Poučenie z politickej likvidácie JZD Slušovice – 1. časť

Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti prebieha intenzívna diskusia medzi mojimi známymi a priateľmi, ale aj v DAV DVA o zabezpečení potravinovej sebestačnosti a náhrade málo kvalitných dovážaných potravín zo zahraničia, je potrebné nájsť konkurencie schopný model fungovania poľnohospodárstva na Slovensku. Komunistické JRD boli už v čase zániku komunistického socializmu málo efektívne, hoci fungovali a zabezpečovali potravinovú sebestačnosť. Analogicky by  ich bolo možné prirovnať k vrtuľovým lietadlám, hoci už boli vyvinuté efektívnejšie „jet“ – tryskové lietadla. Bolo síce možné vrtuľovými lietadlami popráškovať polia alebo lesy, ale nebolo ich možné ďalej efektívne  využívať v armáde alebo leteckej doprave. Inými slovami – tak ako vrtuľové lietadla, aj komunistické JRD splnili v svojej dobe svoju úlohu, ale pre nízku efektívnosť, výkonnosť a malú sociálnu spravodlivosť ich bolo potrebné nahradiť novšími modelmi poľnohospodárskych družstiev, ktoré by boli schopné konkurovať západným farmám podobne ako Čubove „jet“ JZD Slušovice. Bohužiaľ, pasivita ľudí a zapredanosť západu bývalej komunistickej oligarchie spôsobili to, že v súčasnej dobe nemáme ani boja schopné letectvo, ani potravinovo sebestačné poľnohospodárstvo. Preto je potrebné hľadať iný model a použiť zo starých JRD len to, čo dobre fungovalo.

V minulosti v 20 storočí sme mali dva vysoko efektívne a konkurencie schopné samosprávne modely riadenia podnikov na Morave v Zlínskom regióne v bývalom Československu. Boli schopné riadiť nielen špičkovú obuvnícku a inú pridruženú výrobu, ale najmä trvalo zabezpečiť potravinovú bezpečnosť krajiny. Pravdepodobne nie náhodne som narazil na zaujímavý článok, ktorý 1. júna 2012 napísal Milan Tůma (1) ktorý je poznačený jeho pohľadom na dianie okolo Slušovíc. Keďže sa o hospodárskom zázraku v Agrokombináte JZD Slušovice a jeho ideologicko-politickej likvidácii viedli mnohé debaty, ktoré mali charakter skôr konšpirácií, tak ma zaujímalo…

…čo sa vtedy vlastne dialo?

V Agrokombináte v Slušoviciach už počas socialistického poľnohospodárstva fungovali značne „netradičné“ procesy riadenia, ktoré viedli k pozoruhodnými ekonomickým úspechom. V riadení František Čuba zaviedol nové prvky hodnotenia pracovníkov – stimulačné faktory sebarealizácie, hmotnej zainteresovanosti, morálneho ocenenia, radosti z práce a pod. V mnohom je preto porovnávaný s veľmi úspešným podnikateľom z rovnakého regiónu Tomášom Baťom. V roku 1989 dosahoval Agrokombinát JZD Slušovice obratu 7 miliárd a ročný zisk takmer 850 miliónov. Vtedajší pracovníci, ktorí na éru Slušovíc podľa svojich slov spomínajú spravidla ako na úžasné a nezabudnuteľné obdobie, za hlavné prednosti docenta Čubu považujú sociálne cítenie a vizionárstvo, pričom ho často označujú za geniálneho podnikateľa a riadiaceho pracovníka. Pravidelnými návštevníkmi JZD Slušovice boli výpravy z celého sveta, ktoré sledovali napríklad v priemere až trojnásobnú produkciu kráv oproti zaužívaným štandardom. Za úspechom podniku podľa neho bolo využívanie vedeckých a technických poznatkov. Aj napriek mnohým sporom a neustálej kontrole zo strany komunistického režimu postupoval od polovice šesťdesiatych rokov po rebríčku KSČ až do poľnohospodárskej komisie ústredného výboru. Niekoľko rokov pôsobil v Českej komisii pre vedeckotechnický a investičný rozvoj. V rokoch 1963 až 1990 bol predsedom JZD Slušovice. Je považovaný za človeka, ktorý podnik zmenil v giganta s obratom niekoľko miliárd korún. JZD sa pod jeho vedením nezameriavala len na poľnohospodárstvo, to koncom 80. rokov tvorilo dokonca výrazne menšinový podiel produkcie družstva. Ak by sa bol tento model hospodárenia politicky udržal, tak by mal v r. 2010 podľa tímu prof. Tvrdoňa obrat 150 miliárd. (2) To však nemohlo byť po chuti tým, ktorým išlo len o rozbitie tohto vysoko efektívneho poľnohospodárskeho družstva.

Porovnanie modelov riadenia v JZD Slušovice a v Baťových závodoch

Netradičné formy hospodárenia boli v mnohom inovatívne, ale aj dosť podobné samosprávnemu modelu baťovského hospodárenia minimálne do r. 1932, t. j. do smrti Tomáša Baťu. Predseda, resp. neskôr riaditeľ Agrokombinátu Slušovice František Čuba hovoril, že družstvo za celú svoju históriu prepustilo len dvoch ľudí. Hovoril, že vždy mu išlo o zvýšenie motivácie ľudí. Vychádzal z toho predpokladu, že sa človeku od prírody nechce pracovať. Popisuje ako vytvárali tlak, aby pracujúci dobre pracovali. Čuba vysvetľuje, že k práci musí byť človek „donútený“, čiže aktivizovaný. Preto v JRD stanovili šesť „prekarizačných“ aktivizačných faktorov, napr. existenčný, sebarealizačný alebo faktor strachu. Doc. Čuba začal študovať až spätne systém riadenia podniku u Baťovcov, keď sa ho na to ľudia pýtali. Preto Slušovice fungovali trochu inak ako Baťove závody.

František Čuba vysvetľuje: „Baťova škola práce vyprodukovala viac ľudí, než mohli pracoviská Baťovho podniku prijať. Ročne prišli k jednej výrobnej linke štyria noví zamestnanci, na ktorej pracovalo 30 ľudí. Tak ich šéf musel rozmýšľať, koho z nich prepustí. Pracujúci to vedeli, mali strach zo straty zamestnania, tak makali“. Prekarizačno-motivačných faktorov mali v JZD Slušovice viac než Baťa a boli zavedené aj pre manažérov. Trebárs faktor sebarealizácie využívali u hlavných riadiacich pracovníkov. Manažéri boli bodovaní od jedného do piatich bodov za rôzne úseky svojej činnosti. Od hospodárskych výsledkov až po starostlivosť o družstevníkov. Manažér, ktorý dostal celkovo menej ako tri body, bol preradený do nižšej funkčnej a platovej kategórie. Kto získal viac ako 4,5 bodov bol naopak povýšený. Okrem toho predseda F. Čuba zaviedol atestáciu špecialistov. Každý musel pravidelne potvrdzovať svoje oprávnenie na zastávanie funkcie a na mzdu, ktorú dostával. Taktiež každý nový vedúci musel prejsť tri až šesť pracovísk počas pol roka, aby ukázal svoje schopnosti. Aj keď bol vysokoškolák, tak najprv pracoval manuálne. Išlo o to, aby sa osvedčil. A tiež aby manažér (THP) prenikol medzi robotníkov a vedel neskôr, ako s nimi jednať. Išlo o veľmi efektívny model získavania skúseností, zručností a následného kariérneho postupu prirodzených autorít na manažérskych postoch.

Doc. Ing. František Čuba CSc. Foto: Ivo Hercik, CC

Doc. Čuba hovorí, že sa to nedá vôbec porovnávať s terajšou dobou. Vtedy v Slušoviciach všetko fungovalo. Problémy boli aj vtedy, ale vedeli ich odstrániť. Budovali nielen podnik, ale aj mestá a dediny v okolí. Trebárs v roku 1989 v podstate zo svojich prostriedkov postavili štvorprúdovú ceste do Slušovíc. Neboli problémy s povolením takej „diaľnice“, ale horšie to bolo s peniazmi. JRD Slušovice získali na tú cestu 100 miliónov korún od štátnej plánovacej komisie. Tieto peniaze prišli na krajský národný výbor a ten si nechal 40 miliónov. Zvyšok prišiel na okresný národný výbor a tam zostal zvyšok. Tu vidno, aký zvrátený bol hierarchický centralizmus minulého režimu! Tomáš Baťa tento zvrátený korupčný systém komentoval takto: „Rozdeľovanie peňazí zhora nezaručuje racionálne využitie, lebo kde ich ľudia nevytvorili, zvyčajne ich ľahšie a nehospodárne míňajú a nie vždy na to, čo je v danej situácii najdôležitejšie a užitočné pre väčšinu.“ (3) Preto ak chceli mať diaľnicu, tak na ňu museli použiť vlastných 100 miliónov. Vtedy po tej ceste jazdilo veľa áut, kým dnes je prevádzka približne pätinová. Takýto investično-rozvojový rozmach mal Zlínsky región len za fungovania Baťových závodov do r. 1932, kedy sa vybudovalo mesto Zlín, jeho infraštruktúra, plynárne, železnica, letisko, vodná elektráreň, cesty, nemocnice, sanatóriá, kultúrne domy a športoviská. (4)

František Čuba skonštatoval, že vtedy sa im darilo, na čo len siahli. Zároveň si bol vedomý toho, že môže nastať čas, keď sa im dariť nebude, hneď však aj dodal: „Bola veľká chyba, že bol Agrokombinát zlikvidovaný. Pretože to, čo tam fungovalo, dodnes nikde inde nefunguje. Nielen v Slušoviciach, ale ani v štáte. Nechal som si v Prahe vypracovať štúdiu o tom, prečo boli Slušovice zlikvidované.“ V JZD Slušovice v mnohom nadväzovali na predchádzajúci kolektívny spôsob hospodárenia, ale bez sledovania sovietskeho modelu, čo sa mu stalo neskôr osudným z dvoch dôvodov, ktoré si neskôr objasníme.

 

…pokračovanie čoskoro…

 

  1. http://www.novysmer.cz/index.php/ekonomika/1594-pipad-sluovice
  2. František Čuba sa narodil ve Veselé u Slušovic 23. ledna 1936. Vystudoval střední školu v Opavě. V roce 1960 promoval na vysoké škole zemědělské v Praze, pak působil jako agronom v JZD Březůvky a na Okresním národním výboru v Gottwaldově. V letech 1963 až 1990 byl předsedou JZD Slušovice. Po roce 1989 byl souzen za to, že vnitropodniková banka sloužila i lidem mimo družstvo, odsouzen nebyl. Zdroj: http://zpravy.idnes.cz/slusovice-by-dnes-vydelavaly-150-miliard-tvrdi-cuba-uziva-si-duchodu-1f2-/domaci.aspx?c=A101027_1473377_domaci_kot
  1. Bubeníková, Ľ., Odkaz Tomaša Baťu zakladateľa, Garamond, Partizánske 2000, s. 23.
  1. Ibid s. 19

Foto: Rostislav Lisovy, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

 

Pridaj komentár