Októbrové básne

(S)tudená (O)któbrová (S)obota

 

Sedím ticho v bolesti,

trápení a žiali,

sám neďaleko Bratislavy,

kde sa miesi pretpotopnosť,

s trápnosťou a gýčom doby,

kedy nebadať múdrosť,

len prijatie ducha, ktorý nás nezdobí.

 

Pred rokmi sme chceli zmenu,

no dali sme jej zlú cenu,

a zanevreli hľadať veru,

bo uzrelo v nás presvedčenie,

že šrac krásne uhľadený,

predstavujúc naše zosobnenie,

zakričí: „Problém vyriešený!“

 

Hádame sa pre hlúposti,

opakujúc chyby minulosti,

ubližujúc si v zákernosti,

míňajúc tak ten čas,

ktorý mal byť venovaný,

k objaveniu nových krás,

či zmierneniu bolesti sveta,

čo jest skrz nás chladný,

ako táto sobota.

 

I see, I feel and know your culture…

 

Vravíš, že je iný,

vravíš, že je barbar,

všimol si si však,

že ten vedľa teba, tiež má iný duše zrak?

 

Čím viac citu,

čím viac znalostí,

zistíš, že si už viac nevítaný,

akonáhle dopovieš pravdy najťažšiu vetu.

 

Foto: Ged Carroll, CC

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *