Pri príležitosti narodenia Karla Marxa vám prinášame ukážku z filmu Mladý Karl Marx. Video zverejňujeme iba ako PR pre film, ktorý si celý môžete kúpiť tú.
Labor History – Dejiny pracujúcich a práce informuje: #VtentoDeň roku 1818 sa v Trieri, v Nemecku, narodil Karl Marx, známy novinár, revolučný socialista, filozof, ekonóm a jedna z najvplyvnejších osôb histórie vôbec.
Mlady Karl Marx (2017) prepis tituliek: Dnešná priemyselná revolúcia vytvorila moderného otroka. Otrok je proletariát a oslobodením sa, oslobodí ľudstvo. A táto sloboda má meno: komunizmus. História existujúcich spoločností je história triednych bojov. Celá spoločnosť sa čoraz viac štiepi na dva veľké nepriateľské tábory, na dva veľké, priamo proti sebe stojace triedy …buržoáziu a proletariát. Buržoázia nahradila ľudskú dôstojnosť za výmennú hodnotu a riadne nadobudnuté slobody nahradila jedinou bezohľadnou slobodou obchodu – voľného obchodu a zisku. Buržoázia strhla z rodinných vzťahov sentimentálny závoj a premenila ho na čisto peňažný vzťah. V mrazivej vode sebeckej vypočítavosti utopila posvätnú hrôzu náboženského vytrženia, rytierskeho nadšenia i filisterského rozcítenia. Komerčné krízy svojim pravidelným návratom ohrozujú existenciu buržoáznej spoločnosti. Potreba stále rozširovať odbyt svojich výrobkov štve buržoáziu po celej zemeguli. Univerzálna komerčná buržoázna spoločnosť sa rodí s univerzálnou vzájomnou závislosťou národov. Moderná buržoázna spoločnosť je ako čarodejník, ktorý už nemôže ovládať démonov povolaných jeho kúzlami. Zbrane, s ktorými buržoázia potopila feudalizmus, sú teraz obrátené proti samotnej buržoázii. (Pozri bližšie MARX, K., ENGELS, F. Komunistický manifest, 1848 Marxist.org Pozri bližšie: https://www.marxists.org/slovak/marx-engels/1848/manifest/index.htm)
The history of existing societies is the history of class struggles. Society is splitting into two great hostile camps, into two great classes that confront each other. Bourgeoisie and Proletariat. The bourgeoisie has resolved personal worth into an exchange value, and, in place of indefeasible chartered freedoms, has set up that single, unconscionable freedom – Free Trade and profit. It has torn away from the family its sentimental veil, nd has reduced the family relation to a mere money relation. It has drowned the heavenly ecstasies of religious fervour, of philistine sentimentalism, in the icy water of selfish calculation. Commercial crises, by their periodical return, put the existence of bourgeois society in peril. The need of a constantly expanding market for its products chases it over the entire surface of the globe.A universal commercial bourgeois society is born with universal interdependence of nations. Modern bourgeois society is like a sorcerer who can no longer controlthe dem ns summoned by his spells. The weapons with which the bourgeoisie felled feudalism are now turned against the bourgeoisie itself. Manifesto of the Communist Party
Lukáš, tuším v blogu si mal obšírnejší článok. Budem reagovať aj naň, ale skôr všeobecnejšie na určitý problém v chápaní komunistického hnutia, jeho cieľoch. A to súvisí aj s chápaním podstaty marxizmu a chápania socializmu a komunizmu.
Tak ako sa dnes podáva podstata marxizmu a zmysel socializmu či komunizmu, nemá s marxizmom nič spoločného. Zrejme to bol problém už za čias Marxa a preto aj on vyhlásil, že sa necíti byť marxistom.
Marxizmus, socializmus, komunizmus sme previedli z objektívnej roviny do subjektívnej. Ako ideál spravodlivej spoločnosti. A z tohto subjektívneho postoja vyplýva pre ľavicu veľký problém. Nie náhodou tieto dni V. Putin prehlásil, že komunisti vlastne nevymysleli nič iné ako kresťanstvo. Pokiaľ chápeme marxizmus a socializmus v zmysle dnešného chápania ako ideál spravodlivej spoločnosti, má pravdu.
Nakoniec, tak problém podávajú aj slovenskí marxisti Ľuboš Blaha a Peter Dinuš. Marxizmus a socializmus ako problém sociálnej spravodlivosti. Hoci ja som u Marxa túto tému nevidel špeciálne riešiť a určite nie dávať na ňu dôraz.
Dejinám je v podstate ideál sociálnej spravodlivosti ukradnutý. V pohybe dejín sa to rieši nie cez subjektívne chápanie ideálu, ale v reálnej, materiálnej rovine ako súlad spoločenskej formy (spoločenských vzťahov) so sociálnym obsahom (úrovňou výrobno-technologického spôsobu). Marx to sformuloval v zákone súladu výrobných vzťahov s úrovňou a charakterom výrobných síl. Tento zákon je len konkretizáciou všeobecne platného prírodného zákona premeny kvantitatívnych zmien na kvalitatívne a naopak (ja by som to nazval aj súlad kvantity a kvality) a zasahuje každodenne aj do našich životov.
Ak sú VV a VS v súlade (alebo forma s obsahom), systém je vyladený, pracuje efektívne a možno ho považovať za sociálne spravodlivý. Ak Ľuboš Blaha napr. neuznáva otrokárstvo za sociálne spravodlivý systém, tento zákon to ukazuje inak. V praxi sa to prejavilo tak, že aj Spartakus so svojimi povstalcami po víťazstve nemienil založiť nejaký komunizmus ale znovu len otrokársky štát, aj keď možno značne zreformovaný, poľudštený.
Potom môžeme aj socializmus postaviť do objektívnej roviny, ako vyjadrenie spoločenskej objednávky, nie ako ideál sociálnej spravodlivosti. Teda potrebu zosúladiť spol. formu s obsahom, aby pracoval efektívne. A tu už môžeme ukázať, že spoločenskou objednávkou je požiadavka na vzdelanú, vyspelú pracovnú silu, aby dokázala obsluhovať čoraz sofistikovanejšie technologické, výrobné, riadiace, administratívne a iné systémy. To kumulovanie zdrojov v rukách úzkej skupiny ľudí znefunkčnuje celý systém. Totiž tá potvora princíp súladu formy s obsahom vie narobiť problémy, ak ho nedodržíme. Tak ako nemôžeme nacpať do vodíkovej formy, väzby väčší počet protónov, elektrónov, tak ani do kapitalistickej (ale ani do socialistickej) formy nevieme nacpať viac sociálnej kvantity. Pretože tak ako sa transurány rozpadajú, tak sa pod tlakom narastajúcej kvantity začne rozpadať aj spoločenský systém. To, čo pozorujeme dnes, rozpad EÚ, systému medz. vzťahov, pravidiel, spoločenského systému vôbec, je dôsledkom toho, že západné elity ako blbci tlačia na ekonomický rast, hoci ten logicky potom tlačí na zmenu systému, rozklad starého. Nesúlad má za výsledok to, že síce chrlíme prebytky potravín, len v mäsových výrobkoch mäsa niet, v čerešňovom kompóte čerešní niet. Máme čoraz dokonalejšiu televíznu techniku (obsah), len kvalita programov prudko upadá.
Lenže to sa týka aj socializmu. Aj ľavičiari hľadajú v r. 1989 všetky možné hriechy socializmu, chyby, hoci išlo o prejav tohto zákona – klasický socializmus vyčerpal svoje hranice existencie, hranice rastu.
A snívať dnes o akomsi ideálnom sociálne spravodlivom socializme zavádza ľavicu do utopizmu, ktorému masy nemôžu uveriť.
Tento zákon súladu VV a VS má jeden praktický dôsledok z hľadiska ľavicovej stratégie. Premietol sa do dejín ako striedania spoločensko-ekonomických foriem. A tie majú svoje vymedzené hranice existencie, definované v pojme epochy. Epochu môžeme presne vymedziť, sociálne systémy podliehajú tým istým princípom ako aj prírodné. A tak ako vodu v kvapalnom stave definujeme v rozmedzí 0 – 100 stupňov C, tak aj socialistickú epochu môžeme definovať v rozmedzí r. 1928 – 1998. Za touto hranicou sa socializmus stáva vedľajšou vývojovou líniou, tak ako ňou je dnes aj kapitalizmus. A preto úlohou komunistov už nie je definovať sa ako antikapitalistické hnutie, ale skôr ako antisocialistické, ako pozitívne prekonanie socializmu. Teda nie ako návrat k VOSR, ale k novembru 1989, kedy bola prerušená pozitívna dejinná vývojová línia. Prakticky sa to prejavuje napr. v tom, že ak pred 20 rokmi ešte ľudia reagovali na socialistické, komunistické témy, dnes klasické komunistické a ľavicové strany prestávajú byť zaujímavé. Chce to skutočne revolučné komunistické hnutie, ktoré prekoná aj socializmus.
Trochu som reagoval aj na článok zo Slova z týchto dní : Prečo minulý režim nebol socializmom. Nečítal som ho, ale stačil mi nadpis, obsah je už všeobecne známy.
Je to niečo podobné, ako keby sme prehlásili, prečo selén vlastne nie je selénom, pretože má také vlastnosti (jed), ktoré sa nám nepáčia. A vyrobíme (ale na úplne inej kvantitatívnej úrovni, inom obsahu protónov, neutrónov a elektrónov) iný selén, humánny, sociálne prijateľný. Čo nejde, pretože selén má svoj determinovaný obsah.
Podobne je relevantné, či sa niekomu socializmus páčil a vymýšľa si nejaké utopické vízie raja, socializmus ako spoločenská forma má svoje vymedzené historické hranice (1928 – 1998) a s tým sa nedá pohnúť. Tak ako mal prvobytný systém tiež svoje hranice, skončil pred 5200 rokmi. Prvobytné kmene tu síce ďalej existujú, ale v strategickej oblasti sú múdrejšie ako dnešné kapitalistické elity. Polynézania si žijú vo svojom polynézskom raji a nesnívajú o nejakom ekonomickom raste. Takmer nulový rast im zaručuje ešte dlhú existenciu.
Pingback: Evanjelium podľa Wilhelma Weitlinga, buriča, proroka a vizionára vedecky riadenej spoločnosti - DAV DVA - kultúrno-politický magazín