Podnikanie formou družstva má mnoho výhod oproti „eseročke“

Na Slovensku je najčastejšou formou podnikania „eseročka“. Jedna z jej hlavných výhod je, že ju môže založiť len jedna osoba, ktorá v nej môže zároveň vykonávať funkciu jej orgánov. Táto právna forma nie je ani kapitálovo náročná, nakoľko minimálny vklad je 5000,- €. Po novom je zavedená nevyhnutnosť skladať vklad do banky, čiže už nestačí len prehlásenie správcu vkladu. A práve táto skutočnosť bola dôležitým „dôvodom“ pre výber tejto právnej formy.

Ako optimálne sa na podnikanie môže javiť aj družstvo. Obchodný zákonník ho definuje ako spoločenstvo neuzavretého počtu osôb založené za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.

Poďme si rozobrať nevýhody a výhody družstva oproti klasickej „eseročke“:

– Hlavnou nevýhodou je, že družstvo musí mať najmenej 5 členov, to neplatí, ak sú jeho členmi aspoň dve právnické osoby,

– Ďalšou nevýhodou je taktiež jeho „obraz“, predsudky v ponímaní názvu družstva. Túto nevýhodu je však otázne rátať pri serióznom porovnaní.

V družstve ale môžme nájsť mnoho výhod, ktoré jednoducho iné spoločnosti nemajú, a to:

– Vstupný kapitál iba 1250,-€,

– V právnych vzťahoch s tretími osobami zodpovedá družstvo za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Členovia družstva za záväzky družstva neručia,

– Veľkou výhodou je anonymita vlastníctva. Majitelia družstva (jeho členovia) sa nezapisujú do obchodného registra ani do žiadnej štátnej evidencie. V družstve vedie jeho predstavenstvo len zoznam členov družstva, ktoré sa neukladá do žiadneho registra ako v prípade „eséročky“, ani zbierky listín.

„Otvorenosť“ družstva – členstvo možno prevádzať bez nutnosti dodržania právneho formalizmu. Prevod členstva nemusia schvaľovať dokonca žiadne orgány družstva, ani jeho členovia. Netreba meniť spoločenskú zmluvu, ani stanovy. Netreba žiaden zápis v registroch. Zo dňa na deň môže byť osoba členom družstva, resp. môže z neho vystúpiť.

Okrem právnych výhod, by som ešte zdôraznil dve oveľa podstatnejšie výhody:

Keď družstvo funguje ako zamestnanecká samospráva, čo znamená, že každý jeho člen má rovnocenný hlas na členskej schôdzi a rovnocenný podiel, vzniká v družstve demokracia na pracovisku. Čo je v tradičnej firme nepredstaviteľné.

Pri zamestnaneckej samospráve sa stretávame s ešte jednou veľkou výhodou a to s tým, že v nej vzniká synergický efekt,ktorý v tradičnej firme nie je ľahké dosiahnuť. V krátkosti by sa dal synergycký efekt opísať takto: Ľudia v tíme sú spojení určitými väzbami, neznalosť jedných je nahradená znalosťami a nápadmi iných. Nápady jedných motivujú druhých k zvýšeniu produktivity, čím sa vytvára nová kvalita, zvyšuje efektívnosť tímu. Čiže zjednodušene 2+2 = 5.

Keď majú členovia rovnaké postavenie a spoločný cieľ, pozitívne to vplýva na výkon a konečné výsledky, čo sa aj potvrdzuje v praxi.

Dôkazom týchto výhod sú mnohé úspešné príklady zo sveta, kde napríklad zamestnanci prebrali krachujúce podniky, pretransformovali ich na družstevnú samosprávu a úspešne fungujú. O mnoho podobných príkladov sa môžete dočítať na tejto stránke: ekonomickademokracia.blogspot.sk

Zdroje: http://m2b.sk/clanky-a-rady/detail/podnikanie-formou-druzstva-moze-byt-najlepsim-riesenim
https://www.podnikajte.sk/start-podnikania/c/49/category/ine-obchodne-spolocnosti-a-druzstvo/article/charakteristika-druzstva.xhtml

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

2 thoughts on “Podnikanie formou družstva má mnoho výhod oproti „eseročke“

  • 29. októbra 2016 at 19:07
    Permalink

    Občas si kladiem otázku načo sa vlastne namáham, píšem, argumentujem, vysvetľujem? Keď nakoniec čítam toto:

    „Keď družstvo funguje ako zamestnanecká samospráva, čo znamená, že každý jeho člen má rovnocenný hlas na členskej schôdzi a rovnocenný podiel, vzniká v družstve demokracia na pracovisku. Čo je v tradičnej firme nepredstaviteľné.
    Pri zamestnaneckej samospráve sa stretávame s ešte jednou veľkou výhodou a to s tým, že v nej vzniká synergický efekt,ktorý v tradičnej firme nie je ľahké dosiahnuť.“

    Takže ešte raz a pomaly:
    1) Družstvo rozhodne nie je žiaden štátno-kapitalistický podnik akým je zamestnanecká samospráva (ZS)!
    V družstve môžu mať družstevníci egalitárny (rovnaký) podiel, ale v ZS nič nevlastnia,lebo námezdní pracujúci v ZS si štátny podnik prenajímajú od vládnucej štátnej oligarchie!*

    2) Zamestnanecká samospráva je vládnúcou oligarchiou dočasne (kým je pri moci) vlastnený štátny podnik, ktorý si zamestnanci prenajímajú od štátno-kapitalistického vlastníka a platia mu nájomnú rentu v trhovom podnikateľskom prostredí, ktorú David Schweickart eufemistický nazýva daňou „z výrobných prostriedkov“ (DzVP)

    3) K žiadnemu synergickému efektu logický nedôjde v ZS, lebo prekarizovaní zamestnanci sú štátnym vlastníkom naďalej vykorisťovaní o nadprácu vlastníkom VP, hoci sú priamymi výrobcami, s určitou obmedzenou zamestnaneckou rozhodovacou autonómiou v nepodstatných veciach.

    Zamestnanci ZS naďalej žijú v neustálom prekarizačnom strachu, či im vlastník VP – vládnúca štátna oligarchia nezvýši výšku nájomného formou DzVP, alebo výšku požadovaného minimálneho zisku (na obyvateľa) a tým nepošle prenajatý ZS podnik do bankrotu a nebudú si musieť nájomníci – zamestnanci ZS zháňať inú prácu? **

    4) Rád by som sa dočítal v ďalšom pokračovaní o tom ako v ZS s pretrvávajúcou prekarizáciou zamestnancov je možné dosiahnuť synergický efekt?
    Dúfam, že sa s infarktom sa neprepracujú ku synergií s krížikom nad hlavou?

    ———————————————————————————————————
    * David Schwaickart sa píše: „Hoci pracujúci budú kontrolovať pracovný proces, nebudú vlastniť výrobné prostriedky. Tie sa paradoxne považujú za kolektívne vlastníctvo spoločnosti, ktoré sa prezentuje dvoma spôsobmi:
    1) „Všetky firmy musia platiť dane zo základných prostriedkov, ktoré si v skutočnosti požičiavajú od spoločnosti.
    2) Firmy fungujúce v socialistickej ED „sú povinné zachovávať hodnotu kapitálových účastín, ktoré im boli zverené, čiže musia udržiavať odpisový fond. Zo zisku sú povinní si nakumulovať časť peňazí, ktoré sa použijú na opravy, údržbu, či ozdravné opatrenia. Nesmú sa však použiť na prilepšenie k príjmom pracujúcim.“
    Pri tomto modele trhovo-socialistickej zamestnaneckej samosprávy niet zásadnejšieho rozdielu medzi súkromno-kapitalistickým a prenajatým štátno-kapitalistickým vlastníctvom VP.

    ** Z uvedeného vyplýva, že ak bude námezdných zamestnancom ZS požičaný (= prenajatý štátny) podnik krachovať, tak nájomníci – „zamestnanci ZS môžu pristúpiť k reorganizácií, reštrukturalizácií, alebo hľadať si prácu inde. „Nesmú predať kapitálové účastiny a výnos použiť ako príjem“ Napr. na uhradenie nezaplatenej odmeny za vykonanú prácu.
    „V prípade, že firma fungujúca v socialistickej ED nevytvorí v národnom rámci stanovené minimum na obyvateľa, ktoré sa rovná minimálnej mzde je povinná vyhlásiť bankrot. Hnuteľný kapitál sa použije na platby veriteľom a zamestnanci si musia hľadať zamestnanie inde.“
    Zdroj: Schweickart, D., Po kapitalizme ekonomická demokracia, (VSSS) , Bratislava 2010, str. 75

    Reply
  • 31. októbra 2016 at 9:54
    Permalink

    považujem za veľmi naivné domnievať sa, že nejaká právna norma môže vytvoriť demokraciu na pracovisku …. demokraciu na pracovisku vytvára vzájomná dôvera a rešpekt jednotlivých pracovníkov a nie právna forma … tak ako skvelé zákony o nezávislosti súdnictva nespôsobujú „nezávislosť“ súdnictva platí to aj v tomto smere …

    … pri kritike kapitalizmu treba odlišovať medzi kritikou idealistických predstáv o spoločnosti od kritiky systémových chýb spoločnosti … práve retrokomunisti by to mali vedieť najlepšie, pretože inač nič nevyriešia iba budú kritizovať —- pretože oni navrhujú „nahradiť“ reálne chyby kapitalizmu ideálnymi predstavami socializmu a komunizmu, ale vedia, že realizácia týchto ideálov viedla k reálnym chybám oveľa tragickejším ako sú súčasné reálne chyby kapitalizmu…. a že prečo ich ľudia nepodporujú …..

    aj v tom článku … sa píše
    “ – Veľkou výhodou je anonymita vlastníctva. ….. sa neukladá do žiadneho registra ako v prípade “eséročky”, ani zbierky listín. „Otvorenosť“ družstva – členstvo možno prevádzať bez nutnosti dodržania právneho formalizmu. ….. Zo dňa na deň môže byť osoba členom družstva, resp. môže z neho vystúpiť.“

    čo skoro vyzerá ako návod pre podvodníkov ako zatajovať operácie a procesy pred verejnosťou … keby sa podľa tohoto návodu a výhod správali bašternák, kaliňák, matovič (a namiesto podnikania by mali družstvá), tak by nemali teraz vôbec žiadne problémy …. ALE BOLO BY SLOVENSKO LEPŠOU KRAJINOU??????

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *