Poučenie z politickej likvidácie JZD Slušovice – 3. časť

Reakcia agrokombinátu na zmeny

 

    Podľa doc. F. Čubu mali v Slušoviciach útvar vedecko-technických informácií. Získavali tam informácie od ich ľudí, ktorí sa vrátili zo zahraničných ciest, z veľvyslanectiev rôznych krajín a obchodných rád, mali tiež napojenie na informačné centrum pri Viedni, aj na americkú informačnú sieť. Tu vidno, že získavali informácie z celého sveta v čase, keď obyčajný človek mal problém pozrieť sa do Juhoslávie. Každý technicko-hospodársky pracovník (THP) v Slušoviciach, ktorých bolo asi tisíc, musel najmenej raz ročne odísť do západnej Európy. Chystali tiež opatrenia, aby 90 percent mzdy dostávali v korunách, 10 percent v devízach. Nie je pravda, že sa za minulého režimu nedalo dostať do zahraničia a ani nie je pravda, že Slušovice mali nejakú protekciu. Čuba: „JZD Slušovice mali 16 kooperačných zmlúv s podnikmi v cudzine, s ktorými sme mohli obchodovať. Museli sme ale ku každej z nich získať 23 podpisov dôležitých ľudí z ministerstiev a ďalších inštitúcií. Mali sme vyhradený tím ľudí, ktorý nerobil nič iné okrem zháňania týchto podpisov. Rozdiel medzi nami a inými podnikmi bol v tom, že my sme tých 23 podpisov získali, kým  oni skončili pri piatom, desiatom…“ Toto môžem z vlastných skúseností potvrdiť, že aj na Slovensku to tak fungovalo, že keď JRD malo schopného predsedu, tak mohlo kooperovať a obchodovať so západnými krajinami. Nebolo teda pravdou, že by nebolo možné kooperovať so západom. Napr. JRD Látky hospodáriace do nadmorskej výšky cca 1000 m kooperovalo s rakúskou firmou RABA, vyrábajúcou automatizované poľnohospodárske linky do senníkov a maštalí, ktoré v rámci spolupráce inovovali, upravovali pre naše podmienky a montovali po družstvách.

    František Čuba chcel zvláštnym spôsobom použiť možnosti privatizácie a rozhodol sa urobiť z družstva akciovú spoločnosť. Svoj podiel v nej mal mať každý pracovník. Boli vyhľadané zoznamy všetkých, ktorí voľakedy vstúpili do družstva a dali do neho svoju pôdu. Vedenie stanovilo, že sa má „podiel“ ako merná jednotka rovnať jednému hektáru ornej pôdy alebo štyrom hektárom iných poľnohospodárskych pozemkov. Človek, ktorý má sto „podielov“, sa automaticky stáva členom vedenia spoločnosti. Nie všetci vtedajší pracovníci dávali do družstva pôdu. Preto bolo rozhodnuté stanoviť hodnotu „podielu“ v peniazoch, ktorý sa rovnal 20.000 korún. Každý člen družstva, ktorý v ňom pracoval najmenej päť rokov, si mohol kúpiť toľko „podielov“, koľko mu dovoľovali jeho finančné prostriedky. Vedel, že ako ich vlastník bude mať,  rovnako ako ktorýkoľvek akcionár, dodatočný príjem z časti ziskov podniku.

Údajne na základe Čubovej iniciatívy začala privatizácia častí majetku družstva. Podnikavým ľuďom v Slušoviciach sa otvorili nové obzory. Vo vnútri hospodárstva vznikali mini družstvá. Bol tu založený klub podnikateľov, ktorý si vytýčil za cieľ pomáhať všetkým, ktorí sa chcú venovať vlastnej činnosti. Doba jasne ukázala, že separátny spôsob hospodárenia spôsobil potravinovú závislosť na zahraničí.

 

    Prečo sa novým vládnym predstaviteľom nepáčilo veľmi úspešné poľnohospodárstvo?

 

Najotvorenejšie zo všetkých to vyjadril predstaviteľ Občianskeho fóra, poslanec Federálneho zhromaždenia (a agent tajnej služby) Stanislav Deváty: „Toto družstvo bolo vytvorené starým režimom ako určitý model. Ako príklad toho, že aj za socializmu bolo možné dosiahnuť nejakých výsledkov.

Rudé právo uverejnilo otvorený list zo Slušovíc prezidentovi Václavovi Havlovi. Podpísalo a poslalo ho Havlovi 21 pracovníkov agrokombinátu, ktorí boli po roku 1968 vylúčení z KSČ. Okrem iného napísali, že docent František Čuba pre nich navždy zastane predsedom okrem iného aj preto, že im dával prácu a často ich na vlastné riziko chránil. A teraz, keď by sa mu za to malo dostať uznania, odchádza v rozkvete tvorivých síl. Autori listu prezidenta žiadali, aby nepripustil víťazstvo nepriateľov ich firmy v čase, kedy je nutné uskutočňovať realistické politické a ekonomické zmeny.

Odpoveďou im bolo mlčanie a odporné narážky Václava Havla o temných slušovických žilkách. (1) Od jari 1990 bolo v Slušoviciach viac ako 40 štátnych revízorov. Snažili sa nájsť aspoň sebemenšie porušenie finančnej činnosti družstva. Ale nič také, z čoho by ho mohli právoplatne odsúdiť, sa im nepodarilo objaviť. Hospodárstvo JZD bolo knokautované pod politickým tlakom. Proti družstvu a jeho predsedovi rozvírili hlučnú kampaň diskreditácie, do ktorej sa zapojili najvyšší predstavitelia moci. Následne František Čuba, ktorého nedokázal zlomiť predchádzajúci režim, požiadal o uvoľnenie. Určitý čas po rozpade Československa podnikal na Slovensku.

„Bola chyba, že bol Agrokombinát zlikvidovaný. Pretože to, čo tam fungovalo, dodnes inde nefunguje. Nielen tu v Slušoviciach, ale ani v štáte. Nechal som si vypracovať štúdiu o tom, prečo boli Slušovice zlikvidované.“ (František Čuba)

Urobil ju profesor Jiří Tvrdoň, bývalý dekan Vysokej školy poľnohospodárskej v Prahe, ktorý je už po smrti. František Čuba hovorí, že „prišiel s ňou pred rokmi za mnou, dal mi ju trikrát prečítať a potom ju skartoval. Mal strach, že by mohol mať problémy. Stálo tam, že Slušovice vybudovali skutočný socializmus, zatiaľ čo v štáte sa o socializme iba hovorilo. Bolo tam vypichnutých niekoľko zvláštností, ktoré v JZD platili. Napr. družstevníci mali nulovú výpovednú lehotu, takže mohli kedykoľvek odísť z práce. Vedenie družstva nikoho nemohlo odvolať, tú právomoc mala len členská schôdza.“ V JZD Slušovice v mnohom nadväzovali na predchádzajúci kolektívny spôsob družstevného hospodárenia s veľmi výrazným zavádzaním riadiacej samosprávy na regionálnej úrovni. Jednalo sa o samosprávny a samofinancovateľný ziskový model hospodárenia bez zhora implementovaného neefektívneho sovietskeho „kolchozníckeho“ centralizovaného hospodárenia, čo z neho urobilo najlepšie družstvo v ČSSR a nakoniec sa mu stalo osudným po roku 1989.

 

    Zhrnutie na záver

 

Z uvedených skompilovaných častí z nižšie citovaných článkov vyplýva to, že je potrebné sa poučiť z chýb pri kolektivizácii a nadviazať na to, čo bolo sociálne spravodlivé v súlade s hodnotami autentickej ľavice. Doc. F. Čuba považoval za hlavný nedostatok komunistického socializmu odtrhnutosť ľudí od výrobných prostriedkov, z čoho plynula malá zainteresovanosť na výsledkoch práce. Toto vedeli zmeniť v Agrokombináte JZD Slušovice tak, že družstevníci prestali byť námezdnými zamestnancami. Postupne si zrušili mzdový poriadok a sami seba vyplácali podľa množstva a kvality odvedenej práce, čo bol v tej dobe prelomový pokrok. Navyše každý presne vedel, koľko zarobil, a denne mu bola vyplácaná jeho odmena za vykonanú prácu. Tým prekonal aj Baťu, ktorého firma vyplácala svojich pracujúcich týždenne. Pre porovnanie – súčasný buržoázny Širokého Váhostav nevyplatil odmenu za prácu pracujúcim ani po mnohých mesiacoch. Tiež môžeme vysoko pozitívne hodnotiť, že v niekoľkých mestách vrátane Prahy otvorilo družstvo svoje družstevné predajne poľnohospodárskej produkcie (2), podobne ako mali vnútropodnikové predajne Baťove závody. Najväčším pozitívom JZD bola vnútropodniková banka podobne ako v Baťových závodoch, ktorá umožnila spravodlivo každodenne vyplácať pracujúcim odmeny za vykonané práce. Paradoxne práve na tomto vnútropodnikovom bankovníctve – údajne v rozpore s platnou legislatívou – postavili buržoázni havloidi politickú likvidáciu Agrokombinátu JZD Slušovice. Z toho vyplýva poučenie, že bez politického krytia nie je možné progresívne a efektívne hospodáriť a ani si naakumulovaný majetok udržať!

Za hlavné nedostatky možno považovať to, že doc. F. Čuba napriek jeho nadpriemernej inteligencii a schopnostiam nedokázal predvídať, že rôzny počet akcií spôsobí nerovnosť medzi pracujúcimi nielen pri delení zisku, ale aj v rozdielnej sile v rozhodovaní v akciovke, čo malo za následok rozpad Agrokombinátu Slušovice na 42 spoločnosti. Otázne ostáva, do akej miery vedel a mohol tento liberálno-buržoázny proces v kapitalisticky sa transformujúcom Agrokombináte Slušovice ovplyvniť, resp. či nenastal až po jeho odchode pod politickým tlakom, najmä po Havlovom arogantnom prejave v auguste 1990. (3) Na úplný záver môžem skonštatovať, že Čubove JZD prekonalo v spravodlivosti a efektívnosti nielen Baťove akciové závody, ale najmä komunistický štátny kapitalizmus. Agrokombinát JZD Slušovice predstavoval na svoju dobu veľmi pokrokový komunitárny regionálny samosprávny socialistický podnik, starajúci sa o blahobyt vlastných pracujúcich a Gottwaldovského (Zlínskeho) regiónu, v ktorom žili a pracovali.

 

  1. http://zpravy.idnes.cz/slusovice-zlikvidovala-politicka-objednavka-rika-cuba-promluvil-po-20-letech-1sd-/domaci.aspx?c=A101026_150242_zlin-zpravy_toi

 

  1. http://zlin.idnes.cz/na-dum-potravin-v-novem-kabate-se-prisel-podivat-i-frantisek-cuba-pxa-/zlin-zpravy.aspx?c=A100916_180547_zlin-zpravy_bor

 

  1. Ibid. http://zpravy.idnes.cz/slusovice-zlikvidovala-politicka-objednavka-rika-cuba-promluvil-po-20-letech-1sd-/domaci.aspx?c=A101026_150242_zlin-zpravy_toi

 

Foto: Roman Boed, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *