Môžu družstvá zachrániť slovenské poľnohospodárstvo?

Zdieľaj článok:

  Podpora veľkých zahraničných firiem bola dlhodobo hlavným liekom na nezamestnanosť mnohých vlád na Slovensku. Lenže veľké firmy aj napriek výhodným stimulom nechcú ísť do zaostalých regiónov. A kto vie, ako dlho budú udržiavať miesta tam, kde už sú? Podpora firiem domácich, firiem v zaostalých regiónoch a zabránenie presunu pracovných miest do zahraničia, by mali byť cieľom najbližšieho obdobia. Ale ako podporovať vlastné firmy a navyše v zaostalých regiónoch, keď takých veľa nie je? Ako zvýšiť zamestnanosť v hladových dolinách? Ako obnoviť potravinovú sebestačnosť Slovenska? Musíme zvoliť taký model podpory, ktorý vyrieši všetky tieto otázky.

  Do roku 1989 sme boli potravinovo sebestačná krajina, hlavne vďaka nášmu družstevníctvu. Netreba vymýšľať koleso nanovo, stačí sa inšpirovať tým, čo sa osvedčilo a prispôsobiť súčasným podmienkam. (1) Družstevníctvo zažíva v súčasnosti vo svete boom, vďaka svojej efektivite a schopnosti odolávať kríze. (2) Družstvá sú vhodné najmä preto, lebo vďaka svojej organizačnej štruktúre sa hodia viac do lokálnych ekonomík ako veľké korporácie. Je to efektívna forma, ako podporiť zaostalé regióny, vytvoriť prácu pre miestnych ľudí a zvýšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska. Chcem len zdôrazniť, že tento návrh je nepolitický, čiže určený pre všetkých aktívnych občanov so záujmom sa zapojiť.

Riešenie pre Slovensko

  Jedným z riešení pre slovenské poľnohospodárstvo by mohla byť orientácia na lokálnu výrobu ekologických “bio” produktov prostredníctvom malých družstevných samospráv. Dnes sa ľudia okrem ceny pozerajú aj na kvalitu potravín. V mnohých krajinách na svete už vo veľkom vznikajú zamestnanecké samosprávy, sú úspešné a preto ich začali podporovať aj niektoré vlády (dokonca aj niektoré štáty v USA). (3) Na Slovensku by sme zabili viacero múch naraz, ak by sme budovali poľnohospodárske družstvá zdola, to znamená samotní občania. Pomohlo by to zníženiu dlhodobej nezamestnanosti (v poľnohospodárstve nie je potrebná veľká špecializácia), regionálnej nezamestnanosti (poľnohospodárske družstvá sú vhodnejšie pre vidiek) a takisto by sme zvýšili potravinovú sebestačnosť. O potravinovej sebestačnosti hovorí väčšina politických strán, ale nijaká z nich ju nezačala reálne napĺňať, takže netreba len čakať na pomoc vlády, ale začať sa spoliehať na seba.

  Lokálne poľnohospodárske družstvá by pôsobili v jednotlivých regiónoch a medzi sebou by spolupracovali navzájom, nie si konkurovali. Spolupráca družstiev medzi sebou by mohla byť koordinovaná zastrešujúcou organizáciou. Vďaka organizovanosti by sa dosiahla vyššia efektivita a taktiež by sa predišlo vzájomnej konkurencii jednotlivých firiem. Úlohou organizácie by bolo dohliadať, aby jej členovia fungovali na princípe spolupráce a solidarity.

  Keby aj občania kupovali produkty družstiev vo svojom regióne, podporili by tým seba a na oplátku by lokálne družstvá mohli preinvestovať časť zisku v prospech svojho regiónu. Toto je ďalšia výhoda družstiev, že si môžu vytvárať fond spoločenskej spotreby, prostredníctvom ktorého môžu podporovať lokálne prospešné investície, ktoré sú potrebné v regiónoch. Prostredníctvom siete lokálnych poľnohospodárskych družstiev by sme pomohli sami sebe a nepotrebovali by sme žiadny zásah politickej moci zhora. Mohli by sme postupne vybudovať sieť pestovateľských, chovateľských, spracovateľských a odbytových družstevných samospráv pôsobiacich v poľnohospodárstve.

Čo je dôvodom úspechu zamestnaneckých samospráv?

  V družstvách, kde všetci zamestnanci majú rovnocenný hlas na členskej schôdzi  a kde sú všetci zamestnanci rovnocennými vlastníkmi, splýva funkcia majiteľa a zamestnanca do jedného. Keďže každý zamestnanec-vlastník pracuje pre seba, má o to väčší záujem, aby sa družstvu darilo a je o to viac motivovaný. V takomto kolektíve vzniká synergický efekt, kde sa sila kolektívu znásobuje, pričom je väčšia ako dohromady sila tých istých jednotlivcov samostatne, v skratke 2+2=5.

  Cieľom tohto návrhu je inšpirovať drobných poľnohospodárov a bežných ľudí, aby zakladali družstevné samosprávy vo svojich regiónoch a vzájomne sa medzi sebou koordinovali.

Foto: skyseeker, CC

_______________________________________________________________________________________________________

1) Inšpiráciou nám môže byť napríklad náš bývalý podnik JZD Slušovice, ktorý fungoval na podobných princípoch, bol veľmi úspešný, až pokiaľ nebol politicky zlikvidovaný po roku 1989: https://davdva.sk/jzd-slusovice-socialisticky-zazrak/

2) lebo aj príklad zo sveta, konkrétne zo Severosýrskej federácie Rojava, kde takto úspešne fungujú aj za súčasnej ťažkej situácie: http://ekonomickademokracia.blogspot.sk/2016/03/skusenosti-druzstiev-v-rojava.html

3) Družstevný trend v USA: http://ekonomickademokracia.blogspot.sk/2016/01/novy-trend-zamestnaneckych-samosprav-v.html

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.