Nepracujme cez sviatky, zrušme sviatky!

Aby odvykali…

Pondelňajšie rokovanie Tripartity o zavedení povinného odpočinku zamestnancov maloobchodu počas sviatkov prebehlo kupodivu vecne a bez výraznejších vášní. K akceptácii návrhu koaličných poslancov za SMER-SD došlo dokonca i zo strany zástupcov zamestnávateľov. Obchody teda majú byť počas štátnych sviatkov zatvorené. Navrhovaná novela by mala byť predložená na schôdzu parlamentu vo februári…

Už deň na to však Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) prichádza s myšlienkou vychádzajúcou z obľúbenej slovenskej politickej taktiky: jednou rukou daj a druhou zober. Navrhuje totiž znížiť počet sviatkov na Slovensku… (1) Keďže doteraz iba menšia časť populácie zamestnaná v službách musela pracovať viac, než je „zdravé“, Asociácii zamestnávateľov zrejme pripadá logické zbaviť ich tejto práce a pridať jej všetkým… aby si nezávideli… a „aby odvykali“, ako v Tajovského poviedke, kde dávali „v rámci prevencie“ deťom piť alkohol, aby ich odradili od alkoholu – podobne v tomto prípade, sa pokúšajú znížiť ľuďom počet sviatkov, aby nemuseli pracovať cez sviatky. (?)

Túto neotrasiteľnú logiku sa ešte pokúsila poistiť hovorkyňa asociácie svojím jednoznačným tvrdením, že Slovensko má v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ nadbytok sviatkov…

 

Príliš veľa sviatkov?

Ak aj odhliadneme od skutočnosti, že priemerný počet sviatkov v EÚ je 12 dní, a teda okrem štátov s „asketickými“ ôsmimi sviatkami musia existovať i tie so štrnástimi a viac, aby zostala priemerná hodnota zachovaná a nedošlo k naštartovaniu nekonečnej špirály doháňania znižujúceho sa priemeru, a teda k regresu ľudských práv, je poľutovaniahodné, že sa niekto vo svojich úvahách snaží „nasledovať vyspelú Európu“ iba v selektívne vybraných témach. Ak by totiž svoj proeurópsky pohľad rozšíril z úzko ekonomizujúceho i na sociálny, možno by zistil, že hoci je v Spojenom kráľovstve iba osem sviatočných dní do roka, a teda sa zdanlivo pracuje veľa, celkový objem odpracovaných hodín pripadajúcich na zamestnanca je len 1 674, (2) čo predstavuje o 80 hodín menej, než je objem pracovného času za také isté obdobie na Slovensku. Ak by teda všetci „Britoslovania“ umývali riady o osem sviatočných dní viac (8 hodín denne) a Británia by zrušila sviatky úplne, ešte stále by si Slováci museli nadeliť dva sviatočné dni navyše, aby sa počty vyrovnali…

Nie, rozdiel medzi odpracovanými hodinami u nás a v západnej Európe nespočíva v odlišnom kalendári, ani v rozdielnom plynutí času spôsobenom blízkosťou čiernej diery… Spôsobuje ho prostá dĺžka denného, resp. týždenného pracovného času. Pozrime sa na európske čísla (3):

  • Holandsko: 31,7 hodiny práce týždenne. Ak by sa na Slovensku pracovalo toľko, vychádzalo by nám 6,34 hodiny práce denne, teda celkovo 1 642 hodín práce za rok.
  • Nemecko: 36 hodín, premietnuté na SR: 7,2 hodiny denne = 1 865 hodín ročne.
  • Rakúsko: 38 hodín, premietnuté na SR: 7,6 hodiny denne = 1 968 hodín ročne.

Argument o potrebe zníženia počtu sviatkov na Slovensku nie je na mieste (pri porovnaní s uvedenými číslami), keďže maximálny počet pracovných dní u nás (i s 12 sviatkami, počas ktorých sa doteraz mohlo pracovať(4)) predstavuje 259 dní, teda neskutočných 2 072 hodín práce za rok. Ak by novela obmedzenia maloobchodného predaja prešla, zníži sa celkový ročný pracovný čas o 96 hodín a zastaví sa tak na čísle 1 976, (5) predstavujúcom ešte stále neúmernú priepasť medzi nami a vyspelým svetom. Vyzerá to tak, že napokon k čiernej diere predsa len dosť blízko sme…

Čísla hodné zapadlej koloniálnej dŕžavy sa zrejme budú pod tlakom zamestnávateľských zväzov a rušením sviatkov ešte „zlepšovať“ a vyzerá to tak, že tento nápad nie je vôbec proti srsti ani súčasnej vláde, či ministrovi práce. (6) Zrejme tak znova prekročíme počet 2000 hodín a vrátime sa historicky niekam dosť ďaleko. Nadmerná vyťaženosť, ktorá platila iba pre maloobchod, bude odrazu, šalamúnskym ťahom, platiť pre všetkých zamestnancov.

 

Produktivita

„Lenže u nás je nízka produktivita práce, ako sa chceme my porovnávať s Holandskom v dĺžke pracovného času?!“ znie typická argumentácia odporcov skracovania dĺžky práce. Táto tautológia, ktorá sa snaží dokázať samu seba, tvrdiac, že musíme v našej zaostalej krajine tráviť dlhý a neproduktívny čas, pretože sme zaostalá krajina s nízko produktívnou prácou a že dlhý pracovný čas je vlastne len odpoveďou na nízku produktivitu práce, je iba čiastočnou pravdou. Operuje s pojmami práca a čas, priznáva im závislostný vzťah, ale nedefinuje ich „samé o sebe“, keďže iba vysvetľuje jeden druhým.

Rozhodujúca charakteristika produktivity práce prameniaca z  úrovne výrobných prostriedkov ako determinanty pre ďalší rozvoj výrobných síl, teda vyspelosť technológie, schopnosť inovácie, pracovné zručnosti, skúsenosti či vzdelanie, je opomínaná. V časoch otrokárskych spoločností pracovali ľudia možno 18 – 20 hodín denne pri minimálnych nákladoch – nútilo to snáď ich majiteľov vyvíjať technológie na zvyšovanie produktivity? Práca bola vysoko neproduktívna, avšak pokým zabezpečovala dostatočné množstvo vytvorených statkov za nízke náklady, neexistoval na strane spotrebiteľov týchto statkov dopyt po alternatíve v podobe zavádzania modernizácií. To, čo v konečnom dôsledku likviduje produktivitu, je teda triedne rozdelená spoločnosť.

Z histórie taktiež vieme, že motorom pokroku boli krízové či kritické momenty (vojny, neúroda, epidémie, úbytok obyvateľstva) a teda by sa dalo predpokladať, že i zníženie celkového objemu odvedenej práce za rok (v únosnej miere) by vytvorilo istú „núdzovú situáciu“ a podnietilo ekologickejší prístup k práci, kedy by sa ukázalo neefektívne  ňou plytvať, „čerpať ľudské zdroje“ a dôraz by sa kládol na vysokú mieru inovácií, nie odpracovaných hodín. To ma privádza až k prevráteniu pôvodnej otázky: nie je nízka produktivita práve dôsledkom dlhého pracovného času?

 

Ľudské práva na dohodu?

Na Slovensku máme jeden z najdlhších pracovných časov v Európe. Zákaz práce cez sviatky sa tak javí ako rozumná kompenzácia. Otázkou na diskusiu zostáva, či by rozumnejšie riešenie nepredstavovali voľné nedele.

Hoci sa snaha o kogentné právne vymedzenie času pracovného odpočinku nie vždy stretáva s pochopením, viď. článok na dailymale.sk, (7) kde sa autor snažil povrchne odsúdiť všetky podobné úvahy ako nekompetentné výplody zblúdilých skrachovancov, je isté, že ponechať určovanie dní odpočinku na voľnej dispozícii účastníkov pracovnoprávneho vzťahu, ako to vyplýva z § 93 Zákonníka práce, nie je dobrý podnik… Zákonník umožňuje (za určitých okolností) ponechať riešenie otázky odpočinku zamestnanca na dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom. (8) Ľudské právo (na odpočinok), údajne garantované štátom a medzinárodnými dokumentmi, sa teda v praxi uplatňuje ako svojvôľa silnejšej strany zmluvného vzťahu… Týždenný čas odpočinku síce vymedzený je, avšak je možné s ním manipulovať v tak extrémnom rozsahu, že sa zamestnanec behom dvoch týždňov môže ocitnúť iba raz doma na celý deň… To môže mať významný vplyv na vznik závažných zdravotných ťažkostí, spôsobiť problémy v sociálnom živote jedinca, vyvolať zmeny v správaní či zapríčiniť úplný rozpad jeho osobnej integrity.

 

Triumvirát

Ako už bolo spomenuté vyššie, vznikajú isté pochybnosti ohľadom skutočnej motivácie vlády k presadeniu zákazu práce vo sviatky a tento článok určite nemá byť obhajobou vládnej politiky v danej téme. Jednanie vlády by bolo možné skôr označiť ako snahu priživiť sa na kresťanskom sentimente „svätenia sviatočných dní“, než ako autenticky sociálne riešenie – samotný zákaz práce cez sviatky totiž hlavný problém nerieši, iba ďalej rozdeľuje chudobných, tak ako každé soc-demokratické „uplácané“ riešenie, na dva tábory:

  1. Kresťanov z nižšej strednej triedy, ktorým ako tak stačí ich príjem a sú unavení z nadmernej pracovnej záťaže;
  2. Tých, čo potrebujú krvopotne makať aj cez sviatky a mať ideálne dve zamestnania, aby uživili rodiny.

Uvedené dve skupiny, obe tvoriace súčasť jednej sociálnej triedy, budú proti sebe viesť neľútostný boj a drobiť tak potenciálnu emancipačnú jednotu. Namiesto deklarovaného sociálneho zmieru bude výsledkom ešte väčšia rozdrobenosť a konflikt, na ktorom sa však populisticky priživí tak vláda (na strane kresťanov), ako i zamestnávateľské zväzy (ktoré paradoxne podporia tí najchudobnejší, aby mohli pracovať ešte viac, než doteraz – úplne v rozpore so svojím triednym záujmom).

Práve táto analýza ma privádza ku „konšpiračnej“ myšlienke načrtnutej v úvode článku – totiž, že vláda a zamestnávatelia sledujú spoločné ciele a v rámci tohto „spiknutia“ sú ochotní obetovať práva zamestnancov. Celá tripartita (vláda, podnikatelia, odbory) tak začína pripomínať skôr nechválne známy „triumvirát“. Vyjadrenia vlády o potrebe rušiť sviatky to iba dokazujú…

Premiér si teraz možno veselo pospevuje jeden zo svojich populistických popevkov: „Nepracujte cez sviatky / zrušíme vám sviatky.“ A jeden by mu tú sociálnu poéziu aj zožral, keby tak neťahal za uši ten absolútny rým.

1 http://www.teraz.sk/ekonomika/zamestnavatelia-chcu-vynahradit-zatvo/237455-clanok.html

2 údaj za rok 2015 z oficiálnych štatistík OECD: https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=ANHRS

3 Použité údaje agentúry Trenkwalder z roku 2010: https://www.cas.sk/clanok/182535/porovnanie-s-krajinami-europy-iba-v-3-statoch-pracuju-dlhsie-ako-slovaci/

4 3,5 dňa sviatkov nebol možný maloobchodný predaj už doteraz (Štedrý deň od 12. hodiny, Prvý sviatok vianočný, Nový rok a Veľkonočná nedeľa), po novom sa má zákaz rozšíriť i na zvyšných 12 sviatkov

5 Fond pracovného času 2017: http://calendar.zoznam.sk/worktime-sksk.php

6 http://www.hlavnespravy.sk/na-vianoce-do-prace-sulik-chce-zrusit-sviatky-vraj-to-zvysi-zivotnu-uroven/849927

7 http://www.dailymale.sk/articles/mnohosrd-2016-december_4152

8 https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618

Foto: Jacob Haas, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *