Od práce ku Gibbsovej voľnej energii

Názov tohto článku je výzvou k prehodnoteniu bežného pojmu „práca“. Navonok sa zdajú byť mnohé slová zrejmé. Lenže význam každého slova je ovplyvnený jeho zmyslom, čiže tým ako ho vnímame. Subjektívne priraďujeme význam slovám podľa vlastného úsudku a podľa vlastných fyziologických zmyslov. Zdajú sa nám potom významy slov neomylnými pravdami. Žiaľ až príliš často veríme tomu, čo si myslíme a tomu, čo vidíme.

Nie je tomu inak ani so slovom „práca“.

V piesni „Pieseň práce“ sa spieva: „Veď všetko čo tu človek má len práca dáva statočná“. Je to naozaj pravda?

Výzva „Od práce ku Gibbsovej voľnej energii“ nie je podnetom k pasivite, k lenivosti. Práva naopak. Voči usilovnosti a tvrdej práci je náročnejšie udržovať správnu mieru energetickej aktivity a stavu. Tie dve zložky má celý pracovný proces, t.j. pracovné sily, výrobné prostriedky, pracovné prostredie.

Mimoriadne dôležité je však to, že týmto prístupom t.j. aktivitou a udržovaním stavu sa dá dosiahnuť ďaleko viac. Práve Gibbsova voľná energia, ktorá sa dá najjednoduchšie ponímať ako výslednica energetickej aktivity a stavu, je preto optimistickou víziou budúcnosti našej civilizácie.

Protiklad energie a štruktúry je pre laickú verejnosť najľahšie vysvetliteľný cez vplyv teploty na skupenstvo. Štruktúry majú rady chlad. Energia zvyšuje teplotu látok. Našťastie naša planéta Zem je dostatočne chladná na to, aby sa na nej udržala voda v kvapalnom i v tuhom stave. Pri vyššej teplote o niekoľko desiatok stupňov by bola iba vo forme pary, pri podstatne vyšších teplotách všetka hmota prechádza do skupenstva nazývaného plazma.

Každý výrobok je štruktúra a to i napriek tomu, že pri výrobe výrobku bola použitá energia. To však nemení nič na skutočnosti, že energie rozrušujú štruktúry.

Zaniká všetko na čo bola použitá energia. Raz darmo energia a štruktúra sú v protiklade, vzájomne sa tieto dva fenomény reality rušia.

Snívame o termojadrových fúziách. Už viac rokov pretrvávajú vizionárske predstavy o exploatácii izotopu Hélia na Mesiaci. Čína intenzívne rozvíja vesmírny program zameraný na Mesiac. Dôvodom okrem iného je aj izotop Hélia He-3. Zdá sa nám, že mať nevyčerpateľné zdroje energie je svetlou perspektívou ľudstva. Ale nie je to naopak? Nepovedie vysoká energetická náročnosť k ničeniu hodnôt, ku krízam, k zániku civilizácie? Princíp rastu entropie (t.j. miery neusporiadanosti) odpovedá na túto otázku jasne. Nebezpečenstvo vyplývajúce z použitia energie na dosahovanie cieľov je skutočnou hrozbou. Preto i ľudská práca nesie vždy zo sebou potenciál skazy (napokon všetky zbrane sú tiež dôsledkami ľudskej práce).

Keď už sme po mnoho desaťročí zvykli zakladať silnú ekonomiku na vysokej energetickej náročnosti, je potom vôbec možné ísť úplne inou cestou? Princíp Gibbsovej voľnej energie dáva záruku, že je to nielen možné, ale je to aj reálne postupne uskutočniteľné. Samozrejme, že treba k tomu odvahu na vzdanie sa starého myslenia a celkovo prijať všetko čo je spojené s transformáciou.

Bolo chybou v minulosti to, že sa kládol veľký dôraz na zabezpečenie dostatkom energie? Určite nie, civilizácia prechádza vývojom, ktorý je v mnohom protirečivý. Ak sa na vec pozrieme cez Gibbsovu rovnicu, tak celé doterajšie dianie sa dá vysvetliť tak, že pozornosť v minulosti bola zameraná na energiu a teraz nastáva druhá fáza na to, aby sme sa venovali usporiadanosti. Súčasné krízové javy v ekonomike, vojnové hrozby, migrácia, terorizmus nám napovedajú, že už je najvyšší čas aby sme tak aj konali.

Zvykne sa vravieť, že práca šľachtí človeka, avšak zriedkavejšími témami sú profesné deformácie, deštrukčné stereotypy,  šikanovanie, ponižovanie na pracoviskách, a aj to, že tí v silnejších pozíciách sa často na pracoviskách ventilujú na úkor svojich podriadených, obťažujú pracovné kolektívy svojím psychopatickým chovaním. Majú sa mladí ľudia na čo tešiť tým, že po ukončení štúdií vstúpia do pracovného procesu? V dnešnej dobe niet veľa dôvodov k radosti na pracoviskách.

Ďalším javom je nezáživná, nudná, monotónna práca. Je jej naozaj veľa, prevažuje. Do istej miery je to aj nevyhnutnosťou. Pracovné postupy sa vývojom poznania natoľko zjednodušili, že k výkonu práce je postačujúce byť cvičenou opicou.

Nebol by to však problém. Ak by bolo spravodlivejšie spoločenské zriadenie, ktoré by zaručovalo, že nudné práce by neboli spojené s preťažovaním, nadčasmi. Keď ľudia nie sú po práci príliš unavení a majú dostatok voľného času, tak príležitosťou je pre nich realizovať sa po práci v rámci voľného času. Spravidla takto môžu žiť usadlíci v mestách i na dedinách. Pre tých, ktorí kvôli zamestnaniu musia cestovať desiatky kilometrov alebo bývajú v ubytovniach je to zvyčajne neprekonateľný problém. Nedostatok súkromia na privátoch, kde v jednom byte žijú viacerí, spoločne zdieľajúci kuchyňu, sociálne zariadenia a taktiež i ubytovne nepredstavujú prostredie, ktoré by stimulovalo ľudí k aktívnemu využitiu voľného času. Spoločenské vedomie v súčasnosti na Slovensku ignoruje túto skutočnosť alebo ju berie za samozrejmosť. Nedostatok súkromia bráni rozvoju osobnosti, potom niet čudo, že mladí ľudia bez súkromia podľahnú pasivite, alkoholu, cigaretám, drogám, čo sú náhrady za ich prázdnotu duše.

Viac ako práca šľachtí človeka súlad s princípom Gibbsovej voľnej energie, čo znamená, že človek si udržuje oboje, t.j. keď popri aktivitách si súčasne necháva priestor pre výstavbu seba i svojho okolia. Samotné plnenie povinností, či už pracovných, rodinných, spoločenských nevedie k dostatočnému rozvoju osobnosti a ani k naplneniu života.

Usilovnosť je iba jeden z atribútov človeka. V dospelom živote sa ľudia málo menia. Tí čo boli usilovní zostávajú usilovnými po celý život, rovnako je to aj s lenivými. Príčina tohto javu spočíva v tom, že ľudia sa odlišujú od seba svojimi stavmi, ktoré sú ťažšie ovplyvniteľné, resp. sa ich zmene nevenuje pozornosť.

V minulosti prevažovali represie, či už v škole, v zamestnaní, v rodine. Vynútená usilovnosť je ako lož, ktorá má krátke nohy. Termodynamika ponúka iné riešenie, t.j. dosahovanie cieľov prostredníctvom menenia stavov. Snáď už v blízkej budúcnosti sa svet zmení a bude viac naklonený k tejto príležitosti.

O svojom stave spravidla neuvažujeme. Iba vo veľkých ťažkostiach niekto povie: „nie som v stave to urobiť“. Keď sa náš stav zlepší tak na svoj stav zabudneme.

V zamestnaní to už také jednoduché nie je ako vo voľnom čase. Zamestnanie sa vykonáva v represívnej inštitúcii ako firma, organizácia, škola, úrad. Pracujeme pod tlakom, v strese. Našich nadriadených náš stav nezaujíma. Treba sa zaprieť, potlačiť pocity a tak sa stávame hrdinovia práce. V zamestnaní si myslia, že výsledok práce nie je závislý od stavu, čo je nanajvýš polopravda. Zmena stavu zákonite sprevádza pracovný proces.

Diskutabilná je i hodnotvornosť práce. Všetko čo sa vyrobí nahlodáva zub času. Je to zákonité, pretože energia a štruktúra sú v protiklade, nemajú sa radi. Nie je to zásadne inak ani v prírode. Rozdiel je iba v tom, že v prírode je medzi vznikaním a zanikaním dynamická rovnováha. V industriálnej spoločnosti takáto harmónia nie je.

Zápalky nepatria deťom do rúk, dospelí by si mali byť vedomí, že akékoľvek použitie energie okrem úžitku nesie zo sebou riziko následkov, ktoré sa môžu prejaviť so značným oneskorením.

Už bolo napísaných veľa kníh, ktorých témou je zánik, apokalypsa Západnej civilizácie. Kvantita týchto publikácií indikuje, že sa jedná o reálnu hrozbu. Malá pravdepodobnosť na vyhnutie sa zániku Západného sveta sa odvíja od kŕčovitých dogiem, ktorých sa Západ nechce vzdať. Je to hlavne glorifikácia snaženia, tvrdej práce, technickej vyspelosti, vysokej životnej úrovne.

Negatívny význam slovného spojenia „silový prístup“ je nám zrejmý. Uvedomiť by sme si mali aj škodlivosť energetického prístupu. Ísť do niečoho energiou môže byť rovnako škodlivé ako ísť do niečoho silou.

Usilovné národy čelia existenčným, demografickým a iným problémom. Japonský zázrak skončil v roku 1971 ropnou krízou, Nemecko stráca pokračujúcou islamizáciou krajiny svoju identitu, v USA, v Kanade, v Austrálii postupne slabne belošská populácia, práve tá, ktorá je symbolom usilovnosti a rozumu. Celkovo krajiny s vyspelou pracovnou morálkou čelia demografickým problémom. Ľudia pracovne preťažení nemajú čas na založenie rodiny. Vyčerpávajúca a väčšinu času pohlcujúca práca rozrušuje sociálne väzby, čím blednú svetlé perspektívy šťastnej budúcnosti.

Je to iba zdanie, že nám energia iba slúži. Termodynamika je neúprosná.

V 90-tych rokoch sa rozpadla socialistická sústava, od roku 2008 je permanentná svetová ekonomická kríza, v ktorej zatiaľ nie je vidieť svetlo na konci tunela. Navyše sa rozpadá EÚ. Tieto tri skutočnosti zodpovedajú nedostatočnej Gibbsovej voľnej energii.

V reálnom živote sme sami štruktúrou a sme obklopení štruktúrami, produktom ekonomickej činnosti je vždy nejaká štruktúra alebo usporiadanosť. Taktiež všade prebiehajú premeny foriem energie.

Sme biologické bytosti. To znamená, že sme odsúdení k tomu aby sme mali proporcionálne vyvážené energetické procesy s  vlastnou usporiadanosťou. Ranná stuhnutosť sa nám javí ako niečo nežiaduce, rovnako ťažko znášame tzv. modré pondelky. V skutočnosti sa o nič negatívne nejedná. V noci a počas víkendov prebieha v nás viac štrukturálna aktivita. Napokon mačka si z rannej stuhnutosti ťažkú hlavu nerobí. Zacvičí si strečing a začne sa tešiť zo života.

Mnoho našich problémov spôsobuje to, že si dostatočne neuvedomujeme ničivý účinok energie, totiž pôsobenie energie na štruktúru je dominantne rozrušujúci proces. Výnimkou je iba rozdelenie vplyvu energie. V takom prípade energia taktiež pôsobí deštruktívne alebo prebieha degradácia energie na jej menej ušľachtilé formy, pričom sa ale vytvorí nová štruktúra. Zjavne ničivý vplyv energie je nám zrejmý. Veď uvoľnená energia je sprievodným znakom všetkých ozbrojených konfliktov, vojen, prírodných katastrof, živelných pohrôm, demolácií. V ekonomickej činnosti dochádza k drancovaniu prírodných a ľudských zdrojov, znečisťovaniu okolia, k opotrebovaniu výrobných prostriedkov, devastácii krajiny.

Ako je možné, že si rozrušujúci vplyv práce v bežnom živote neuvedomujeme? Práve naopak, práca je často glorifikovaná, veď máme Sviatok práce 1. máj. Dá sa to značnej miery vysvetliť tým, že malé a postupné ničivé pôsobenie nie je v mnohých prípadoch postrehnuteľné. Deštrukcia prácou môže prebiehať extrémne pomaly, ako kvapka ku kvapke sa časom vytvorí more, takže rozrušujúci vplyv práce sa môže prejaviť oneskorene až za mnoho rokov.

Dlhovekosť ekonomických subjektov môže byť jedným z kritérií dobrej práce. Niektoré korporácie prežívajú stáročia, nedotýkajú sa ich politické zmeny. Mnohé firmy prekonali obe svetové vojny bez problémov. Sú zamestnanci takýchto ekonomických stálic nadpriemerne usilovní? Na svete je málo štúdií venujúcich sa dlhovekosti firiem. Čo sa týka usilovnosti, spravidla dokazujú opak logického predpokladu. Za ich stabilitou je totiž vzťah k práci, organizácia práce, harmónia pracovného prostredia, dobré medziľudské vzťahy. Ich úspešnosť takisto málo závisí od zázračných manažérov s titulmi MBA.

Ak neveríte, presvedčte sa. Navštívte múzeum v Kremnici. Radi vám tam povedia o tamojšej mincovni. Na Slovensku máme dlhovekú továreň. Kremnická mincovňa je jedným z najstarších nepretržite vyrábajúcich podnikov na svete. Jej príbeh sa začal odvíjať 17. novembra v roku 1328, keď uhorský kráľ Karol Róbert povýšil Kremnicu z osady, ktorá vyrástla okolo bohatých nálezísk zlata, na slobodné kráľovské mesto, zároveň jej pridelil privilégium na prevádzkovanie mincovne. Už začiatkom 15. storočia v okolí Kremnice upadla ťažba zlata. Napriek tejto skutočnosti Kremnická mincovňa i v tvrdom konkurenčnom boji stále razí mince pre mnoho krajín viacerých kontinentov.

Pre vyhnutie sa deštrukčnému účinku práce nám môže byť nápomocný pojem Gibbsova voľná energia, ktorá je popoluškou, t.j. zanedbaným, spoločnosťou opomínaným fenoménom. Bola definovaná v období medzi rokmi 1876 a 1878, kedy Willard Gibbs napísal súbor prác o rovnováhe heterogénnych sústav, ktorá je doteraz považovaná za jeden z najdôležitejších vedeckých počinov 19. storočia a je to vôbec prvá významná práca z oblasti fyzikálnej chémie. V nej ako prvý využil termodynamiku na interpretáciu fyzikálno-chemických javov.

Prečo je Gibbsovú voľná energia opomínaná? Je na to jednoduché vysvetlenie. Vzorec na výpočet Gibbsovej voľnej energie je síce jednoduchý, ale je málovravný.

Gibbsovo voľnú energiu G možno vyjadriť vzťahom:

G = H – T*S

kde T je absolútna teplota, S je entropia t.j. miera neusporiadanosti, H je entalpia, čo je zjednodušene energia pri konštantnom tlaku.

Viete málo o Gibbsovej voľnej energii? Nie ste sami. Spýtajte sa vo svojom okolí. Nebuďte prekvapený, ak vám na vašu otázku nikto nebude schopný odpovedať. Aj čerství absolventi stredných škôl a univerzít v tom nemajú jasno. Je to pre nich zahmlený pojem.

Môžu byť lenivci kariérne úspešnejší? V minulosti sa verilo porekadlám a heslám:

Bez práce nie sú koláče

Kto nepracuje nech neje.

Práca šľachtí človeka.

Práca je zmysel života.

Podľa termodynamiky môže však byť pracovne úspešnejší aj ten kto je menej usilovný, kto je lenivejší. Totiž ten usilovný keď sa nešetrí, tak ho v zamestnaní môže prevýšiť niekto, kto nevyniká pracovným úsilím, ale zato šetrí seba. Je to nakoniec logické. Ten, kto sa nešetrí, sa ničí a potom v horšom stave strhaný prácou ho naozaj ľahko prekoná niekto kto je lenivejší ale za to v plnej svoje sile a kráse. Okrem toho tí lenivejší môžu byť kooperatívnejší, môžu sa nechať poučovať a viesť skúsenejšími.

S postupujúcim časom sa svet mení, mení sa aj úroveň poznania, z čoho potom vyplýva potreba aktualizácie postojov. Pre mnohých súčasných mladých ľudí je práca už iba nepríjemný spôsob uhradenia účtov.

Pojem práca sa historicky vyvíjal a preto prípadná zmena významu práce bude dlhodobým procesom, ktorý netreba príliš urýchľovať.

Karol Marx napísal 1. zväzok Kapitálu v roku 1867, čo znamená, že vo svojom výklade nemohol zobrať do úvahy termodynamiku, ktorá bola v tom čase v plienkach. Celé 19. storočie charakterizuje rozmach robotníckeho hnutia, zakladanie strán pracujúcich, ktoré považujú prácu výhradne za cnosť.

Pre stabilitu a perspektívy sveta je dôležitý vyvážený pomer vratných a nevratných procesov. Tento pomer je do veľkej miery ovplyvniteľný, záleží na nás a našom okolí či budú prevažovať v neadekvátnej miere nevratné procesy.

Nedostatočná pozornosť k vratným procesom je spoločná pre socializmus i pre kapitalizmus. Bola príčinou rozpadu socialistickej sústavy a je v súčasnosti príčinou seba-deštrukčných tendencií v Západnej Európe.

Súčasný svet je veľmi nestabilný. Možno to bola posledná fáza stabilného sveta v čase Napoleonských vojen, keď Lev Tolstoj písal o nemennosti ruskej dediny. Krstiny, svadby, pohreby – nové generácie nahradzovali staré, odchádzajúce, pričom nič nové sa nedialo, tak sa striedala jedna generácia za druhou po mnoho rokov. Na ruskej dedine bol na jednej strane krutý život, na strane druhej mužíci prežívali svoje radosti, zabávali sa.

Keď Lev Tolstoj písal svoje romány začínala prenikať mechanizácia obrábania pôdy do Ruska. S érou parného stroja začal svet byť nestabilný. Ničia spoločenskú stabilitu nové technológie?

Príroda vyniká svojou harmóniou a to i napriek tomu, že v nej prebieha krutý boj o existenciu. Ak si predstavíme stádo antilop, ktoré je vystavené celý život smrteľným útokom levov, tigrov a iných šeliem, dravcov, tak zistíme, že napriek tejto hrozbe antilopy sa nepodobajú na zbedačený, utláčaný proletariát. Zvieratá napriek boju o existenciu pôsobia majestátne, tešia sa zo života. Na to, aby zvieratá prežili kruté podmienky je pre nich nevyhnutnosťou udržiavať proporcionálne svoju aktivitu i stav. A to sa naozaj deje, lebo v opačnom prípade by nemohli existovať.

V centre pozornosti je vždy ekonomika, avšak je ťažko nájsť v hospodárskej činnosti súlad medzi stavom a aktivitou.

Voči pracovnému procesu sa oveľa viac prírode podobá vrcholový šport a to hlavne kvôli tomu, že je vedený trénermi, ktorí sú absolventmi športovo zameraných fakúlt. Vo svojej podstate je súlad s princípom Gibbsovej voľnej energie vo vrcholovom športe z núdze cnosť, neexistuje iná prijateľná voľba.

V tréningovom procese je termín „stav regresie“, ktorý znamená, že ďalšie pokračovanie alebo stupňovanie tréningu je kontraproduktívne, t.j. vedie k zníženiu výkonnosti, ku zraneniam a ku všetkým negatívnym stavom spojených s preťažením. Kvalifikovaní tréneri prejavenie tohto stavu sledujú a v prípade jeho prejavenia reagujú znížením tréningových dávok, prípadne prerušením tréningového procesu na určitú dobu, zabezpečia regeneráciu, relaxáciu, odreagovanie. Inými slovami majú pod kontrolou aktivitu i stav svojich zverencov.

Paradoxne, ale za to rovnako ako v prírode, vrcholoví atléti napriek extrémnym výkonom sršia radosťou, sú uvoľnení, pôsobia akoby boli na večnej dovolenke.

Prečo nie je takáto vyváženosť na pracoviskách? Je to na viac dôvodov, hlavne však prekáža to, že je dominuje tradičný, konzervatívny postoj. Zameranie na stav sa považuje za lenivosť, ale na príťaž je aj to, že z vyšších rozhodovacích sfér ide tlak na dokázanie nemožného.  

Vyspelý svet je chronicky už veľmi dlhú dobu posadnutý presvedčením, že z aktivít vzíde dobrý stav. Mnohokrát sa na základe skúseností zdá, že aktívny život vždy vedie k dobrému stavu. Je to iba zhoda okolností.

Stavy a aktivity sa síce vzájomne ovplyvňujú ale predsa len existujú autonómne. Cesta z aktivity do stavu nie je jednosmerná ulica. Kozmický princíp Gibbsova voľná energia je príležitosťou pre každého, hlavne pre tých, ktorí veria tomu, že zmenou seba sa zmení celý svet. Okrem ochoty zmeniť doterajšie postoje nič výnimočné nie je k tomu potrebné.

Gibbsova voľná energia preto zostáva byť výzvou pre dizajnérov nového sveta, ktorí chcú, aby ten nový svet bol lepší a spravodlivejší.

Foto: Marco Verch, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

---