Povolanie – kvalifikovaný podvodník

Napriek tomu, že Slovenské školstvo zažíva pravičiarmi a predovšetkým tretím sektorom podsúvané učiteľské štrajky, len málokto rieši propagovaný individualizmus, egoizmus, prepisovanie histórie, nemorálnosť, neetickosť a predovšetkým nezmyselnosť mnohých prvkov vzdelávacieho systému. Rozhodne nemám priestor na podrobné štúdie tohto javu, ktoré v konečnom dôsledku aj tak nikto čítať nebude, no zameriam sa na konkrétne príklady. Počas štúdia v Bratislave som sa stretol s nespočetným množstvom morálnych úchylákov a sociopatov, ktorých vyprodukoval súčasný stav vzdelávania. V politickom diskurze  sa presadzuje tvrdo oportunizmus a karierizmus (viď tie stovky lojálnych politológov, pravičiarikov debatujúcich v kaviarenských diskusiách sponzorovaných tretím sektorom a publikujúcich v denníkoch typu Nenávisť či .mesiac) a neoliberálna ideológia (súťaživosť, egoizmus, individualizmus, totálna absencia sociálneho cítenia). Tieto ľudské antibytosti – netvory následne vstrebávajú presvedčenie o správnosti svojho konania zo všetkých strán. A kto za to môže? Vzdelávací systém, ktorý si pod slovom demokracia a liberalizmus predstavuje neoliberálny extrémizmus.

Univerzita, ktorá sa napríklad odvolávala na Komenského odkaz o vedomostiach vyzbrojených poznaním, o jednote ľudského rodu a o všetkých tých humanistických posolstvách pretvárania spoločnosti, zároveň produkuje chorých sociopatov, ktorých jedinou životnou prioritou je dosiahnuť zisk (a to bez ohľadu na to, že by to bolo na niekoho úkor).

Uveďme si ale konkrétne príklady, ktoré filozoficky dokazujú nemorálnosť a neetickosť vzdelávacích inštitúcií a spriaznených inštitúcií. Napríklad taký marketing a celkovo prvky tohto odboru. Množstvo z absolventov tohto odboru môžeme nazvať kvalifikovaní podvodníci. Pravicovým politickým marketérom som sa venoval už mnohokrát. Tieto ľudské hyeny sú schopné čohokoľvek. Nie je im absolútne nič sväté na to, aby odstavili politického oponenta tým najšpinavším spôsobom. V tomto odbore sa v súčasnej situácii o morálke a etika ani nedá hovoriť. A to je iba jedna zložka – máme tu tvorcov reklám propagujúcich nevýhodné pôžičky, poistky, špinavé kampane, nefungujúce výrobky (šmejdi), nezdravé potraviny a tak ďalej. Odvolávam sa preto na univerzity – zlyhali ste. Nemorálnosť marketérov, ktorí propagujú veci, ktoré slúžia proti človeku a v prospech zisku sú v absolútnom rozpore s humanistickým a osvetovým posolstvom kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií. Veď v samotných osnovách nachádzame odborne popísané spôsoby manipulácie recipienta – od psychológie farieb, cez výber emotívnej hudby až po využívanie symbolov. Drsná a bezcitná manipulácia vedomia, ktorá nepodlieha žiadnej kontrole. V prípade tých, ktorí jednoznačne propagujú prvky založené na lži, ide o dokázateľnú zodpovednosť vzdelávacích inštitúcii, ktoré nesú etickú a morálnu zodpovednosť (veď napokon tieto odbory si hovoria humanitné – teda odvodené od human, ľudské, v prospech humanizácie). Nechápem, prečo sa marketing nenazýva pravým menom – propaganda. A ja sa pýtam, ak niekto študuje metódy propagandy, aké má právo moralizovať o „ruskej propagande“? Verím, že i medzi marketérmi existujú osvietení ľudia, ktorí propagujú spoločensky užitočné a nie škodlivé výrobky, služby a pod. Takýchto marketérov budeme potrebovať – teda marketérov, ktorí spropagujú to, čo je dobré, a nie to, čo človeku škodí.

Špeciálna kategória sú umelci, kde sa taktiež nehovorí o morálnej a etickej zodpovednosti. Je úplne jedno či muzikant zahrá pre Hitlera, Matoviča, Osuského, Glváča alebo Procházku – v súčasnom nastavení vzdelávania sa totiž absolútne nerieši pre koho muzikant hrá a ani nejaká morálna zodpovednosť umelca. Umelci sa stali poplatní systému a predovšetkým jeho nemorálnych prvkov. Koľkí z nich sa ocitli na pravicovo-neoliberálne-extrémistických protestoch, diskusiách, udalostiach. Koľkým z nich nerobil žiadny problém sponzoring americkou alebo izraelskou ambasádou, teda krajín, ktoré majú najviac krvi zo všetkých krajín sveta za posledných 30 rokov? Spoločenská zodpovednosť umelca sa totálne vytratila. Nahradila ju slepá lojalita a túžba po zisku, v prípade tých principiálnych vyradenie z elitných kruhov a hladovanie pri hraní na ulici.

Ekonomický sektor je najzhubnejší. Aj keď vznikajú malé perličky, kde sa začína hovoriť aj o družstevnom-kooperatívnom podnikaní, v drvivej väčšine sa na univerzitách presadzuje drsný egoistický, neoliberálny model myslenia. Zarobiť na úkor druhého. Súťaž, konkurencia, minimalizácia nákladov, maximalizácia nárokov na pracovníkov. Kritickí ekonómovia ale pribúdajú.

O žurnalistike a absolútnej amorálnosti novinárov nebudem ani písať. Česť ale patrí všetkým novinárom, ktorí sa na stoke praktík slovenských korporátnych médií odmietli podieľať. O tom, že právnici často nehája objektívnu pravdu, ale lož prezlečenú za subjektívnu pravdu – pretože právnik je vlastne podnikateľ, taktiež asi nemusím hovoriť. A potom sa čudujeme nevymožiteľnosti práva… Česť právnikom, ktorí sa rozhodujú na základe objektívnej pravdy a spravodlivosti.

Prejdime do sféry techniky – teda na inú univerzitu. Ak nebudú technickí vedci vychovávaní k cnostiam, ale opätovne k ziskuchtivosti, tak budú vynaliezať nástroje, ktoré ľudskej bytosti nielenže nepomôžu, ale naopak uškodia. Príkladom sú najnovšie druhy zbraní, rôzne špehovacie systémy, vynálezy, ktoré likvidujú ľudskú prácu v prospech zefektívnenia (teda v konečnom dôsledku sú v kapitalistickej realite proti človeku, nakoľko nežijeme v komunizme a stroje nepracujú za všetkých ľudí, ale iba pre vládnucu triedu) a tak ďalej.

No a na záver pedagogickí pracovníci – kam sa z nich vytratila túžba šľachtiť ducha národa? Som skutočne rád, že som jeden z posledných detí, ktoré ešte zažili posledné trosky socialistického vzdelávania založeného na vzájomnosti, spolupatričnosti, spoločenskej zmysluplnosti a pod. V mojej ére ešte dožíval starý systém vzdelávania a možno aj vďaka tomu mám také názory, aké mám.

Čerešničkou na torte je napríklad otvorená propagácia alkoholizmu na akademickej pôde (nielen vysokoškolských internátoch, ale na verejných nástenkách univerzity), ponúkanie zliav na tvrdý alkohol, diskotéky plné násilia, promiskuity a neviazaného sexu, tvrdých drog a extrémneho hyperkonzumerizmu. Pretože opäť ide prvorade o zisk tých, ktorí tieto akcie organizujú a tých, ktorí ten alkohol predávajú. Masívne podporovaný uvítací festival študentov v Mlynskej Doline pripomína scény ako z Jánovej apokalypsy. Ja nemám nič proti tomu, keď sa ľudia zabávajú – lenže rozbíjanie záchodov, ogrciavanie a iné druhy pošpiňovania chodníkov, bitky, neviazaný sex na každom rohu, drogy, rozbíjanie rezervoáru, nadrozmerná tvorba odpadu, poškodzovanie majetku, krádeže – to všetko je súčasť a dôsledok týchto dekadentných masových udalostí. A to som ešte nespomenul neuveriteľné scény z internátnych izieb, rozbíjanie fliaš, ktoré „zabávajúci sa“ hádžu z poschodia, rozbíjanie nábytkov, záchodov, okien, dverí… skrátka plody tzv. neobmedzenej slobody. Aj keď som proti obmedzovaniu súkromia týchto ľudí (majú už predsa 18 rokov preč), na druhej strane, univerzita by mala prijať zodpovednosť za to, kto dostáva tituly a kto sa bude nazývať budúcou slovenskou inteligenciou. Za 2 roky v Mlynskej Doline som sa stretol asi s tým najhorším, čoho sú ľudské bytosti schopné. Hyenizmus astronomických rozmerov, ktorý sa nedá ani slovami opísať – to treba skrátka zažiť.

Takže čo z toho vyplýva? Za stav spoločnosti nesie vzdelávací systém zodpovednosť. Pretože je to zodpovednosť učiteľov národa zmeniť túto spoločnosť k lepšiemu. Verím, že v budúcnosti budú pribúdať osvietení učitelia.

Foto: Gage Skidmore, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

Pridaj komentár