Pochová odvodový bonus prípadnú budúcu koalíciu?

Keď pred viac než desiatimi rokmi Richard Sulík vstupoval do verejného priestoru, pokúsil sa verejnosť zaujať takzvaným odvodovým bonusom.  Odvtedy je odvodový bonus programovým rodinným striebrom SaS-ky s tým, že táto politicko-ekonomická inovácia zásadne zjednoduší systém daní a odvodov, pomôže takmer každému a navyše ušetrí verejné financie. Skrátka dokonalý produkt sociálneho inžinierstva. Ako sa však ukázalo, také jednoduché  to nie je.

Už v čase ohlásenej prvej verzie tohto inovatívneho politicko-ekonomického produktu v roku 2006 ho ako projekt sociálneho inžinierstva striktne odmietol vtedajší štátny tajomník Ministerstva práce a sociálnych vecí SR Miroslav Beblavý. Po tom, ako sa Sulík márne pokúšal presadiť v SDKÚ, kde ašpiroval na post podpredsedu, ktorý mu nakoniec nikto neponúkol, skúsil to s vlastným politickým projektom.

V roku 2010 sa Sloboda a Solidarita prvýkrát dostala nielen do parlamentu.  Veľmi skoro sa však ukázalo, že jej program bol v príkrom rozpore s očakávaniami jej voličov. Slovo „Solidarita“ v názve v podstate libertariánskej strany bolo skutočne veľmi zavádzajúce. V roku 2010 navyše táto strana si svoju politickú stratégiu založila  aj na bezmedznej kritike Smeru a jej koaličných partnerov, čo jej získalo punc protestnej strany, ktorá, paradoxne, výrazne bodovala aj v tradične ľavicových okresoch, ako je napríklad Brezno.  

Pôsobenie SaS vo vláde 2010 – 2012 bolo paradoxne pre Slovensko blahodarné v tom, že práve SaS-ka  krátko po roku spoločného vládnutia povalila vlastnú vládu, čím umožnila voličom reparát, z ktorého vyšiel Smer  výrazne posilnený – s historickou podporou vyše štyridsiatich troch percent hlasov. Zaujímavejšie však bolo, že si  SaS napriek tomu, že odvodový bonus bol vlajkovou loďou jej programu, nenárokovala post ministra financií a odvodový bonus bol v programovom vyhlásení spomenutý len fakultatívne – ak to okolnosti dovolia.

Medzi tým prešiel obvodový bonus odbornou oponentúrou, v ktorej jednoznačne neobstál. Dodnes máme štyri verzie tohto projektu a všetky vykazujú značnú chybovosť, teda z odborných prepočtov vychádza, že nie sú rozpočtovo neutrálne, ale vykazujú deficit od jednej do štyroch miliárd eur. To však je ten menší problém. Filozofické nastavenie tohto produktu sociálneho inžinierstva je oveľa väčší problém tejto koncepcie než nejaké aritmetické výpočty. Aj preto je veľmi dobré, že nedávno sa uskutočnila verejná debata medzi „otcom“ odvodového bonusu Richardom Sulíkom a jeho tvrdým kritikom,  blogerom a ekonómom Mariánom Jánošom.

Najprv si treba bližšie priblížiť aspoň základný koncept odvodového bonusu. Veľmi nepresne a nahrubo je možné povedať, že jeho ideou je maximálne zjednodušenie  systému rôznych sociálnych dávok jedinou univerzálnou dávkou. Každému musí byť jasné, že najväčšou slabinou tohto systému je extrémna neadresnosť. To sa v tejto koncepcii čiastočne rieši akýmisi dočasnými či prechodnými  kompenzačnými dávkami, ktoré však po istom prechodnom období prestanú fungovať, čo spôsobí, že niekto, kto to naozaj potrebuje, bude na tom podstatne horšie, a naopak, niekto, kto na to nie je odkázaný, bude mať zbytočne viacej.  

Ekonóm a bloger Jánoš na konkrétnych prepočtoch  jasne ukázal, že systém odvodového bonusu je pre väčšinu nízko a stredne príjmových občanov nevýhodný alebo menej výhodný, alebo prináša len veľmi malé, doslova marginálne úspory. Krásne to bolo vidieť pri príjme osemsto eur, pri ktorom  je úspora tridsaťšesť eur, ale pri trojtisícovom príjme je to približne osemstotri eur. Aj tie extrémne malé úspory, ktoré zamestnanci dosiahnu, sú však negatívne kompenzované obrovským poklesom náhrad v prvom pilieri dôchodkového poistenia. Inak povedané, odvodový bonus je veľmi neadresný, výrazne z neho benefitujú najvyššie príjmové kategórie a v neposlednom rade na výrazné zníženie odvodového zaťaženia budú „krvavo“ doplácať budúci dôchodcovia, pretože miera náhrad bude sotva polovičná oproti dnešnému systému. Ak si uvedomíme,  že už dnes sú dôchodky vo výške menej než polovice mzdy, ktorú dôchodca poberal pred odchodom na dôchodok, je jasné, že redukcia ešte o polovicu je politicky, ale aj humánne neprijateľná. Pseudoargumenty, že sa to bude kompenzovať tretím pilierom, respektíve že ľudia si v aktívnom veku majú sporiť na dobu v post produktívnom veku, že vďaka bonusu im ostane viac prostriedkov a že ľudia sú predsa zodpovední, sú staré pravicové floskuly, ktoré nikto súdny nemôže brať vážne.

Vyše dvojhodinová debata Sulík kontra Jánoš jasne ukázala, že obaja protagonisti sú z iných hodnotových vesmírov, ale aj to, že celý tím okolo Sulíka  a SaS nie je schopný správne spočítať to, čo dokáže jeden bloger, a to dokonca popri zamestnaní. To nestavia kvalifikovanosť a profesionalitu SaS-ky práve do dobrého svetla. A keďže je jasné, že na presadenie tohto konštruktu sociálneho inžinierstva bude Sulík potrebovať koaličných partnerov, je celkom možné, že sa tejto hrozbe slovenská verejnosť účinne vyhne. Beblavý spolu so Štefunkom na nedávnej diskusii v BISLE jasne deklarovali, že podobné experimenty podporovať nebudú. Podobne aj Hlina a KDH by sa mali poučiť z krízového vývoja. KDH podporovalo všetky ekonomické perverznosti antisociálneho netvora Kaníka a tieto hrubo asociálne postoje voliči hnutiu nakoniec poriadne spočítali v ostatných voľbách. OĽaNO je z definície  nevypočítateľný subjekt, ale Matovič sa už dal počuť, že v podstate nemieni nič demontovať z Ficových sociálnych balíčkov a Boris Kollár zo SME RODINA sa dokonca pre web Postoj vyjadril, že jeho hnutie je v podstate ľavicové. To dáva celkom slušnú nádej, že odvodový  bonus skončí tak, ako si zaslúži – ako nerealizované slohové cvičenie libertariánskych sociopatov.


Mgr. Roman Michelko, autor je spisovateľ

Článok vyšiel aj na webe I hodnoty

3 thoughts on “Pochová odvodový bonus prípadnú budúcu koalíciu?

  • 17. mája 2018 at 14:27
    Permalink

    Veľmi podobným asociálnym netvorom, ak nie ešte 100 krát väčším ako Kaník je vrcholný asociál ich svätosť pontificus Ján XXV (Richter). Ten asociáony top netvor znížil sociálne žobračenky zo 63€ na 61,60€ a od čias Viery Tomannovej neboli valorizované, hoci je infláciou znehodnotená aj táto žobračenia, ktorú si nezamestnaný musia odrobiť 32 hodinami nútených prác inak nedostanú nič a stanú sa samoplatiteľmi nemocenského poistenia! Navyše musia UoZ platiť z tejto nútenými prácami pormienenou žobračenkou ešte vo výške 2,32€ konceeionárske poplatky zavedené ďalším neoboľševickým asociálnym netvorom Zastrčkom-Maďaričom, ešte navýšene ďalším neoboľševickým asociálom Druckerom o 0,15€ za SIPO, ktoré bolo bezplatné do druckerovaním asociálneho zbohatlíckého Smer drúka Druckera v Slovenskej pošte !
    Preto riešiť čerta Kaníka s vrchným pekelným diablom Richterom nemá žiaden zmysel, lebo amoralné chrapunstvo top asociala neoboľševika Jána Richtera úplne zatienilo zvrhlosti libertariána Ľuda Kaníka.

    Takže je takmer úplne jedno, či je ministrom sociálneu amorálnosti asociánym čertom libertarián Kaník alebo super asociálny neoboľševický smerácky neoboľševický diabol Richter!

    Reply
  • 17. mája 2018 at 15:00
    Permalink

    Prepáčte, Peter, ale nezamestnanosť za boľševikov nebola.Tak aký neoboľševik ? V jednom však máte pravdu, s jednoduchým človekom sa dnes narába ako s handrou, v tom som na Vašej strane. Neznášam ten novodobý kontrast: Jeden si užíva a druhý prežíva! FUJ!

    Reply
  • 20. mája 2018 at 17:30
    Permalink

    mali sme dvojsté výročie narodenia karla marxa.ten kedysi definoval štruktúru kapitálu jednoduchým vzorcom c+v+m kde c je konštantný kapitál v je variabilný kapitál a c je nadhodnota,alebo ináč zisk,ktorý ide kapitalistovi,ináč dnes tomu vznešene hovoria podnikateľ.pod tým slovom rozumieme fyzicky pracujúceho,ktorý platí dane a odvody.pod m je zisk kapitalistu,z ktorého tiež odvádza dan a odvod.je otázne,čo zoberiete na dan a odvod.či to bude hrubý,alebo čistý zisk.a už sa laboruje.cena tovaru ktorý je na trhu je sumár týchto troch veličín.no a spotrebná dan je tvorená sumou z týchto troch veličín. ked tú dan prirátame k nákladovej položke dostaneme cenu výrobku,ktorú zaplatíme za výrobok.tak si zoberte,kto má z toho prospech.kto zhrabne zisk a kto platí to všetko v štátnom rozpočte,ktorý je základne tvorený danami fyzických osôb a spotrevbnou danou.pridajú sa aj dalšie položky,ale tie nie sú rozhodujúce.tak a to máme prijmy.no a ztoho robme výdavky,ked k k tomu nemáme vlastnú menu a nemôžeme navyšovať masu penazí v obehu a robiť si vlastnú infláciu.nie je to súvislé ale ako malý obrázok tostačí.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *