Konferencia DAV DVA: Alternatívy pre 21. storočie

Dňa 25. februára 2017 sa uskutočnila konferencia s názvom Alternatívy pre 21.storočie, organizovaná iniciatívou DAV DVA. Uskutočnila sa v Žiline v budove bytového družstva. Časovo bola rozvrhnutá od 12:00 do 18:00, čo sa viac menej dodržalo, aj keď tam boli nejaké patálie na začiatku z dôvodu dopravnej uzávery. Takže sa začalo troška neskôr – nevadí, aspoň sa stihli aktéri pripraviť a ľudia trochu zoznámiť. Na konferencii dostalo priestor päť ľudí, každý po polhodine, pričom po každej prezentácií nasledovala diskusia. Nakoniec ostal, respektíve mal ostať priestor pre dlhšiu diskusiu, ale k tomu sa dostanem ešte neskôr v texte.

Okrem jednotlivých vystúpení a diskusií dostal priestor aj Tomáš Bóka, dosluhujúci zodpovedný redaktor, na odprezentovanie prvého čísla časopisu DAV DVA v tlačenej podobe, ktorý sa dal kúpiť priamo na mieste za 2,50 €. Dala sa tu zakúpiť aj kniha “Eseje o kríze” od Romana Michelka, ktorú odporúčam, je celkom zaujímavým súhrnom nešťastnej transformácie po roku 1989. Je napísaná esejistickou formou, takže je dostupná naozaj všetkým ľuďom, ktorí majú hlavu otvorenú a nie zakopanú. Ešte jedna maličkosť predtým, než sa vyjadrím k jednotlivým vystupujúcim a priebehu konferencie… Zúčastnilo sa jej asi 35 ľudí rôzneho veku, aj keď musím povedať, žiaľ, primárne takmer iba mužského pohlavia. Aj keď jedna pani, ktorá tam bola, svojím výrazným vystupovaním prekonala aj tie dámy, ktoré tam neboli…

Roman Michelko: Reálne alternatívy ľavicovej politiky

Ako prvý dostal slovo Roman Michelko. Ako jediný vystupujúci nevyužil možnosť prezentácie a premietania, nič to však neubralo na kvalite jeho príspevku, nakoľko pán Michelko je politológ, vydavateľ, publicista, človek so širokým rozhľadom naprieč spoločenskými vednými odbormi. Pán Michelko začal historickým prehľadom štiepenia ľavice vo svete, ktoré sa začalo v podstate už v 19. storočí, kľúčovým bol však rok 1959, kedy sa ľavica na Západe odklonila aj deklaratívne od Marxových myšlienok, teda aspoň tá sociálno-demokratická určite. Prednášajúci sa zameral na rozpory ľavicových hnutí a strán a nevenoval sa len vývoju v ZSSR či ČSSR. Načrtnem základnú líniu toho, o čom Roman Michelko hovoril a čo považoval za kľúčové. Jeho vystúpeniu dominoval odklon ľavice od svojich voličov, teda od svojho tradičného elektorátu, ktorým bol pracujúci človek. Postupom času sa ľavicové strany, žiaľ, začali skôr orientovať na strednú a vyššie triedy a otázky ekonomické a sociálne, ktoré odjakživa predstavovali gro ľavicového myslenia, odsunuli na okraj záujmu, keď sa začali zaoberať parciálnymi otázkami, napríklad postaveniu menšín. Toto všetko sa dialo v historickom procese na pozadí neoliberálnej kontrarevolúcie, ktorá mala za následok posun celého politického spektra výrazne doprava – všade v západnej Európe sme mohli sledovať problém centrizmu, kedy sa sociálno-demokratické a kresťansko-demokratické strany po čase takmer úplne prestali od seba odlišovať, neraz aj vládli spolu ako napríklad v Rakúsku. Ako najjasnejší príklad prednášajúci uviedol až chronicky známy odklon britskej Labour Party smerom ku konceptu tretej cesty, čo nie je nič iné ako absolútne podriadenie sa neoliberálnej doktríne. Ďalej uviedol príklad aj z Nemecka, kde SPD absolútne zradila akékoľvek ľavicové myšlienky, ale aj príklad PASOK v Grécku. Ďalej pán Michelko hovoril o tom, ako by mala radikálna ľavica vyzerať, ale dotkol sa aj existujúcich konceptov ako napríklad Parecon (participatívna ekonomika) od Michaela Alberta či Ekonomická demokracia od Davida Schweickarta. Ako však Michelko správne poznamenal, žiadna politická strana doteraz tieto koncepty nezaradila do vlastného programu. Spomenul aj nové strany a hnutia, ktoré určitým spôsobom môžu byť inšpiratívne ako Die Linke, Podemos či Syriza. Podľa neho – ale aj podľa mňa – by mala ľavica postaviť do centra záujmu príjmovú polarizáciu, prekarizáciu práce, zrušenie renty a otázku pracujúcej chudoby, ďalej by mala reagovať na fenomén automatizácie a robotizácie, problém socializácie strát či fenomén miliardárov v politike, čo je absolútnym výsmechom občanom priamo do tváre. Pán Michelko spomenul aj kandidáta francúzskych socialistov Hamona, ktorý do svojho programu zaradil skrátenie pracovného času ale aj nepodmienený základný príjem. Okrem toho spomenul aj určité návrhy ako zdanenie monopolov, otázku bytovej politiky, zdanenie finančných špekulácii a iné ľavicové koncepty. Po jeho vystúpení nasledovala pomerne vášnivá diskusia, ktorá sa dotkla aj problematiky súkromných zdravotných poisťovní a vyťahovania peňazí z nášho zdravotníctva, ale aj otázky, prečo radikálna pravica na Slovensku začína dominovať. Na to Roman Michelko jasne odpovedal, že jednoducho si to odmakala, čo je pravda, lebo Kotleba sa nechával mlátiť na ulici, chodil medzi ľudí, pochodoval, rečnil. Navyše slovenská ľavica žije v ťažkej nostalgickej bubline, ktorá asi nie je tak atraktívna.

Martin Kráľ: Evolučné prekonanie kapitalizmu – koncept Richarda D. Wolffa

Druhým „pánom na holenie“ bol Martin Kráľ, ktorý by aj bol pánom na holenie, ale našťastie si udržiava výzor Friedricha Engelsa. Vystúpil s témou Evolučné prekonanie kapitalizmu, čo je konceptom Richarda D. Wolffa. Prednášajúci hovoril o definíciách socializmu, o rozkoloch, o probléme evolučného a revolučného cyklu. Celkom presne a trefne – a na tom sme sa zhodli už predtým – označil projekt byrokratického systému ZSSR za štátny kapitalizmus, čo podľa mňa sedí absolútne presne, nakoľko v súlade s ním považujem za socializmus ekonomický a politický systém, kde ľudia ovládajú fabriky, riadia ich, kde výrobná sféra nie je okupovaná štátnou byrokraciou, kde existuje politická a plná ekonomická demokracia. Tento koncept hovorí o odsúdení ako súkromného tak aj štátneho kapitalizmu, pričom je založený na zamestnaneckej samospráve, ktorá nie je dnes ničím výnimočným a mnoho podnikov začínajú preberať zamestnanci. Tento koncept počíta s prepojením zamestnaneckej a verejnej samosprávy, pričom sa musí klásť dôraz na dostatočne promptnú reakciu na zvládanie technologických zmien, rešpektovanie občianskej participácie a čo najviac demokracie.

Boris Demovič: Spravodlivý finančný systém – peniaze ako práca

Tretím prednášajúcim bol Boris Demovič, ktorý vyštudoval zoológiu a biológiu (ale dlhoročne sa venuje aj problematike finančného systému, pozn. editora). Témou jeho prednášky bol Spravodlivý finančný systém. Tento jeho koncept je založený na koncepte Peniaze ako práca, Bez práce nie sú koláče, Na počiatku bola vždy práca, teda odmieta vnímanie peňazí ako dlhu. Podľa neho by mali byť peniaze určené iba na výmenu tovarov, pričom človek by mal dostať toľko, koľko odpracuje. Autor chce takto dosiahnuť akési rovnostárstvo na základe pracovitosti, aj keď ja tam vnímam aj isté morálne trhliny, ale tomu sa v tomto texte nechcem bližšie venovať. Mne osobne prišla tá prednáška pomerne abstraktná, podľa mňa nemôžete len tak poprieť akúkoľvek ekonómiu, či už klasickú, neoklasickú, keynesiánsku, marxistickú, hocijakú. Jeho prednáška ľudí celkom zaujala, mne osobne ale prišla neuchopiteľná.

Igor Melicher: Ekonomická demokracia ako posledné štádium kapitalistickej spoločnosti

Štvrtým, ktorý dostal slovo, bol mladý študent politológie Igor Melicher. Predstavil celkom dobre známy koncept ekonomickej demokracie od profesora Schweickarta. Tento mladík ukázal celkom slušný slovný prejav na zmysluplnú tému, vyčlenil sa ako demokratický socialista, ktorý uprednostňuje pojem prosocializmu pred antikapitalizmom, pričom však kapitalizmus považuje za prežitý. Ďalej spomenul aj notoricky známy koncept Immanuela Wallersteina o jadre – semiperiférii – periférii globálneho kapitalizmu. Presah demokracie do ekonomickej sféry je to, čo je aj mne osobne veľmi sympatické. Igor spomenul aj najväčšiu kooperatívu na svete Mondragón, pričom dodal dôležitú vec, že budúca spoločnosť musí dekomodifikovať prácu. Na Igorovu prezentáciu zareagoval Roman Michelko, nakoľko Schweickartovu knihu v slovenskom preklade vydával.

Tomáš Martinčok: Návrhy a predstavy ekonomiky založenej na zdrojoch

S posledným príspevkom vystúpil Tomáš Martinčok, ktorý hovoril o projekte Venus, teda koncepte ekonomiky založenej na zdrojoch. Zaujímavé bolo to, že tento pán zvolil obrázkovú prezentáciu. Tento projekt je pomerne zložitý a komplexný – autor predstavil spoločnosť bez peňazí, hovoril o automatizácii, ukazoval plány na mestá budúcnosti, ako by mali vyzerať, hovoril o ich funkčnosti. Tento príspevok sa ľuďom celkom páčil, mne osobne príde utopický a mám radšej koncepty uchopiteľnejšie, ale to je môj názor. Dodám len, že dobrú poznámku o riziku technokracie v tomto systéme mal Tomáš Klimek.

Na záver už nezostalo veľa času na záverečnú diskusiu, kde v podstate vystúpil len jeden starší pán, ktorý povedal, že debatu o demokracii treba poprieť a je nutné uznávať iba demokratický centralizmus. Čo asi všetci dobre vieme, čo je, no čo už, aj takto sa niekedy končia debaty o alternatívach – tak, že sa zakopeme v minulosti. Na tohto pána reagoval najmä Michelko, ale aj spomínaná účastníčka, ktorá viackrát vystúpila s diskusnými príspevkami, miestami celkom trefnými, avšak na môj vkus príliš emotívnymi. Nakoniec dodám, že takéto konferencie sú prínosom a je dobré, že sa našla iniciatíva, ktorá je ochotná ich organizovať, takže vďaka za to.

Foto: archív Mareka Kopilca

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

Pridaj komentár