Kontračlánok: Anarchokapitalizmus 2.0 – Hasenie napľutého ohňa

Článok je reakciou na: http://davdva.sk/anarchokapitalizmus-2-0/

Po tom, ako sa v roku 2009 začala vo väčšej miere šíriť idea Zdrojovej ekonomiky, najrôznejšie, hlavne pravicové think tanky začali okrem asi najznámejšej tézy „lebo sa to nedá“ šíriť aj „superpravdivé odhalenia“ tajomného pozadia  projektu, od tých jašteráckych o novom svetovom zriadení, čo je síce technicky správne, ale nie v zmysle Georga Orwella, až po tie, kde chcú hnusní komunisti zriadiť globálny Sovietsky zväz a zotročiť úbohých ľudí.

Tieto demagogické snahy sa samozrejme od majiteľov kapitálu dali očakávať, podobne ako vidíme snahy ropných spoločností o zákaz boja proti globálnej klimatickej zmene, lebo tá nesmie existovať vo svete, kde treba páliť ropu a produkovať oxid uhličitý.

Najčastejším jednoduchým pseudoargumentom proti Zdrojovej ekonomike je argumentum ad terminatorem, lebo čo ak sa technológia vymkne kontrole a zapracuje na likvidácií ľudstva, prípadne sa nájde šikovný psychopatický hacker, ktorý zmanipuluje údaje v systéme tak, aby spôsobil globálny hladomor…

Aj keď termín správa zdrojov pomocou siete znie pre technofóbov hrôzostrašne, časť systému zabezpečujúca dostatok je tak jednoduchá, že sa dá realizovať aj pomocou šnúrok a kamienkov. Nepotrebuje žiadnu hlboko premýšľajúcu umelú inteligenciu schopnú samostatného rozhodovania o tom, či ľuďom zdroje vyskladní alebo nie. Otvorený prístup k zdrojom je postavený na jednoduchom princípe, v ktorom si jednotlivec objedná výrobu tovaru a tovar je mu následne dodaný a jednotlivcom prevzatý. V určitej obmedzenej miere dnes tento systém využíva napríklad projekt Agrokruh, kde si spotrebiteľ sám vypočíta svoju spotrebu zeleniny, túto objedná, zaplatí, zelenina sa zaseje a spotrebiteľ si ju v čase zrelosti príde vyzdvihnúť. Algoritmy systému Zdrojovej ekonomiky limitujú len neštandardné objednávky a pri objednávke napríklad kila zlata bude systém požadovať vysvetlenie účelu na ktorého preukázanie poslúži napríklad technická dokumentácia projektu, v ktorom je potrebné použiť kilo zlata s doložkou pracovnej skupiny, ktorá na projekte pracuje. Argumenty typu: „lebo chcem“ systém zaujímať nebudú a treba podotknúť, že ani pri objednávke vozidla človek nedostane vozidlo, ale prístup k používaniu vozidla. Je to systém pre dlhodobú udržateľnosť civilizácie a nie utopická vízia sveta, kde má každý všetko, ako sa niektorí mylne domnievajú. Okrem toho na každú farmu, baňu a továreň dohliada naozajstný živý človek, resp. celá plejáda živých ľudí s patričnou úrovňou vzdelania, ktorých záujmom je neustále vylepšovanie systému. Bude to znieť zvláštne, ale takto to fungovalo už v prvotno-pospolnej spoločnosti, ktorá preniesla Európanov cez dobu ľadovú. Systém distribúcie samozrejme musí byť zálohovaný pre prípad, že by došlo k jeho poškodeniu, napríklad náhodnými okoloidúcimi kapitalistickými fundamentalistami bažiacimi po vlastníctve zdroja. Toto nebezpečenstvo bude najvýraznejšie v prvej generácií „nového svetového poriadku“, pretože dnešná spoločnosť sa ľahko delí a ťažko spája, lebo je od útleho detstva vedená k vytváraniu vlastného prospechu na úkor ostatných, ako by povedali kapitalisti – tých neúspešných. U ďalších generácií budú na motívy súčasného ekonomického systému filmované horory. Túžba po vlastníctve je vyvolaná „škrečkovacím“ efektom nedostatku, ktorým musí trpieť každý konzument, lebo keď niečo potrebuje, nestačí mu požičať si to, pretože by to mohol potrebovať aj v budúcnosti, kedy už nemusí mať tých pár šestákov, za ktoré si to dnes môže kúpiť.

Najďalej od kritického úsudku má podozrenie  z toho, že Zdrojová ekonomika slúži nejakej globálnej elite, v najvtipnejšom prípade tajným spolkom.

Obvykle ho používajú osoby, ktoré sa ani neunúvali naštudovať si základné tézy Zdrojovej ekonomiky a netušia, že v tomto systéme nie je používané platidlo ako poukaz na prístup k životným potrebám, teda neexistuje spôsob, ako spoločnosť ovládať, keďže na ovládanie spoločnosti je v prvom rade potrebné spoločnosť udržovať v nedostatku, na čo sú peniaze jediným známym nástrojom. Ako sa dá človek s prístupom ku všetkému potrebnému donútiť k poslušnosti voči akejkoľvek autorite? Dal by sa človek, ktorý nesúhlasí s niektorým z aspektov Zdrojovej ekonomiky donútiť konať, alebo naopak nekonať tým, že sa mu obmedzí prístup k životným potrebám, tak ako to dnes robia zamestnávatelia a štát? Nedal. Takže v prípade, že by Zdrojová ekonomika slúžila niekomu, kto túži ovládať svet, k ničomu by mu neposlúžila. Samotnou svojou konštrukciou spôsobuje Zdrojová ekonomika úplnú slobodu jednotlivca a zároveň minimalizáciu kriminality.

Ekonomické triedy v Zdrojovej ekonomike z vyššie uvedeného dôvodu neexistujú. Hodnota človeka pre spoločnosť je definovaná jeho schopnosťou a ochotou podieľať sa na rozvoji spoločnosti. Každý má rovnakú možnosť nadobudnúť akékoľvek vzdelanie a lekár, učiteľ, záchranár má na rozdiel od dnešného pokriveného spoločenského rebríčka vyššiu spoločenskú hodnotu ako futbalista, politik alebo dcéra miliardára, ktorá šokovala verejnosť nechutným outfitom.

Na druhú stranu sa súčasní majitelia viac ako priemerného majetku obávajú, že im globálny štát všetko zoberie a zavrie do gulagu naopak ich. Zdrojová ekonomika nie je politický systém. Dá sa chápať, ako realizačná platforma prispôsobujúca sociálnu evolúciu technologickej v záujme dlhodobej udržateľnosti všeobecného dostatku, čo konzervatívnym dedičom impérií a iným členom 1% samozrejme nevonia. Ich záujmom je bojovať proti šíreniu všeobecného povedomia a o možnosti prechodu práve na Zdrojovú ekonomiku, čím sa dostávame späť ku koreňu všetkých zaručených „právd“.

Je viacero scenárov prechodového obdobia, na ktorého konci stojí Zdrojová ekonomika, ani jeden z nich nepočíta s represiou voči dnešným majiteľom sveta. Týchto vnímame len ako ľudí, ktorí sa prispôsobili súčasnému systému a využili ho pre svoj prospech, v prenesenom význame pre svoje prežitie v relatívnom dostatku. Kapitalizmus nemá najmenšiu šancu prežiť štvrtú technologickú revolúciu, ktorú v záujme ušetriť peniaze vyplácané pracovným silám sám vyvolal. Logickým dôsledkom technologickej revolúcie, ktorej najvýraznejším počinom je nahrádzanie pracovnej sily robotizáciou, je naopak zavedenie Zdrojovej ekonomiky. Prírodné zdroje sa stanú spoločným dedičstvom ľudstva buď tak, že súčasný systém skolabuje pod tlakom nedostatku kúpnej sily vyvolaným stúpajúcou technologickou nezamestnanosťou a znehodnotí tak platidlo do tej miery, že privátne prírodné zdroje prestanú mať pre svojich majiteľov hodnotu alebo vytváraním a spájaním komunít fungujúcich na lokálnej forme Zdrojovej ekonomiky klesne dopyt po produkte privátneho vlastníka natoľko, že nebude mať inú možnosť, ako zdroj odovzdať, pretože ponechať si ho, prestane mať zmysel. Samozrejme, je tu ešte aj niekoľko iných možností vývoja spoločnosti, ako napríklad v snahe o udržanie súčasného ekonomického systému spôsobiť namiesto prechodového obdobia globálnu občiansku vojnu. Je však nepravdepodobné, že po nej nastane čokoľvek iné, ako to, že znova len niekto bude vládnuť a ovládať. V tom prípade sa môžeme dočkať aj orwellovského nového svetového poriadku.

 

Foto: Ron Mader, CC

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *