Nová forma vykorisťovania námedznej práce

V 21. storočí , vo veku vedecko-technického rozvoja, automatizácie, zvyšovania výnosov v poľnohospodárstve, kybernetiky atď. pokročila v kapitalistickej spoločnosti i úroveň vykorisťovania ľudskej pracovnej sily. Pretože v kapitalizme sa striedajú obdobia – cykly rozvoja, recesie , depresie a oživenia, na čo musí pracovný trh reagovať stáva sa i ľudská pracovná sila závislá na tom, v akom štádiu sa práve kapitalistická ekonomika nachádza.

    Základné pracovné práva pre zamestnancov, obsiahnuté v našom Zákonníku práce už pre našich zamestnávateľov boli prekážkou k ich ešte vyšším ziskom. Potrebovali ešte vyššiu flexibilitu pracovného trhu (rozumej mieru výberu, využitia a odhodenia prebytočného balastu). Dĺžku pracovného pomeru, ktorú umožňoval a umožňuje ZP a s tým súvisiace jej skracovanie a predlžovanie bolo treba nahradiť niečím, čo by ešte viac uvoľnilo ruky podnikateľom a zviazalo ich pracujúcim. Už pred prijatím zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti si mohli na základe platných pracovnoprávnych zákonov a predpisov vybrať podnikatelia z viacerých druhov dočasnej zamestnanosti:

  • Pracovný pomer na dobu určitú -zamestnanosť s určeným termínom ukončenia pracovného pomeru
  • Pracovný pomer uzatvorený na zastupovanie dočasne neprítomného zamestnanca, t.j. náhrada za dočasne absentujúceho zamestnanca v dôsledku dlhodobej choroby, materskej dovolenky, plnenia volenej funkcie atď.
  • Zmluvy na plnenie špecifických úloh – zmluvy určené na zabezpečenie príležitostných pracovných úloh so stanovenými termínmi plnenia týchto úloh (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej činnosti napr. študentov). Trvanie zmlúv je limitované splnením určenej úlohy alebo vykonaním stanovených pracovných činnosti.
  • Sezónna zamestnanosť- zamestnanosť viazaná na určité obdobie napr. sezónne práce v poľnohospodárstve alebo v stavebníctve či v hotelierstve.
  • Zamestnanosť počas skúšobného obdobia, teda zákonom stanovený určitý úsek na overenie pracovných podmienok zo strany zamestnanca a overenie pracovných zručností zo strany zamestnávateľa
  • Práca na zavolanie – zamestnanosť založená na báze vyžiadania zamestnávateľom na plnenie vzniknutých pracovných úloh
  • Denná zamestnanosť
  • Zamestnanosť na pracovných miestach vytvorených v rámci aktívnych opatrení na trhu práce t.j. dotované zamestnávanie najmä znevýhodnených skupín na trhu práce počas zákonom určenej doby. Týka sa hlavne absolventov škôl a ľudí pred dôchodkom

Kladiem si preto otázku prečo bolo ešte potrebné vytvoriť inštitút agentúrnej práce, keď uvedené formy dávali našim podnikateľom nebývalé možnosti ako nakladať s pracovnou silou.

Agentúry dočasného zamestnávania a ich zamestnanci – polootroci.

    Počas necelých troch desaťročí budovania kapitalizmu v SR sme sa dostali až do štádia, kde už nestačí, aby námedzný pracovník mal pri svojej práci u zamestnávateľa aké také slušné podmienky týkajúce sa pracovnoprávnych a zdravotno-bezpečnostných predpisov a nejaké tie benefity, ktoré mu zabezpečia slušné živobytie. Náš štát, politici, vymysleli pre podnikateľov aj inú, menejcennú kategóriu zamestnancov. V zákone č. 5/2004 , ktorý rieši tzv. služby zamestnanosti, lebo kapitalizmus priviedol so sebou nielen voľný trh , ale i vytvoril niekde menšiu, inde väčšiu skupinu nezamestnaných a tento zákon mal a má riešiť čo s tými, ktorí sú na tomto voľnom trhu „prebytoční“. Paragrafy 29 – 31 umožňujú vytváranie tzv. agentúr dočasného zamestnávania, ktoré akože ponúkajú „svojich zamestnancov“ užívateľskému zamestnávateľovi. Niečo na spôsob leasingu. Tak ako si dnes môžeme leasovať auto, užívateľskí zamestnávatelia si môžu „užívať“ agentúrnych pracovníkov. Leasovanie  pracovníkov dospelo až do takého štádia, že sa v prevažnej miere zneužívalo na obohacovanie oboch strán vzťahu ADZ – užívateľský zamestnávateľ. Predmety ich zmluvných vzťahov – agentúrni zamestnanci boli a ešte stále sú v nerovnoprávnom postavení oproti kmeňovým zamestnancom užívateľského subjektu. Zákon, ktorý mal riešiť sezónne práce alebo nárazové objednávky podnikateľov sa obchádzaním platných zákonov a predpisov pričinil o to, že tu dnes máme kategóriu tzv. druhotriednych zamestnancov.

    Dočasnosť v tomto ponímaní môže trvať aj viac ako 7 rokov. Mzdové rozdiely kmeňových a agentúrnych pracujúcich na rovnakých alebo podobných pozíciách môžu neraz činiť aj viac ako 400 Eur mesačne, nepočítajúc do toho ostatné benefity (výhody),  ktoré požívajú kmeňoví zamestnanci.

Foto: Ira Gelb, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *