Pozvánka na konferenciu a diskusiu o historickom odkaze DAVu

Občianske združenie DAV DVA pripravuje v Bratislave historicko-politologickú konferenciu Davisti a dnešok (Odkaz DAVistov pre 21. storočie, Historické analógie vzniku DAVu v 20. a 30. rokoch so súčasnosťou). 

V kontexte 100. výročia ČSR je nutné pripomínať nielen pozitíva prvého štátu Čechov a Slovákov, ale aj kriticky zhodnotiť sociálne nerovnosti, ktoré sa prejavil v sociálnych konfliktoch, predovšetkým po Veľkej hospodárskej kríze. Vtedajšia reportáž slovenských ľavicových aktivistov, DAVistov, z udalostí v Košútoch mala medzinárodný dosah.
Súčasné trendy naznačujú, že situácia 30. rokov sa môže kedykoľvek zopakovať. Na tento scenár nie sme pripravení, a to aj napriek historickej skúsenosti prvého globálneho zlyhania kapitalizmu po hospodárskej kríze. Ďalším významným cieľom bude zhodnotenie bohatého a inšpiratívneho vplyvu DAVistov pre slovenskú a československú kultúru.

Akcia sa uskutoční v priestoroch SZPB v Bratislave (Štúrova 14/8), v sobotu, 30. júna o 14:00.

Na konferencii vystúpia
1, politologička Mgr. Jana Sivičeková
2, historik Mgr. Ivan Luljak
3, publicista Ing. Juraj Janošovský
4, vítaná bohatá diskusia medzi osobnosťami slovenskej ľavice

Cieľom konferencie je vzdať hold našim predchodcom a taktiež pripomenúť ich kultúrno-politický odkaz pre 21. storočie. Z kapacitných dôvodov je potrebné sa na konferenciu nahlásiť na nasledujúcom registračnom linku:

https://goo.gl/forms/w9zXdJUwNjxq9vL53

8 thoughts on “Pozvánka na konferenciu a diskusiu o historickom odkaze DAVu

  • 16. júna 2018 at 22:35
    Permalink

    Súdruh Antal,

    všimol som si Váš vhľad do dejín ľudstva a ľudskej spoločnosti. Chcel by som sa Vás preto opýtať, či by ste mi vedeli čosi povedať o nasledovnom :

    Neviem, iba predpokladám, že kedysi na úsvite ľudských dejín nebolo ľudské spoločenstvo hierarchické, ale rovnostárske, pričom predpokladám, že praveká a staroveká ľudská spoločnosť, tvorená kmeňmi a tlupami bola založená na spolupráci, nie na súboji ( konkurencii ) vrámci svojho kmeňa. Preto si myslím, že ľudstvo prežilo vďaka spolupráci, nie vďaka konkurencii.

    Neskôr pravdepodobne ľudia prišli na to, že časť jedincov je obdarená lepšími schopnosťami, bystrejším úsudkom a lepšími rozhodnutiami ( súhrnne povedzme inteligenciou ), ktorých „využitie“ je výhodné nielen pre potreby „ich“ vlastníka, ale pre potreby celej tlupy, občiny či kmeňa. Takto vrámci nich vznikla nová „trieda“ schopných vodcov, ktorých schopnosti boli na úžitok celému spoločenstvu.

    No a potom tma a po nej od brieždenia staroveku tu máme hierarchickú spoločnosť s pánmi a poddanými ( otrokmi ) , s bohatými a chudobnými, vykazujúcu znaky súboja schopností a sily vrámci spoločenstva, aj medzi spoločenstvami. No a takúto konkurenčnú a hierarchickú spoločnosť tu máme dodnes, v rôznych jej obmenách.

    Zaujíma ma to obdobie „tmy“, kedy došlo k premene vnútra spoločnosti spolupráce a rovnosti, na spoločnosť súťaže a nerovnosti.
    Predpokladám že sa stalo čosi také, že schopní vodcovia „zistili“ že neschopní vedení nie sú ani schopní ich kontrolovať a ani ich „zastrašovať“, spôsobom : masy ( počty, množstvá ) proti schopnostiam. Zistili, že im z ich schopností môžu, na úkor neschopných, plynúť určité výhody, no a „to horšie“ v človeku dokonalo dielo skazy.

    Domnievam sa, že chýbajúca kontrola más nad schopnými elitami je jedným zo základných, ak nie najzákladnejším nedostatkom ľudskej spoločnosti – kapitalizmus by bol do určitej miery lepší, ale aj reálny socializmus by bol tiež lepší ( či už ten v minulosti, alebo prípadný v budúcnosti ).

    Keďže dôverujem skôr schopnostiam schopných ako živelnosti más, som priaznivcom skôr zastupiteľského vedenia schopnými, na úkor vlády ľudu ( napr. rada, na úkor referend „o všetkom“ ) – samozrejme za predpokladu, že vodcovia okrem schopností, budú oplývať aj morálkou a zodpovednosťou voči vedeným masám, ktoré zas budú môcť svojich vodcov kontrolovať a strážiť aby znovu nenastalo to „obdobie tmy“.

    Čudujem sa, že o dejinách ľudskej spoločnosti sa veľmi nehovorí, pričom si myslím že ich rozbor by pomohol ľavici pochopiť samú seba, a vytýčiť model ideálnej stavby a chodu spoločnosti.

    Viete niečo viac o tom „období tmy“ ? Kde nastala tá chyba, že sa ľudské spoločenstvo zmenilo zo spoločnosti rovnosti a spolupráce, na spoločnosť nerovnosti a súťaže ? Jestvujú nejaké práce a závery na túto tému – nie tak historického, ako skôr spoločenského či politologického ? Bolo takéto skúmanie spoločenských dejín, súčasťou komunistickej teórie ?

    Mohli by ste napísať o ňom nejaký príspevok, alebo aj celý článok a zverejniť ho tu ?

    Ak aj Vy ostatní o tom niečo viete, napíšte tiež.

    Ďakujem.

    Reply
  • 16. júna 2018 at 23:54
    Permalink

    Martin, no, dúfam, že nás redakcia neukrižuje za mimodiskusiu:-).
    Ja vychádzam z triadickej schémy ľudských dejín a vôbec triadickej schémy vývoja. Ľudia nemajú radi schémy, ale triadickosť veľmi dobre vysvetľuje celý vývojový proces, človek začne netradične uvažovať.
    Dejiny prvobytnej spoločnosti, prvobytnej megaepochy by som potom rozdelil na tri epochy, tri spoločensko-ekonomické formácie (aj keď marxizmus tradične vychádza z prvobytnej spoločnosti ako jednej SEF):
    2,6 mil. rokov – 330 tisíc – epocha prvotného ľudského kolektívu (tlupy)
    330 tisíc – 40 tisíc – epocha rodovej spoločnosti (formy)
    40 tisíc – 3100 p.n.l. – epocha kmeňovej spoločnosti.
    Nie sú to náhodne volené epochy, je to matematický model. Ale overený historickými, archeologickými faktami.
    Aj prvá epocha je prakticky rodovou formou, ale v ešte nevyhranenej podobe. V tretej, poslednej a teda aj krízovej epoche prvobytnej formy sa rody spájajú do väčších celkov – kmeňov.

    Čo sa týka charakteru, prvé štádiá vývoja vždy bývajú autoritatívne, so silne centralizovanou mocou. Je to dané bojom so starým systémom, bojom o prežitie, potrebou akumulovať potrebné materiálne zdroje. Myslím, že sa prvotný ľudský kolektív riadil podobne ako zvieracie „kolektívy“ – v čele so silným, autoritatívnym vodcom a zrejme aj hierarchickým usporiadaním v kolektíve. Nejde tu o triedne hierarchickú spoločnosť, tá ma iný pôvod.
    V druhej epoche – rodovej sa ľudské spoločenstvá stabilizujú, a aj viac demokratizujú a liberalizujú – úlohu vodcov preberajú ženy. Táto epocha je spojená s nám známymi neandertálcami.
    V tretej nedochádza k nejakej zásadnej kvalitatívnej zmene, len sa rody spájajú do kmeňov, vznikajú rozmanité spoločenstvá kmeňov.

    Prvobytná spoločnosť bola rovnostárska, sociálne rozdiely neexistovali z ekonomických dôvodov. Výrobno-technologický potenciál prvobytnej spoločnosti bol veľmi malý, neexistovala takmer žiadna deľba práce, každý dokázal „vyrobiť“ len toľko, koľko spotreboval. Neexistoval teda nadprodukt, alebo tak významný nadprodukt, ktorý by si druhý človek mohol privlastniť. Brať zajatcov ako otrokov teda nemalo zmysel, dokázali by uživiť len seba, nie svojho pána a predstavovali by ešte bezpečnostné riziko. Zajatci sa teda zabíjali, alebo boli prinútení oženiť sa. Na druhej strane neexistencia nadproduktu ani nedovoľovala držať stálu armádu, vyzbrojiť ju, takže aj bojové výpravy boli náhodným a zriedkavým javom, pretože boli rizikom, vytrhávali mužov z pracovného procesu, oslabovali ekonomiku skupiny, preto museli dobre zvážiť, či lúpežná výprava nahradí tieto straty.

    Kmeňová spoločnosť počas neolitickej revolúcie (8 tisíc – 3100 p.n.l.) zdokonaľuje svoje pracovné nástroje, postupy, vďaka deľbe práce a spolupráci vnútri kmeňa vzniká aj významnejší nadprodukt. Až tento nadprodukt dosahuje takú výšku, že má význam si ho privlastniť. Objavuje sa tým význam otrokov, ich nadprodukt sa akumuluje v rukách majiteľov otrokov i štátu. Akumulácia nadproduktu teda umožnila vznik štátu ako osobitnej moci, vznik tried, armády, ale aj písma, vedy, vzdelanosti, zavlažovacích systémov, ap. Tak začali dejiny civilizácie.
    V tej dobe akumulácia nadproduktu v rukách úzkej skupiny ľudí mala svoj význam, bez akumulácie by sa nepodarilo urobiť taký významný skok vo vývoji ľudstva.
    Dnes však výrobno-technologický potenciál nadobudol takú mohutnú úroveň, že sa akumulácia zdrojov v rukách úzkej skupiny ľudí stala významným brzdiacim faktorom civilizačného rozvoja, pretože výrobnou silou sa stala vzdelaná, kvalifikovaná, ale aj samostatne tvorivá, mysliaca pracovná sila. Pretože dokáže produkovať vysoký nadprodukt. Ak ale 90 percent ľudí chýbajú zdroje na svoj rozvoj, prežívajú zo dňa na deň, držaní kapitálom pod krkom, v neustálom strachu o svoje prežitie, budúcnosť, nemôžu byť vysokoproduktívnou silou.

    Inak, F. Engels napísal prácu Vznik súkromného vlastníctva, štátu a tried. Nemám ju, ale mnohé veci, na ktoré sa pýtate, objasňuje.

    Reply
  • 17. júna 2018 at 0:20
    Permalink

    Otázka spolupráce a konkurencie.

    Konkurencia zohráva rozhodujúcu úlohu len medzi objektami nepatriacimi do jedného celku, systému.
    V rámci jedného celku, systému sa ako efektívnejšia ukázala spolupráca na základe deľby práce. Nevyčerpáva tak energiu systému, šetrí náklady. Napr. niekedy si stredoveké mestá ako samostatné mestské štáty konkurovali, viedli spolu vojny.
    Spojením do väčšieho celku sily konkurencie boli prebité silami spolupráce, pretože vnútri systému je výhodnejšie spolupracovať. Mestá v rámci národného štátu ušetrili na hraniciach, armádach, duplicitnom výskume, vývoji, školstve, výrobe, ap.

    Podobne je to u ľudského organizmu. Ak niekedy si samostatné bunky konkurovali, v rámci ľudského organizmu si delia svoje funkcie, spolupracujú pri realizácii spoločných záujmov. Nesúťažia o to, kto získa viac živín, energie. A hlavne sa nesnažia iné orgány v rámci konkurencie zlikvidovať, znamenalo by to aj ich zánik.

    Táto otázka súvisí aj s globalizáciou, nakoľko je kapitalizmus schopný tvoriť globálnu civilizáciu.
    Konkurenciu je zrejme možné uplatniť len tam, kde je priestor na expanziu, ako je to napr. v prípade klasického kapitalizmu.
    Lenže globálna civilizácia, globálna dedina je uzavretým celkom, vzhľadom na ohraničený priestor Zeme. Vyžaduje teda globálnu spoluprácu, deľbu práce. Ak sa pozrieme na Západ, USA, tak stále myslia len v rozmeroch konkurencie, likvidácie konkurentov. Preto likvidujú celé krajiny, regióny, sú schopní zničiť aj Rusko, Čínu, EÚ. V rámci globálneho celku by tým však boli spätne zničení aj oni. Kapitalizmus preto nemá potenciál utvárať globálnu civilizáciu.

    V rámci globálnej civilizácie je tiež efektívnejšia globálna deľba práce, spolupráca ako konkurencia, vojny, ničenie konkurentov. Toto pochopila napr. Čína ale nie Západ.

    Reply
  • 17. júna 2018 at 10:59
    Permalink

    Ďakujem Vám za odpoveď,

    vidím, že sa predpokladá, že majetková hierarchizácia spoločnosti má čo to dočinenia s marxistickým pojmom NADHODNOTA. S takouto zaujímavou úvahou som sa nestretol.

    Predpokladáte, že praveké ľudské spoločenstvá ( tlupy ) sa podobajú na zvieracie – pravdepodobne skupinové ( svorkové ) spoločenstvá, kde hierarchizácia bola daná pravdepodobne len fyzickou silou jednotlivcov.

    Ktovie, kedy sa stal človek človekom, ale akonáhle ním bol, myslím že rýchlo pochopil, že pokiaľ silný vodca konal proti záujmom jednotlivcov v skupine, jedinou možnosťou NORMALIZÁCIE stavu a vzťahov bolo skupinové vystúpenie proti silnému vodcovi. Toto bolo určite vrámci malej občiny účinné.

    A toto platí v triednej spoločnosti dodnes – voči mocným ( schopnosti, intelekt, bohatstvo ) vodcom ( elitám ) môže radový človek účinne vystúpiť len v spojení ( kolektíve ) s ďalšími, seberovnými jednotlivcami na základe rovnakých spoločných záujmov. Takže protiváhou moci vždy bolo, je a bude množstvo. Avšak vďaka globalizácii, sa to stalo nesmierne ťažkým, pretože voči moci nesmierne bohatých vodcov je potrebné vystúpenie nesmierne veľkého množstva ľudí. Ak si predstavíte, že ako môže vyjadriť svoju nespokojnosť Sergej z Osadného, voči Bruselskej Eurooblude, tak možnosť NORMALIZÁCIE zdola sa v súčasnej globálnej spoločnosti značne sťažila. Vzhľadom na sťaženú až nemožnú demokratizáciu spoločnosti, pokladám globalizáciu za jav ( spoločnosť ), ktorá nepriamoúmerne zhoršuje postavenie ľudí, podľa hladiny triedy, do ktorej patria. Preto si dosť dobre neviem predstaviť „pozitívnu“ globalizáciu založenú na globálnej deľbe práce, ako o nej píšete.

    Preto si myslím, že v dávnych malých ľudských spoločenstvách, pokiaľ skupina dokázala spoločne postupovať voči neblahému konaniu vodcov, nastala po spomínanej NORMALIZÁCII určitá rovnováha v rámci skupiny, kde vodcovia konali v záujme skupiny, ktorá ich kontrolovala a nedovolila im nejaké protispoločenské konanie.

    Tento mechanizmus sa pravdepodobne narušil spájaním spoločenstiev do väčších celkov ( obcí, krajov, štátov ), kde sa vodcovia vzdialili z „dohľadu“ spoločenstva, a zároveň sa sťažila organizácia zväčšeného a veľkého počtu radových ľudí, na kontrolu a vystúpenie voči vodcom.

    Čo sa týka knihy, s prekvapením som zistil že môj domáci archív tento poklad obsahuje – presný názov knihy je :

    Fridrich Engels : Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu ( 1949 )
    Friedrich Engels : Der Ursprung der Familie, des Privateigenthums und des Staats ( 1884 )

    Reply
  • 17. júna 2018 at 11:58
    Permalink

    Martin, nadhodnotou sa nadprodukt stáva až v kapitalizme. Nadprodukt je širší pojem. Myslí sa ním to, že človek dokáže vyprodukovať viac, ako potrebuje na jednoduchú reprodukciu, bežné prežitie. Náš ekonomický expert PZV sa toho zrejme chytí:-).
    Ukazoval som len úlohu nadproduktu pri vzniku triednej spoločnosti, vzniku otrokárstva. Pokiaľ neexistoval nadprodukt, človek vyrobil len toľko, čo spotreboval, vlastniť otroka nemalo význam.

    Aj keď mnohí autori hodnotia otrokársku spoločnosť ako nespravodlivú, ona zodpovedala vtedajšej úrovni výrobných síl. A znamenala aj sociálny pokrok a pokrok v oblasti ľudských slobôd, aj keď sa to mnohým nebude pozdávať. Ale ak v prvobytnej spoločnosti zobrať zajatca do otroctva nemalo zmysel a musel sa zabiť, v otrokárskej spoločnosti zostal nažive.

    Reply
    • 22. júna 2018 at 18:55
      Permalink

      No, Milan, mal si pravdu :), chytím sa…ale nehorím, nie a nie sa zapáliť :)…
      ponechávam na vás filozofov a neekonómov popasovať sa s problémom. Ekonómia sa začala ako veda formovať až v stredoveku a novoveku, takže je mi ľúto – nepomôžem…len malá oprávka pojmov:
      žiadna NADHODNOTA v staroveku a na úsvite dejín… o tej „kooperácii“ na úsvite dejín tiež prosím opatrne, tlupa vyvraždila tlupu kvôli miestu pri vode, či kvôli zabitej zveri…až keď boli sily vyrovnané sa aspoň očumeli a možno fyzicky zblížili…a vznikali rodiny…
      „NADPRODUKT“ – to už je pojem z obdobia priemyselnej revolúcie, keď jeden dokázal deľbou práce v manufaktúre vyrobiť za deň viac kusov čohosi, ale majiteľ manufaktúry si ponechal všetko a pracantovi dal iba na jedlo …Netreba všetko prenášať do histórie. Iba že by sme do histórie zakomponovali i pojmy ako „software“ na prvotné vykresanie iskry do ohňa či „apku“ pre zapletenie vlasov holennou kosťou z pterodaktyla…
      Nechcete sa vrátiť do 20.a 21.storočia?

      Reply
  • 18. júna 2018 at 11:04
    Permalink

    Martin, nechcem sa tu zdĺhavo rozpisovať, ale to obdobie „tmy“ – prechodu od prvobytnej k triedno-štátnej spoločnosti – je obdobím neolitickej revolúcie (neolitu). Teda jedného z veľkých revolučných období ľudských dejín. Mohol by som sem dať svoje informácie, ale môžete si to vyhľadať aj sám, aby sme nezahlcovali priestor svojimi témami.

    Reply
  • 22. júna 2018 at 22:47
    Permalink

    Fajn, takže Milan, späť k predstaviteľom DAVu v 20.storočí…myslím, že títo predstavitelia boli konkrétnejší a reálnejší ako sú dnešní ľavičiari – aj preto uspeli pri tvorbe silnej komunistickej strany v Československu a aj preto naše národy posunuli do úspešného socialistického obdobia…čo vy na to, Milan a Martin?

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *