie pracovné miesta, ktoré by mali byť témou socialistov. Tým môžu socialisti osloviť väčšiu časť  vzdelaných ľudí. „Kedysi boli odbory, masové organizácie, ktoré zastupovali pracujúcich a to boli stabilné entity. Dneska to už tak nie je, lebo sa ľudia masovo organizovať nebudú. Američania nám chceli narvať radar, podarilo sa vybudovať iniciatívu Nie základni. Takto vyzerajú tí naši spojenci. Takto to mali robiť aj komunistické strany na západe,“ pripomenul Skála konkrétne príklady.  Na záver prednášky J. Skála pripomenul, že ide o závod s časom – kapitalizmus už nebude lepší – to sa dá racionálne zdôvodniť a smeruje na akési rozcestie. My nemôžeme počkať, až kým proletariát pochopí, že je proletariát. My musíme budovať širšie spojenectvo skôr než to ľudia zistia. Zimný palác brali vojáci, ktorí často nevedeli ani čítať a písať.

Prednášajúci pokračoval – musíme si pomáhať s mediálným zviditeľnením – Parlamentné listy sú silné médium a niektorým z nás sa darí prenikať masám s komentármi a prelomovať dezinformačnú bariéru. V Čechách robíme kurzy, digitalizujeme marxistickú literatúru.

„Som hrdý na našich predchodcov, oni dokázali brnknúť na témy, ktoré oslovili väčšinu a stále byť hovorcami väčšina až do toho februára. Lenin hovoril najslabší článok reťazov – z tej triedy kapitalistov sa vyčlenila parazitná kasta a u nás to dostali cez noc, skrátka to ukradli. Najslabší článok je tam, kde masa niekoho vníma antagonisticky – a koho tak vníma? Práve túto chátru. Táto chátra ruší posledné alibiby kapitalizmu – risk v podnikaní.“ J. Skála

Po prednáške J. Skálu nasledoval prejav Františka Škvrdnu, známej tváre s typickou Marxovou bradou. Zameral sa predovšetkým na geopolitiku, ktorá je plná rozporov a neistôt.

František Škvrdna vystupuje na protestoch proti NATO a patrí ku mále komunistov, ktorí dostávajú priestor aj v mainstreamových médiách (teda konkrétne v TA3). Svoj prejav prešpikoval humornými komentármi – napríklad pripomenul svoju výzvu pre študentov: „ak nájdete jeden Orbánov prejav proti NATO, máte u mňa zadarmo skúšku,“ alebo „pozrime sa pravde do očí, v 21. storočí.“ Škvrdnova kritika nebola zameraná iba na kritiku transatlantického expanzívneho militarizmu ale aj na neistoty a zmätky v alternatívnych kruhoch.

Posledný prejav mal žurnalista Artur Bekmatov, ktorý tu zastupoval post predsedu Frontu ľavicovej mládeže. Sústredil sa predovšetkým na možnosti propagácie ľavicových myšlienok v médiách. So Skálom sa zhodli na tom, že ľavicové ideály musia získať nový obal, nakoľko je verejná mienka nastavená proti tradičným symbolom socialistov a komunistov. Za nový cieľ stanovil vytvorenie média, ktoré by písalo autentické komentáre na súčasné spoločenské dianie ľavicovou optikou.

Záverom o aktivitách mladých ľavičiarov a komunistov na Slovensku

Treba pripomenúť, že Pirošík, Bekmatov, Pomajdík, Luljak sú aktívnymi komunistami už od  90. rokov zaktivizovali prvé pohyby na slovenskej ľavicovej scéne. Po sporoch s KSS sa Pirošík, Jagrik, Pomajdík oddelili, aby založili Vzdor, ktorý sa až v súčasnosti opätovne spolupracuje s KSS. Komunistická ľavica sa teda znova začína spájať a spolupracuje.

Juraj Janošovský pripomenul malé veľké úspechy posledných dní v ľavicovom hnutí –  pripomenul prínos fundovaného marxistického historika Ivana Luljaka v relácii Ľavicové spektrum (Slobodný vysielač), vydávanie kníh a publikačnú činnosť Artura Bekmatova a Lukáša Perného.

V kruhoch Nového Slova, ASA a Spoločnosti L. Novomeského vznikol celý rad zaujímavých a poučných prednášok – za posledné dní treba pripomenúť prednášku Marek Hrubca o budovaní socializmu vo Venezuele, prezentáciu knihy o Gustavovi Husákovi, prednášku historika Viliama Plevzu, ktorý vyjadril nádej v nových mladých intelektuálov, ktorí nebudú pri hodnotení režimu pred rokom 1989 zaťažení minulosťou.

Treba tiež pripomenúť to, čo nebolo na akcii povedané -množstvo aktivít a článkov od mladých komunistov zo Vzdoru, ktoré boli predstavené v rámci rozhovorov pre DAV DVA – napríklad ekologické aktivity Martina Zeleňáka, kritické články Miroslava Pomajdíka, prejavy Stanislava Pirošíka či mnohé ďalšie aktivity, ktoré sú publikované na oficiálnych stránkach Vzdor alebo časopisu Vzdor.

DAV DVA sa za pomerne krátky čas svojej existencie pokúsil integrovať takmer celú slovenskú ľavicovú scénu – či už publikovaním korešpondencie, ktorú do časopisu zaslali aktivisti alebo rozhovormi s osobnosťami slovenskej ľavicovej, zelenej, socialistickej a komunistickej scény. Na titulkách DAVDVA.sk sa ocitli mená ako ľavicový, proruský právnik Branislav Fábry, futurológ a filozof Ladislav Hohoš,spisovateľka Angie Oravcová, ekonóm Adrián Ondrovič,  vedec Karol Ondriáš, slovenský fotograf Andrej Palacko, aktivisti Tomáš Bóka, Marek Kopilec, Ladislav Michalek, Daniel Marko, Boris Demovič, Tomáš Martinčok, Igor Melicher, Štefan Hronček, Anton Smataník, Ladislav Hvižďák, Kristína Pažitná, Noro Potočák,Tomáš Dugovič, Alexander Riabov, Dušan Deák, historik Ivan Lulják, básnik Karel Panuška, politici Karol Fajnor, Aleš Hubert, Ľuboš Blaha, Stanislav Pirošík, Michal Frič, Pavol Suško, Peter Papánek, Jalal Suleiman, Josef Skála;  poetka Soňka Valovič, spoluogranizátor protestov Gorila Martin Perduk, básnik Matej V., právnik Tomáš Klimek, moderátor Tibor Moravčík, spisovateľ Roman Michelko, konštruktér Viktor Albert, filozof Vladimír Manda, filozof Ricahrd Sťahel,  komunistickí aktivisti Juraj Janošovský, Peter Černák, Alexander Veltiš, Anton Smataník, Milan Krošlák, horlivý propagátor družstevníctva David Diczházy, ekologickí ľavičiar Eduard Stančík, moderátor Slobodného vysielača Miroslav Hazucha, priaznivci projektu Venus a zdrojovej ekonomiky, komunitaristi, tvorcovia komunitných záhrad, permakultúry; anarchokomunisti, zelení ľavičiari, ale aj tzv. stará škola a mnohí ďalší. DAV DVA zorganizovali niekoľko občianskych aktivít od iniciatívy za záchranu slovenskej pôdy, iniciatívy za vystúpenie z NATO a EU či jarné upratovanie. Ľavicové myšlienky sa pokúsili spropagovať populárnou formou prostredníctvom klipu Elán: Z tričiek zúri Che Guevarra, kde si zahrali okrem neodavistov aj členovia KSS Jozef Smatana a Marek Kancír. DAV DVA má rotačnú funkciu šéfredaktora a tak sa už na kresle šéfredaktora vystriedali Lukáš Perný, Tomáš Bóka a súčasný Tomáš Klimek. Na pôde DAV DVA vzniklo občianske združenie, ktorého úlohou je šírenie osvety v ľavicovom hnutí – a tak vznikli aj rôzne sekcie ako napríklad Sekcia pre ekonomickú demokraciu, Sekcia pre ľudovú demokraciu, Sekcia pre archiváciu, Sekcia pre praktickú činnosť…a tak ďalej. Vízie, ktoré majú členova a podporovatelia DAV DVA sú založené nielen na teoretizovaní, ale aj praktickej činnosti – propagácie a vytvorenia vlastného fungujúceho družstevného podniku, ba dokonca samotná redakcie aplikuje priamo-demokratické princípy v rámci komunikácie cez stránku Loomiu.

V rámci KSS – teda skôr Frontu ľavicovej mládeže je mimoriadne aktívny žurnalista Artur Bekmatov, ktorí šíri osvetu antisystémovou kritikou v časopise ZEM & VEK, vydal knihu o A. Matuškovi, spoluorganizoval protest proti NATO a blokádu amerického konvoja v roku 2014, píše vojnové reportáže z občianskej vojny na Ukrajine a hlavne zhromaždil niekoľko mladých ľudí z univerzít do Frontu ľavicovej mládeže.  Žiaľ, treba kriticky dodať, že mladých komunistov je stále málo a je skutočne ťažké si ich získať na svoju stranu. Na druhej strane, strana Vzdor eviduje stále viac nových záujemcov o vstup do strany a taktiež do redakcie DAV DVA prispievajú stále nové mená, ktoré sa postavili proti kapitalizmu. Mimoriadne aktívnym komunistom je aj sýrsky internacionalista Jalal Suleiman, ktorý sa v minulosti osobne stretol M. Kaddafim. Jeho ohnivé a trefné prejavy majú úspech aj napriek jazykovej bariére, a patrí k skutočne aktívnym a otvoreným osobnostiam v hnutí.

Nie sú to však iba straníci, ale aj nestaníci, alebo priaznivci nestraníckeho prístupu budovania novej spravodlivejšej spoločnosti – aktivisti ako žurnalista Tomáš Bóka, ktorý píše brilantné antisystémové kritiky, aktivista Marek Kopilec propagujúci Projekt Venus a tzv. zdrojovú ekonomiku, aktivista Ladislav Michalek, právnik a marxista Tomáš Klimek, rozhlasový moderátor Miroslav Hazuhca, Igor Melicher, Roman Michelko, Norbert Potočák (Priama akcia), Eduard Stančík, Eduard Bango, Branislav Jurný, Peter Zajac Vanka, Ľubomír Jánošík, moderátorka a herečka Renáta Ryníková , priaznivci hnutia Anonymous, ľavicový a zelení aktivisti, ekonómovia, intelektuáli. Medzi uvedenými menami vznikli za posledné mesiace a roky mnohé spory, ktoré sú jazvami na slovenskej ľavicovej scéne. To však neznamená, že je situácia neriešiteľná, avšak ľavičiari sa budú musieť spolu naučiť slušne a vecne komunikovať a neskĺznuť k osobným útokom, ako tomu bolo často na sociálnych sieťach. Pripravuje sa druhé číslo DAV DVA, ktoré môže byť symbolom nového spojenia a spolupráce aktivistov.

Málokto to spomenie, ale slovenským komunistom a ľavičiarom v nemalej miere pomáhajú aj nie priamo komunistickí aktivisti. Ich sympatia s komunistickým hnutí spočíva v spoločnom nepriateľstvo voči tým istým silám, avšak za komunistami sa nazvať z rôznych dôvodov odmietajú. Za mnohé môže hnutie vďačiť dokumentaristom a filmárom z OTV Jánovi Bošanskému a Igorovi Jurečkovi, ktorí zaznamenali nielen blokádu amerického konvoja, ale aj protest pri príležitosti výročia prevratu v roku 1989 či pravidelné dokumentárne filmy z protestov proti NATO či ľavicových osobností prednášok; ďalej je to Vladimír Malý, ktorý zabezpečuje ozvučenie na spoločných akciách alebo Jozef Šolc, ktorého kvalitné a umelecké fotografie dali rôznymi podujatiam lesk a propagáciu.

Hnutie zdola sa buduje pomaly bez grantov zo Sorošových nadácií či bánk, agentúr a inštitútov skutočne ťažko. Podľa Lenina sa revolúcia robí s takými ľuďmi, akí sú. Slovensko je konzervatívna krajina, preto je predstava, že vznikne čisto komunistická vláda založená na prísnom dodržaní marxizmu-leninizmu nemožná. Aj preto je politika jednotnej fronty dôležitá podobne ako Košický vládny program. Na Slovensku je množstvo kresťanov a národne orientovaných občanov, ktorí sú zároveň proti kapitalizmu. Je možné, že otvorená politika v súčasnej situácii ukáže, že komunistom ide skutočne o práva poctivého pracujúceho človeka.

 

Foto: mike krzeszak, CC

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *