Organizátor Gorila protestov Martin Perduk: „Od začiatku sa na nás nalepil tretí sektor.“

“Svet sa rozdeľuje na ´západ´ a ´východ´… Lenže čím viac pôjdeme na západ, nakoniec prídeme z východu. Zem je predsa guľatá. Či nie?” pýta sa Martin Perduk, antisystémový aktivista, ktorý sa spolupodielal na organizácii protestov Gorila. Rozhovor spracoval Mgr. Lukáš Perný.

Na úvod si pozrite jeho principiálne a uvedomelé vystúpenie na protestoch Gorila.

Zdravím ťa Martin. Na úvod sa nám predstav, čím sa živíš, prečo sa angažuješ a ako by si sa filozoficko-politicky zaradil?

Volám sa Martin Perduk, mám 39 rokov, som z Bratislavy. Živím sa ako väčšina tých šťastnejších smrteľníkov, prácou. Ale ak to mám brať doslovne, tak jedlom, prípadne duchovnou potravou. A neustále sa hľadám, stále sa ešte len učím kritickému mysleniu, pretože sa neskutočne zrýchlil a zrýchľuje príliv informácií. Nerád sa zaraďujem a triedim. Uvedomujem si, že som súčasťou systému, som ovca, ktorá ale nechce ísť tam, kam ju ženú. Už skoro dve desaťročia pracujem, ako sa hovorí, sám na seba (a svoju rodinu), možno aj preto vnímam niektoré veci inak, ako väčšina. Možno z môjho spoločenského statusu pramení aj môj postoj k tomu, čo sa deje naokolo. Určite môžem povedať, že som o niečo slobodnejší ako zamestnanec. Avšak všetko má svoju cenu.

Ako vnímaš nekapitalistické alternatívy smerovania spoločnosti, tzn. socialistické?

Ako človek z oblasti IT sa teším, ako technológie uľahčujú ľuďom život a prácu, na druhej strane ale prichádzajú o slobody, pretože vždy sa nájde skupina ľudí, ktorí ich vedia zneužiť, resp. využiť vo svoj prospech na úkor iných. A to ma neskutočne hnevá. Tu je podľa mňa podstata kapitalizmu, čo je len iný výraz pre fašizmus. Aj keď definície a poučky nemám rád, myslím, že je to nejak tak. Preto ak to mám nejako vyjadriť, tak som skôr za socializmus, v ktorom som údajne prežil svoje detstvo. Netvrdím, že sa máme zle. Mám skôr obavy z vývoja smerom k budúcnosti. Toto som inak písal k tejto téme. Snažím sa v prvom rade meniť seba. To okolie, ktoré chce a je toho schopné, si zmeny všíma a takisto má slobodnú vôľu. Nasilu to však nejde. To som sa už za posledné roky naučil rešpektovať.

Ako vnímaš vplyv tzv. svetového poriadku v kontexte zvyšovania sociálnej nerovnosti?

S odstupom času dokonca tvrdím, že som vďačný za „krízu“, ktorá prišla v rokoch 2008-2009, aj keď to bol vlastne len ďalší krôčik v páde systému, ktorý nepretržite kolabuje už desaťročia. Pomohla mi postupne si uvedomiť, čo je skutočne dôležité. Mám oveľa viac času na seba, deti, rodinu. Rozvoj. Sociálna nerovnosť je podľa mňa dôsledok zavádzania svetového poriadku. Resp. jeho nástrojom. Ak by boli ľudia slobodnejší a voľnejší, ťažšie by sa ovládali a manipulovali. Aj koňa ak chceš ovládať, potrebuješ uzdu. Bohužiaľ na Slovensku nás ovládajú zapredanci a vlastizradcovia, ktorí na nás v spolupráci zvonku robia ekonomické a sociálne experimenty. My sme akési laboratórium. V mnohých oblastiach tieto aktivity spĺňajú definíciu genocídy. Toto asi pochopia ale len ľudia, ktorí majú aký-taký rozhľad v geopolitike.

Ako vnímaš súčasnú militarizáciu a zbrojenie armády NATO v Pobaltí?

Nestihol som ani dopísať slovo geopolitika a prišlo to v otázke  Tomu hovorím synchronicita, ktorú vnímam čím ďalej viac. Keďže čítam dosť aj také tie „duchovnejšie veci“ a verím tomu. Nemám preštudovanú históriu a geopolitiku natoľko, aby som sa vedel k tomu odborne vyjadriť. NATO je oficiálne obranný pakt, ale jeho činnosť je podľa mňa v rozpore či  v protiklade s tým, čo hlása. Nechcem si zastávať žiadnu stranu, v histórii vždy prebiehal a prebieha neustály boj o moc a ručička váh sa neustále preklápa.

Ako vnímaš ideu spojenia duchovna a komunizmu?

Ja to cítim tak, že je rozdiel medzi komunizmom a socializmom. Pravý socializmus nebol zavedený ešte nikde. Komunizmus vnímam ako iný názov pre kapitalizmus. Možno som pacifista, pretože mám odpor voči zabíjaniu, zbraniam, vlastne akémukoľvek násiliu. Hra na vojakov mi vždy bola a je cudzia. Som veriaci človek v zmysle toho, že verím, že existuje vyššia sila, ktorá všetko riadi. Pre mňa sú „BOHOM“ prírodné a vesmírne zákony, existencia… Verím, že napriek tejto našej hre na maličkosti „tu dolu“ všetko nakoniec dopadne, ako má. Bez ohľadu na to, či sa toho dožijeme v tomto alebo v niektorom z ďalších životov. Inak ešte k tomu socializmu a komunizmu, namiesto súčasných učebníc by mali v školách ako povinné čítanie zaviesť Kaddáfího Zelenú knihu, kde je jasne napísané, ako funguje kontrola spoločnosti cez vymyslené zákony, vyhovujúce vládnucej triede. Aký podvod je „zastupiteľská demokracia“ a „slobodné a demokratické voľby“. Ako sa nastrčení politici a zabávači schovávajú za krásne frázy a pritom robia presný opak. Chlieb a hry. Rozdeľuj a panuj. To je pravá podstata súčasnej „demokracie“.

Ako vnímaš rôzne opatrenie proti extrémizmu, tvorbu rozličných komisií a podobne? Nebude sa to zneužívať na nové politické procesy?

Tak toto je super otázka. Pretože najviac definíciu extrémizmu spĺňajú práve tí, ktorí ju vytvorili, aha: http://www.minv.sk/?a-z-index&sprava=extremizmus-1. A áno, presne na to sa tieto opatrenia budú zneužívať. A ešte by sme mohli rozobrať svetové financie a k tomu mám zase toto: www.nemesis.sk.

Akým spôsobom si participoval na Gorile a ako to hodnotíš s odstupom času?

To som popísal v podstate v tom článku “Náš NWO”… Samotný spis Gorila ma naštartoval, tesne tomu predchádzal štrajk lekárov a v súvislosti s ním hlavne to rozdelenie táborov – už ale predtým som cítil, že nie je všetko v poriadku… Chcel som sa zapojiť a pomôcť niečo naštartovať, prebudiť ľudí k aktivizmu. Ja som bol jeden z hlavných organizátorov… Od začiatku sa však nalepil tretí sektor a tajné služby a začali to riadiť podľa toho, ako potrebovali… Čiže bolo len otázkou času, kedy to vyšumí. Dnes sa na tom už len smejem, pretože ako povedal Haščák, je to skutočne len špička ľadovca a skutočne je volič hovno a vníma len absolútny povrch. A preto ja volič nie som. Ja tie ich hry nehrám.

Aký by mohol byť nový model spoločnosti? Vieme sa ešte zachrániť?

Myslím, že vieme, ale nie je to úplne v našich rukách, pretože naozaj tak trošku verím, že vyššia moc to pomôže vyriešiť, resp. nedovolí úplnú deštrukciu. Zem vnímam ako živý organizmus a každý živý organizmus má tendenciu zbaviť sa parazitov. Verím, že sme ešte neprekročili hranicu „Point of no return“. A že sa to prečistí – práve preto je dôležitý tento proces, ktorý beží a preto vidíme toľko zmien – z nášho pohľadu utrpenia pre Zem, je to ale očistný proces. Ekonomický model kolabuje, s ním celý kapitalizmus, padá spotreba i dopyt. Riešením je zdrojová ekonomika, prestať plytvať. Čím ďalej, tým viac ľudí začína šetriť, uvedomujú si, čo skutočne k životu potrebujú. Napriek všetkému, čo sa deje, čo vnímame, verím, že to smeruje k lepšiemu.

Ako vnímaš hyperkonzum?

Ako negatívum. Ale ten práve padá a preto klesá spotreba. A tú nenaštartuješ tlačením peňazí, ale všetko sú to spojené nádoby. Pretože tak ako sa prehlbujú sociálne rozdiely, tak klesá kúpyschopnosť a kapitalisti nebudú mať pre koho vyrábať… To, čo hlásajú médiá, sú obyčajné štatistické klamstvá, aby ľuďom zalepili oči a ústa, aby si mysleli, že všetko je v poriadku. Stav ekonomiky, nezamestnanosť, atď. Ďalšia vec sú technológie. V blízkej budúcnosti pripravia obrovské množstvo ľudí o prácu a to nechcú zverejniť. Celý sociálny systém kolabuje. Ľuďom, špeciálne u nás, nechcú dať viac ako minimálnu mzdu a potom neváhajú povedať, aby si šetrili na dôchodok. To je smiešne a drzé zároveň.

Ako vnímaš iniciatívu DAV DVA?

Akákoľvek iniciatíva, ktorá vedie k prebudeniu a smerovaniu k pozitívnemu, má zmysel. Všetko ukáže čas, aj keď verím, že dôležitá je len prítomnosť. Napriek tomu mám rešpekt pred budúcnosťou, pretože som zodpovedný za svojich dvoch školákov.

Čo by si odkázal svetu a čitateľom DAV DVA?

Želám si svetový mier. Milujte sa a množte sa. Prestaňte sa správať ako ovce. Buďte k sebe milí. Sme tu len na návšteve, tak prečo si život navzájom znepríjemňovať maličkosťami? Nakoniec sa všetci stretneme „v jednej posteli“. Všetko je len test, trest alebo odmena. Všetko, čo sa nám stane, každý človek, ktorý nám v živote skríži cestu. Na náhody neverím. Nechcem vyzerať ako „slniečkár“, ale LÁSKA je podstatou všetkého. A ja sa učím žiť podľa týchto hodnôt.

Foto: archív Martina Perduka

Redakcia DAV DVA nezodpovedá za prezentované názory prispievateľov či respondentov a nemusí sa s nimi úplne, ani čiastočne stotožňovať.

Pridaj komentár