Na draka

Začala hodina slovenčiny. Miňo vôbec nemal náladu na nejaké nominatívy, genitívy, a už vôbec nie na imperatívy. Gramatiku neznášal.

„Učivo na draka,“ hundral a potajomky si z lavice vytiahol notebook. Fantasy, to je to, čo ho bavilo, a tak si na displeji vygooglil draka. Najlepší bol fialový s piercingom v pravej nozdre, v papuli mu svietil trendy zubný strojček. Vyzeral dosť otrávene, akoby ho to už vo virtuálnom svete nebavilo. Pootočil jednu z troch hláv a uprel na Miňa zelené oko, vystrčil 3 D labu z monitoru, potom druhú, tretiu, štvrtú, zamával 3 D krídlami, vletel do triedy a príšerne zreval. Posledné slovo, ktoré stihla slovenčinárka dopovedať, bolo „pád“ a odpadla. Na drakov v triede si síce už zvykla, ale tento drak bol až príliš skutočný. Žiaci vyjavene pozerali.

Medzitým zazvonilo, dvere sa ľubozvučne otvorili a do triedy rytmickým krokom vošla učiteľka hudobnej výchovy, ktorú prezývali Tralala. Ľahostajne prekročila odpadnutú slovenčinárku a osopila sa na týždenníkov: „Otvorte okná, je tu smrad, akoby tu zdochol drak. Vetrali ste vôbec?“ Učiteľka Tralala si totiž potrpela  na čerstvý vzduch.

„Pani učiteľka,“ zajachtali zborovo týždenníci, „to drak!“ A ukázali prstom hore. Učiteľka Tralala  vyvrátila hlavu a pozrela dohora. Rovno nad jej hlavou visel obrovský drak s tetovačkou draka na bruchu a ešte k tomu fialový, tú farbu neznášala,  jej hlasivky vytiahli horné c, trikrát sa otočila okolo seba, kým si uvedomila, kde ja východ, potom preletela cez zatvorené dvere, rútila sa po chodbe a disharmonicky kričala: „Drak v 6. B!“

Dejepisárka a angličtinárka išli práve okolo a udivene za ňou pozerali.

„V 6.B  asi zase niekto vystrája,“ povedala prichádzajúca výtvarníčka.

Všetky tri si dodali odvahy a vošli do spomínanej triedy. Z výtvarníčky vybehlo: „Drak! A dosť surrealistický!“„Musím si odskočiť pre paletu!“ zajachtala a už jej nebolo. Nevedno či sa tak nadchla alebo zľakla.

Vtom drak zreval: „Princeznúúú!“

Dejepisárka nestratila duchaprítomnosť a začala drakovi vysvetľovať, že je 21. storočie, že Slovensko je republika /zatiaľ/, a že princezny v našom geopolitickom priestore nenájde /zatiaľ/.

„Ibaže..,“ prerušila ju angličtinárka, „…ibaže by odskočil do Anglicka, tam je princezien dosť a tá nová je na zjedenie, ňu, ňu, ňu…“ Využila šancu a navrhla drakovi, aby prišiel na popoludňajšie doučovanie z angličtiny, pričom použila svoju obľúbenú vetu: „Bez angličtiny dnes neprežiješ! Okay?“

„Princeznúúú!“ reval vyhladovaný drak. Otvoril papuľu, takže mu videli až do žalúdka. Zistili, že ho má prázdny, a tak sa radšej odporúčali, že vraj na svoje hodiny.

Žiaci ostali s drakom sami.

„Princeznúúú!“reval drak.

Chlapci zacítili svoju príležitosť, vytiahli petardy a inú zábavnú pyrotechniku, ktorú mali vždy poruke a vhodili ich drakovi rovno do otvorenej ohnivej papule. Prebehla chemická reakcia a výbušná zmes explodovala. Drakovi sa najprv zaiskrilo v očiach, potom v papuli, vyšľahli z nej farebné svetelné jazyky, potom  začali vybuchovať svetelné gejzíry. V triede sa roztočili svetelné kolesá, špirály a hady. Padal dážď iskier. Drak reval, petardy trieskali a syčali, dievčatá pišťali.

„Super ohňostroj!!!“ pochvaľovali si chlapci, boli nadšení, takú svetelnú šou ešte nezažili.  Rozhodne to bolo zaujímavejšie ako gramatika.

„To  nie sú žiaci, ale draci!“ kňučal vysilený drak. Počas ohňostroja sa mu roztavil piercing a prišiel aj o trendy zubný strojček.

Zrazu sa dvere rázne otvorili a do triedy vstúpila nič netušiaca matematikárka.

„Čo tu revete ako draci?“ zrevala a ľahostajne prekročila odpadnutú slovenčinárku.

„To my nie, to drak,“ povedal Miňo a potmehúdsky sa usmieval. Čakal, že sa matematikárka zosype a bude po skúšaní, no nič podobné sa nestalo. Matematikárka sa chladne pozrela na draka a skríkla: „Drak- nedrak, čo je to za neporiadok? Lietate po škole ako draci, revete ako draci, som zvedavá, či ste sa aj učili ako draci.“„Odpovedať!“ zrúkla a ukázala na prvého, ktorý jej padol do oka, vôbec ju nezaskočilo, že to bol práve drak. Drak na ňu vytreštil už aj tak dosť vypuklé  oči.

„Nerozumel si?“ hlas jej vyskočil do fistuly.

Drak bol zvyknutý, že princezny sa pred ním triasli, fňukali a pokorne čakali na svojho osloboditeľa. Táto princezná sa mu zdala akási príliš sebavedomá, zrejme prešla emancipačným procesom. Vôbec na ňu nemal chuť.

„K tabuli!“ kričala už poriadne rozčúlená matematikárka.

Ani nevedel, ako vyletel z lavice a svojím obrovským fialovým telom zakryl čiernu tabuľu.

„57 x 3, 78 x 5…“ sypala zo seba matematikárka.

Drak sa zdesil, vedel počítať iba do troch, to mu stačilo na to, aby si spočítal svoje tri hlavy. Táto matematická úloha bola nad jeho sily. Drak sa začal potiť, obrovské kvapky potu padali na dlážku a vytvorili malú kaluž, a možno tá kaluž vznikla inak, to už vie len drak. Tak či onak kaluž sa pomaly zväčšovala, bohvie ako by to dopadlo, keby  matematikárka draka neposlala na miesto s obrovskou guľou.

„To je teda dračica,“ šomral drak. Tá prezývka jej prischla.

Medzitým  pribehol riaditeľ, vrazil do triedy, prekročil odpadnutú slovenčinárku a v duchu hromžil: „Ten plat mi za tie nervy nestojí, všetko je na draka a ešte aj skutočný drak a práve v mojej škole.“ Za riaditeľom cupitala zástupkyňa a za ňou vždy pripravená školská psychologička s hromadou psychotestov pod pazuchou. Obidve viseli pohľadom na riaditeľovi a obidve simultánne zakopli o odpadnutú slovenčinárku.Citlivý nos pána riaditeľa okamžite zachytil v triede dym, obrátil sa k zástupkyni a rozhodne povedal: „Okamžite vyfasovať plynové masky…“ Vtom zbadal to, prečo do 6. B prišiel, draka, obrovského, fialového. Riaditeľ zdesene pozeral na draka, bol pred ním taký maličký, že sa ani necítil ako riaditeľ, a to videl aj onakvejších drakov. Situáciu však musel riešiť. Úporne rozmýšľal. Snažil sa rozpamätať na nejakú rozprávku o drakoch, a  hlavne na to, ako sa draci zneškodňujú. Všetky rozprávky mu však už dávno vyšumeli z hlavy. Našťastie sa práve prebrala odpadnutá slovenčinárka, tá jediná sa ešte v rozprávkach vyznala. Zmohla sa len na dve slová: „Odseknúť hlavy!“ Pozrela na draka a znova odpadla.

„Žiaci, zachovajte pokoj, odskočím si do múzea pre meč,“ upokojoval ich riaditeľ, odhodlaný brániť česť svojej školy. Dnes určite skončí na internom.

„Počkajte, pán riaditeľ, to je priveľmi klasické riešenie,“ zadržala ho psychologička, „dnes máme  predsa modernejšie metódy, na dnešných drakov sa musí ísť inak.“ A psychologickým hlasom sa prihovorila drakovi: „Milý drak, sadni si, prosím, upokoj sa, všetko bude dobré, začiatky v škole sú vždy ťažké, poškrabkala ho za fialovým uchom a rozložila pred draka psychologické testy.

Drak bol úplne zmätený, bol zvyknutý, že sa s ním nemaznali, jednoducho mu odťali hlavy, pekne jednu po druhej a hotovo, bolo po rozprávke. Tu mu nemávajú pred nosom mečom, ale akýmisi psychologickými testami. Ani nevedel, ako sa zviezol  na sedem stoličiek, splietol tri hlavy dokopy a začal poslušne riešiť psychotesty. Po dobrej hodine mu zelené oči ešte viac ozeleneli, bol taký unavený, že každé zo šiestich očí pozeralo iným smerom, v papuli mu vyhasol oheň a prešla ho chuť na princezny. Nepozorovane obišiel driemajúcu psychologičku, prekročil odpadnutú slovenčinárku, pomaly sa priplazil k notebooku a ufujazdil naspäť do virtuálneho sveta. Škola nie je pre drakov, radšej ostane v rozprávke.

Ale niečom sa súčasná škola rozprávke predsa len podobá , v jednej i druhej  ide o život.

Ide o život!!!

Foto: Jonas Bengtsson , CC

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *