Poučenie z politickej likvidácie JZD Slušovice – 2. časť

    Ako to naozaj bolo?

    O predsedovi JRD Agrokombinát Slušovice doc. Františkovi Čubovi (1) sa hovorilo, že v r. 1963 vzal do svojich rúk rozpadajúce sa družstevné hospodárstvo, aby z neho spravil vzorové družstvo, na ktoré chodili domáce a zahraničné návštevy na exkurzie. Hneď od svojich prvých krokov sa stal nepohodlným vtedajšiemu vedeniu KSČ – nielen miestnemu vedeniu, ale aj najvyššiemu, ústrednému vedeniu KSČ. Aj napriek jeho nepriazni sa postupne dostal až do poľnohospodárskej komisie ústredného výboru. V čase, keď v Československu boli pri moci komunisti, sa dlhé roky neodporúčalo pripomínať v tlači meno predsedu Čubu a družstva Slušovice, ktoré riadil. Existovali zvesti, že na dosahovanie vysokých hospodárskych výsledkov používa Čuba nesocialistických metód hospodárenia a preberá ich zo západných krajín. V roku 1956 sa stal členom KSČ, ešte počas štúdia na vysokej škole. Postupne pracoval vo výbore ZO KSČ v Slušoviciach, ďalej v pléne a predsedníctve OV KSČ Gottwaldov. V roku 1989 bol menovaný za člena poľnohospodárskej komisie ÚV KSČ. Vždy zdôrazňoval, že je podnikateľ a že podnikať sa dá za akéhokoľvek režimu. Socialistického i kapitalistického. Jeho spory s režimom KSČ a vtedajším prezidentom Gustávom Husákom opisuje dokumentárny film Roberta Sedláčka František Čuba: Slušovický zázrak (2). V roku 2010 vyhlásil, že sa za svoje členstvo v KSČ nehanbí.

Skoršie vedenie Československa odišlo z politickej scény. Vystriedali ich ľudia, ktorí za svoj hlavný cieľ vyhlásili „návrat Československa do Európy“. Zdalo by sa, že pre Františka Čubu a jeho hospodárstvo tak vznikli priaznivé pracovné podmienky. Ale predseda sa nepáčil ani novému vedeniu. Kým predtým ho kritizovali preto, že v rámci socialistického štátu zavádzal kapitalistickú ekonomiku, po páde socializmu bol kritizovaný za to, že v nových podmienkach sa snaží stoj čo stoj udržať socialistické poľnohospodárske družstvo. „Na Slušovice bol vtedy vyvíjaný systematický tlak, nasadili na nás viac ako päťsto ľudí. Trebárs tu boli revízne skupiny, ktoré mali za úlohu dokázať, že Slušovice okradli štát na daniach o tri miliardy korún. Nič z toho sa ale nepreukázalo, pretože to bol nezmysel.“ V roku 1990 sa mal Čuba s ďalšími spolupracovníkmi údajne dopustiť porušenia zákona tým, že bez súhlasu Štátnej banky československej umožnil vo vnútropodnikovej banke družstva vznik súkromných kont aj pre klientov, ktorí neboli členmi družstva. V roku 1998 mu za to bol uložený trest odňatia slobody na jeden rok s trojročnou podmienkou, Čuba sa však odvolal a v roku 2000 ho spod obžaloby oslobodili. Čuba po prejave Václava Havla v r. 1990 nevydržal nový tlak štvania a požiadal o uvoľnenie z funkcie. Kolektív svojho predsedu pochopil. Vedenie družstva mu poďakovalo za dlhoročnú prácu a jeho žiadosti vyhovelo.

           Prečo bol vlastne František Čuba nepohodlný v období stagnácie i premien?

Keď František Čuba prevzal družstvo, rozhodol sa, že musí začať vytvorením kolektívne rovnako zmýšľajúcich ľudí. Do družstva prijímal ľudí energických a schopných, ktorí chceli ukázať, že niečo vedia a dokážu. V čase „normalizácie“ prebiehali v strane čistky, aké nemali obdoby. Všetci, ktorí nesúhlasili s líniou tzv. „normalizácie“, museli KSČ opustiť. Ľudí, ktorí nesmeli stáť na čele kolektívov a zaujímať vedúce funkcie, bolo okolo päťsto tisíc. Predsedu Čubu najmenej zo všetkého zaujímali politické názory tých, ktorých prijímal do práce. Ľudí hodnotil podľa ich pracovných schopností a príčinlivosti a nevidel nič zlé v tom, že medzi hlavnými odborníkmi družstva bolo niekoľko osôb vylúčených z KSČ. Ale v miestnych a najmä v ústredných straníckych orgánoch si toho všimli. Poukazovali na jeho „politickú chybu“ a odporúčali mu, aby „nespoľahlivých“ pracovníkov uvoľnil z funkcií, ktoré zastávali. Čuba však vyhlásil, že oveľa väčšou chybou by bolo nevyužiť týchto odborníkov vo výrobe. A nielenže odmietol riadiť sa radou „zhora“, ale aj naďalej prijímal do zamestnania „politicky nevyzretých“ odborníkov.

    Za hlavný nedostatok systému hospodárenia Čuba považoval odtrhnutosť ľudí od výrobných prostriedkov, z čoho plynuli malá zainteresovanosť na výsledkoch práce. Preto v družstve začali široko zavádzať prenájom „socialistického majetku,“ lebo iná forma nebola možná v komunistickom režime.

    Odmeny sa vypočítavali takto: „Brigáda, ktorá si vzala do prenájmu skleník, platila družstvu za hnojivá, používané dopravy, energie a vykonávala amortizačné odpisy. Do centralizovaného fondu odvádzala nepatrné percento z dosiahnutých príjmov. Všetko, čo zostalo, patrilo socialistickej brigáde.“

Mechanizátori dostali do prenájmu všetku techniku. F. Čuba tento model objasňuje nasledovne: „U nás sa všetko prevádzalo na samostatné organizačné jednotky. Napr. náš vodič dostal nákladné auto do socialistickej starostlivosti, čo bol skrytý názov pre podnikanie. To auto malo hodnotu 100 tisíc korún. Úlohy mu stanovil dispečing. Keď vodič urobil prácu za tisíc korún, tak ešte v ten deň mohol prísť do našej vnútropodnikovej banky, kam mu prišla táto čiastka. On z nej zaplatil pohonné hmoty, náhradné diely či pneumatiky a odvod podniku. Zostalo mu napríklad 400 korún, ktoré si mohol vyzdvihnúť. Ľudia si tak prenajímali „do socialistickej starostlivosti“ skleníky, obchody i reštaurácie. Postupne sme rušili mzdový poriadok a družstevníci sa vyplácali sami, čo bola v tej dobe zvláštnosť.“ Výsledkom bolo, že v hospodárstve prenikavo klesli výdavky na palivo, pneumatiky a náhradné diely. Pritom produktivita práce sa zvýšila o päťdesiat percent. Potom bolo úplne logické, že nikto už nemusel chodiť na fušky, aby si po pracovnom čase privyrobil, taktiež nemohol ani kradnúť „zo spoločenského“, lebo by okradol len sám seba!

Zmenili sa aj vzájomné vzťahy medzi jednotlivými samosprávnymi skupinami hospodárstva. Bola v ňom zavedená štruktúra podľa prevádzok, pričom každá prevádzka sa stala samostatnou výrobno-hospodárskou jednotkou. Vo vzájomných vzťahoch medzi skupinami spočívala jedna podstatná zvláštnosť. Každá pracovná skupina nadobudla úplnú samostatnosť. Ak si napríklad pestovateľská skupina mohla najať techniku ​​inde lacnejšie než vo svojom hospodárstve, mala na to plné právo. Keď napr. živočíšna skupina mala možnosť získať krmivo za nižšiu cenu v susednom hospodárstve, urobila to bez váhania. Za krátku dobu sa družstvo stalo najlepšie v krajine. Značne vzrástla jeho rentabilita, zvýšili sa zisky. V družstve boli voľné peniaze. Tie začali vkladať do pridruženej výroby. V niekoľkých obciach a mestách vrátane Prahy otvorilo družstvo svoje predajne poľnohospodárskej produkcie. Tento model veľmi pripomínal Baťove podnikové predajne obuvi a ostatného tovaru, ktorý vyrábali a potrebovali efektívne predať za spravodlivé ceny, ale bez priekupníkov, ktorí by deformovali spravodlivé ceny svojimi maržami.

Mohlo by sa zdať, že po výmene vedenia krajiny a obrate na stranu „západných hodnôt“ mal František Čuba získať pre svoju činnosť režim najvyšších výhod. Ale aj tu sa ideologické argumenty ukázali nadradené triezvym ekonomickým prepočtom. Línia privatizácie poľnohospodárstva, ktorú prijalo nové vedenie, s poľnohospodárskymi družstvami nerátala. Veď ich predsa založili komunisti v dôsledku kolektivizácie. V očiach predstaviteľov novej vlády boli symbolom socializmu a preto bolo nevyhnutné sa ich zbaviť za každú cenu. Taktiež v zmysle platnej legislatívy už vtedy pripravované reštitúcie cirkevných a iných buržoáznych majetkov neboli možné na riadne obhospodarovaných pôdach, tak fungujúce družstvá museli kresťanskí demokrati zničiť za každú cenu. Agrokombinát JZD Slušovice ako vlajkovú loď československého socialistického družstevníctva musela nová buržoázna oligarchia, derúca sa k moci, potopiť ako prvú.

 

…pokračovanie čoskoro…

 

  1. https://cs.wikipedia.org/wiki/Franti%C5%A1ek_%C4%8Cuba
  1. Režisér Robert Sedláček:  Slušovický zázrak – Youtube video 1999.: https://www.youtube.com/watch?v=FnyE_KS2VLc

http://www.csfd.cz/film/248097-frantisek-cuba-slusovicky-zazrak/prehled/

 

Foto: Rostislav Lisovy, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *