Konštruktér Viktor Albert: „V ideálnom komunizme by mali mať ľudia morálku.“

Viktor Albert patrí k ďalším ťažko pracujúcim intelektuálom. Mladý človek s charizmatickým imidžom prírodného človeka poskytol rozhovor pre DAV DVA o prírode, ideálnom komunizme, hipisákoch či komunitách. Rozhovor s Viktorom spracoval Mgr. Lukáš Perný.

Viktor, predstav sa nám. Čím sa živíš, čo ťa zaviedlo k ľavicovému mysleniu a pohľadu na svet?

Tak som obyčajný chlapec z dediny. Dnes sa  dá povedať, z hľadiska škatuľkovačov, že som vlastne kapitalista. Lebo som minulý rok založil s bývalým kolegom eseročku. Čiže živím sa konštruovaním strojov. A popri tom robím po večeroch s manželkou v čajovni.  Ako čerstvý inžinier som nastúpil ako konštruktér do zahraničnej spoločnosti-výrobcu dielov pre automobilový priemysel, kde som na pozícii vývojára silno precítil neudržateľnosť systému. Vývojárske kapacity sa nevyužívajú na vývoj súčiastok, ktoré by boli kvalitatívne lepšie, energeticky nenáročnejšie či bezpečnejšie, ale vo veľkej miere len na to, aby sa postavil prakticky rovnaký diel, ale inak tvarovo usporiadaný poľa požiadaviek dizajnérov. Takže sa dnes každý rok-dva robí na aute s rovnakými vlastnosťami ,,facelifting“. To znamená, že sa na aute zmení pár kontúr, aby malo lepší šmrnc. No to znamená vývoj nových dielov, výrobu nových foriem, nové problémy, nové zmätky, nový odpad. Všetko zbytočne (z pohľadu pokroku ľudstva). Okrem frustrácie z uvedomenia zbytočnosti celého tohto snaženia sme boli vlastne iba lacná pracovná sila, kde po nás štekali v cudzom jazyku.

Môj posun k ľavicovému mysleniu bol pozvoľný. Začal až na vysokej škole, kde som sa cez budúcu manželku Evku dostal k Novému slovu. Dovtedy som totiž, tak ako väčšina ľudí, nekriticky prijímal mainstream. To znamená, že som vyrastal v 90. rokoch. Plných objavovania kapitalizmu a nadávania na komunizmus. Človek čo nerieši, to berie ako samozrejmosť. Až keď som začal čítať články zo Slova a chodiť na prednášky, som pochopil, že existuje alternatíva. A keďže som silno ekologicky založený, tak mi jednoducho jasne vyšlo, že kapitalizmus zo svojej podstaty nemôže byť dlhodobo udržateľný a ani prospešný pre svet ako taký.

Spomínam si na našu debatu okolo, nazvime to, istého až spirituálneho-duchovného precítenia ľavicového myslenia cez určitú gnostickú empíriu. Vedel by si znova pripomenúť svoj pohľad na prienik ľavicového myslenia a, nazvime to, ezoteriky?

To je dosť obtiažne. Pod slovom ezoterika sa dá dnes pojať široké spektrum ľudí a názorov. Väčšinou sa tam nájdu ľudia duchovne založení, ľudia mysliaci na prírodu, ale aj mnoho šarlatánov a podnikavcov, priživujúcich sa na častej naivite ,,ezotericky“ priťahovaných ľudí. Prienik sa hľadá ťažko, ale dá sa nájsť. Prvý problém je individualita ,,ezoterikov“. Nie je to prúd, nemajú predstaviteľov. No často sú to ľudia s humanistickým a ekologickým pohľadom na svet, čo by malo korešpondovať aj s ľavicou.

No presne na tento prúd som sa chcel zamerať. Navštevuješ rôzne komunity, Rainbow gatheringy a podobne. Cítiš v týchto kruhoch akési intuitívne ľavicové myslenie v praxi?

Chýba im povedomie. Tridsiatnici z našej geopolitickej oblasti sa nebudú hlásiť k myšlienkam komunizmu, aj keď tak žijú, lebo je to niečo očiernené a majú to vžité. Uvediem príklad, keď už spomínaš Rainbow gathering. Je to dočasná komunita ľudí, ktorí sa stretnú na jednom mieste, spravidla v prírode. Sú niekde na lúke v lese. Snažia sa čo najviac odrezať od civilizácie. Spolupracujú, každý koľko vládze a chce. Nie je tam vodca, nie je tam pracovná doba ani sa práca jednotlivca nekvantifikuje. Niekto varí, iný nosí drevo či kope jamu na latrínu. Niekto hrá na hudobných nástrojoch. Zdieľajú si znalosti a zručnosti na tvorivých dielňach, precvičujú jógu či učia ostatných spievať. Jednoducho ako u Wericha: ,,Ten umí to a ta zas tohle, a dohromady uděláme moc“. Malý ostrovček dočasného komunizmu v praxi, ale ak sa spýtaš samotných aktérov, tak deväť z desiatich ti povie, že s komunizmom nesúhlasí.

Patríš podobne ako množstvo ďalších respondentov pre DAV DVA ku vzdelanej pracujúcej triede. Ako vnímaš aroganciu samozvaných elít, najmä z pravicového spektra, ktoré seba označujú za mienkotvorcov? Ako vnímaš ich aroganciu a napríklad aj vojnové štvanie, ktoré nás môže dostať do vojny, ktoré môžu byť pre ľudstvo smrteľné?

Priznám sa, že už dávnejšie som rezignoval na sledovanie spravodajstva. Nijako ma to neobohacovalo a rozhorčovať sa nechcem. Je to možno alibistické, ale nemám politické ambície a nevnímam to ako moje bojisko. Zatiaľ.

Ako vnímaš novú iniciatívu DAV DVA?

Pozitívne. Prajem Vám veľa čitateľov a dúfam, že zostanete objektívni a neskĺznete a nestanete sa iba negatívom pravice.

Myslíš si, že je nádej na štrukturálnu zmenu spoločnosti?

Nádej je vždy. A ja ako optimista v ňu verím. Ale nečakám ju v blízkom čase. Dúfam, že spoločnosť dozrie aj navzdory tomu mienkotvornému masírovaniu. Ak nie, tak sa časom spoločnosť zmení tak či onak, ale bude to buď po ropnom zlome, alebo veľkej vojne. Keďže to v spoločnosti, ktorá sa systematicky globalizuje, nevrie a pomyselný bod varu sa globalizáciu iba zvyšuje, tak iniciačný vplyv na takúto zmenu bude veľmi veľký. Ale potom sa to prekope od podlahy.  No ľudstvo i príroda si asi vytrpia veľa bolesti. Preto si myslím, že je dôležité rozmýšľať nad tým, ako by mala fungovať nová spravodlivá spoločnosť, aby nenastala iba ,,hurá zmena“, tak ako sme to videli po Nežnej revolúcii alebo aj v období nedotiahnutého komunizmu v 20. storočí, ktorý dnes slúži na očierňovanie ideálu ako takého.

Ako si ty predstavuješ komunistický ideál?

Ťažká otázka. Poučky som neštudoval. Môj pohľad na komunistický ideál je, že ľudstvo sa nesnaží vyťažiť z prírodných zdrojov a iných ľudí stále viac a viac ako teraz, ale snaží sa o spravodlivú udržateľnosť ľudstva. Predstavujem si svet, kde firmy spolu nebojujú, ale navzájom si pomáhajú. Kde sa ľudia od práce oslobodzujú vďaka robotom a nie, že prichádzajú o prácu. Toto je považujem za dôležité. V ideálnom komunizme by mali mať ľudia morálku (samostatná kapitola) a spolupatričnosť. Tak isto by mal dovoľovať istú mieru súťaživosti, keďže je to v ľudskej povahe. Hovorím, ťažká otázka, hodná samostatnej a dlhej debaty.

Si skôr dialektický materialista alebo duchovne založený idealista? Otázka teda smeruje skôr na rozdiel medzi predstavami komunizmu teistického či ateisticko-panteistického. Čo ti je bližšie?

Samoškatuľkovanie. Túžim poznať pravdu, no zatiaľ spoznávam jej mnohé tváre. Vyrastal som ako ateistický materialista, no časom som pochopil, že je to iba jeden smer náhľadu na vec a že matéria ako taká nie je taká, ako som ju vnímal v detstve. Čím hlbšie ideš do fyziky, tým skôr začneš by zmätený a neistý v otázke, čo je pevné a čo nie. Neverím v predstavu fúzatého boha, ale zároveň nedokážem ani dať argument pre neexistenciu nemateriálnej sily, ktorá TO začala… Čo sa týka komunizmu, tak si nemyslím, že sa ho to týka. Komunizmus vnímam ako ideál spoločnosti, popisujúci vzťahy medzi ľuďmi. Mal by byť vecný a materiálny, no nemal by obmedzovať ľudské bádanie v duchovnej sfére. Ľudia by si mali pomáhať, a to na všetkých úrovniach.

Často píšem aj o ekonomických alternatívach už v rámci kapitalizmu – tzn. družstevníctvo, kooperatívne podniky, socialistické samosprávy, ekonomická demokracia. Nerozmýšľal si pri tvorbe vášho podniku, ktorý si spomínal v úvode, nad vytvorením družstva resp. podniku založeného na ekonomickej demokracii?

Málo. Pri našom prípade to nebolo prakticky možné. Je to na dlhšie. Ale v hlave to mám a v horizonte x-rokov by som sa rád zúčastnil tvorby výrobno-spracovateľského družstva.

Aký by si zanechal po sebe krátky odkaz pre budúce generácie? Akési motto.

Ľudia myslite! Neglorifikujte si mottá iných.

Fotografie: archív Viktora Alberta

 

Pridaj komentár