Nezamestnanosť v časoch ekonomického rastu

V posledných rokoch sa na Slovensku znižuje nezamestnanosť, rastie zamestnanosť a firmy evidujú voľné pracovné miesta, ktoré nedokážu obsadiť domácou pracovnou silou. Koncom januára 2018 predstavovala miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny 7,12 %. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka klesla o dve percentá.

Viac ako dve dekády bola pre slovenskú ekonomiku príznačná dvojciferná miera nezamestnanosti. Rekordná nezamestnanosť bola najmä v období rokov 1999 – 2003. V roku 2001 bolo bez práce 520 tisíc osôb. Následne, až do vypuknutia finančnej a hospodárskej krízy, sa miera nezamestnanosti postupne znižovala. V dôsledku veľkého regresu sa však koncom decembra 2009 vyšplhala na 14,32 %.

Slovenská ekonomika je výrazne závislá od vývoja na svetových trhoch, predovšetkým európskom trhu, kam smeruje väčšina jej produkcie. Pribúdanie nových pracovných miest tak v prvom rade súvisí s tým, že minulý rok bol v Európskej únii zaznamenaný najrýchlejší hospodársky rast od roku 2008. Prišlo k oživeniu investičného dopytu. V podmienkach SR je dlhodobo stimulovaný ústretovou politikou voči zahraničným investorom.

Popri pozitívnom smerovaní vybraných makroekonomických ukazovateľoch má klesajúca miera nezamestnanosti dokazovať, že žijeme v takzvaných dobrých časoch. Optimistický pohľad na vývoj nezamestnanosti limituje fakt, že je spojený s ekonomickým rastom v EÚ, ktorý má prechodný charakter. Okrem toho, slovenská ekonomika je výrazne závislá na ďalšom vývoji v oblasti automobilového priemyslu.

Pokiaľ by sa európska alebo svetová ekonomika opätovne dostala do recesie, tak by to bezprostredne ohrozilo novovzniknuté pracovné miesta. Proti jej dopadom by neboli imúnne ani tradičné odvetvia a sektory národného hospodárstva s relatívne stabilnými pracovnými pozíciami. Aj keď aktuálne zaznamenávame pokles nezamestnanosti, nijako sa tým nemení semiperiférne postavenie Slovenska vo svetovom ekonomickom systéme.

Popri udržateľnosti nových pracovných miest vystáva otázka, aké je ich mzdové ohodnotenie? Viaceré pracovné miesta zostávajú neobsadené, lebo sú – vzhľadom na výšku miezd, neatraktívne pre domácu pracovnú silu. Zamestnávatelia sa ju snažia nahradiť Srbmi či Ukrajincami, teda pracovníkmi z takzvaných tretích krajín. Zároveň tým tlačia mzdy smerom nadol, prípadne limitujú ich výraznejší rast, takže napriek oživeniu hospodárstva zostávajú hlboko pod európskym štandardom.

Odmeňovanie zamestnancov s novovytvorenými pracovnými miestami nie je otázne len v prípade slovenského trhu práce. Obdobné problémy sú v krajinách jadra svetového ekonomického systému. Ako uvádza Ilona Švihlíková a Miroslav Tejkl v knihe Kapitalizmus, socializmus a budoucnost na príklade Spojených štátov Amerických, novo vznikajúce pracovné miesta sú spojené s minimálnou mzdou a pracujúcou chudobou.

Na Slovensku ovplyvňuje mieru nezamestnanosti migrácia za prácou do zahraničia, kam odchádzajú najmä príslušníci mladšej a strednej generácie. Z tohto hľadiska je otázne, ako ovplyvní Brexit pracovné uplatnenie Slovákov žijúcich v Spojenom kráľovstve. S ohľadom na očakávané sprísnenie pracovných podmienok je zrejmé, že ďalší odlev pracovnej sily do tejto krajiny nebude taký „jednoduchý“ ako v minulých rokoch.

Mieru nezamestnanosti už dnes čiastočne ovplyvňujú aj demografické trendy. Znižuje sa podiel mladších populačných ročníkov, ktorí vstupujú na trh práce. Zároveň rastie počet osôb v postproduktívnom veku odchádzajúcich do starobného dôchodku. Ak pri vykazovaní nezamestnanosti má tento trend pozitívny vplyv, v prípade tvorby zdrojov, ktoré sú potrebné na výplatu dôchodkov, má jednoznačne negatívne dopady.

Osobitnou témou, ktorá sa spomína v súvislosti s vykazovaním nezamestnanosti, predstavujú administratívne opatrenia úradov práce, ktoré majú dopady na jej (umelé) znižovanie. Ak úrady práce ponúknu nezamestnanému prácu a ten ju odmietne, spravidla je vyradený z evidencie. Pohnútky takéhoto človeka však nemusia byť spôsobené jeho nezáujmom pracovať, ale – napríklad, nízkym mzdovým ohodnotením.

Úrady práce aktuálne evidujú okolo 163 tisíc disponibilných nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie. V porovnaní s obdobiami, keď bolo bez práce trojnásobne viac ľudí, ide nepochybne o priaznivejší trend. Optimistické výhľady ale zatieňujú viaceré faktory. Potencionálne riziko návratu krízy, výrazné regionálne rozdiely a nízke mzdové ohodnotenie slovenských zamestnancov. Všetky tieto faktory sú pomerne ťažko riešiteľné kozmetickými zmenami vo vnútri systému.

Marián Klenko (1978) je autorom knihy Politika bez moci

Foto: Andreas Klinke Johannsen , CC

3 thoughts on “Nezamestnanosť v časoch ekonomického rastu

  • 13. marca 2018 at 23:20
    Permalink

    Výstižné! Gratuľujem.
    Ešte poznámka: skúste bárs i v tej bohatej na fleky Bratislave hľadať prácu ako 50+ročný. Navyše, iba so slovenčinou. Ani za päťsto „evri“ v čistom….

    Reply
  • 14. marca 2018 at 14:13
    Permalink

    Komunisti nám prácu dali, pravičiari nám ju zobrali! Právo je vľavo! Vpravo je len bezbrehý egoizmus, nadutosť, bezohľadnosť, cynizmus…

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *