Prečo podporujem Dankov návrh

Tento článok je priamou reakciou na návrh predsedu NRSR Andreja Danka o minimálnom počte 500 členov ako podmienke pre vstup politickej strany do volieb. My, komunitaristi, ho považujeme za správny a nesúhlasíme s vyhlásením politbyra ÚV strany Vzdor-SP, ktorá uviedla:

Vzdor-strana práce prijala s veľkou nevôľou návrh zákona z dielne predsedu SNS Danka, ktorý navrhuje, že vo voľbách môže kandidovať iba taká strana, ktorá ma minimálne 500 členov. Tento návrh, aj keď si to možno viacerí neuvedomujú, je veľmi nebezpečným nedemokratickým nástrojom. Dovolíme si povedať, že tento návrh odporuje aj Ústave SR a môže do budúcna tragicky zasiahnuť do života politicky aktívnych ľudí.“

Celé vyhlásenie Vzdoru-strany práce si prečítajte TU: http://vzdor.org/?p=2955

Predseda strany Vzdor Stanislav Pirošík tvrdí, že „toto opatrenie upevní moc oligarchie a tzv. štandardných politických strán.“ „Dankov návrh považujeme za protiústavný a nedemokratický. Takýto zákon by posilnil len dnešné hlavné politické strany a teda oligarchiu, ktorá ich ovláda, a dal by im do rúk silný nástroj proti svojej opozícii. Tiež by sa rozmohlo tzv. kupčenie s členstvom, kedy by si bohatí ľudia, ktorí by chceli ísť do volieb so svojimi stranami, kupovali členstvo ľudí, aby tak naplnili minimálne kvórum 500 členov, tak či tak by z toho profitovala len bohatá smotánka a oligarchia. Išlo by o tzv. konzerváciu max. desiatky tzv. ´štandardných´ politických strán.

Týmto zákonom by tak najviac utrpeli práve alternatívne antikapitalistické ľavicové sily, ktoré stoja proti dnešnému kapitalizmu a oligarchii, ktorá dnešný politický systém a štát ovláda. Tiež si musíme uvedomiť fakt, že ľudia sa dnes už masovo nehlásia do politických strán, je tu veľká apatia z politiky a väčšina podporovateľov a voličov antikapitalistických ľavicových politických strán, ako je aj Vzdor-strana práce, sa boja politicky angažovať a vstupovať do takýchto strán, nakoľko sa obávajú štátnej represie a straty zamestnania a ďalších nepríjemností z toho plynúcich.

Vyzývame verejnosť, aby sa postavila proti tomuto návrhu a dala najavo svoje jasné odmietavé stanovisko

**********************************************************************************************

Nemienime sa v tomto článku zaoberať ústavnosťou Dankovho návrhu alebo sa venovať hypotetickým konšpiračným špekuláciám o kupčení, spojeným s náborom členov, len aby sa prekročila 500 členná základňa. Platí stará ľudová múdrosť, že politika je svinstvo a preto ten, kto má moc, si upraví zákony tak, aby si moc udržal. Paradoxne, v článku Vzdor burcuje ľudí, aby sa organizovali, a zrazu sa bojí toho, že za 3,5 roka Pirošíkove politbyro nedokáže zorganizovať viac ako 500 člennú členskú základňu.

Pozrime sa na to z pragmatického hľadiska decentralistického radikálneho ľavičiara, v ktorého záujme je organizovať masy ľudí a nie podporovať nejakú oligarchickú červenú verchušku „revolucionárov z povolania“ na politbyre UV akejkoľvek revizionistickej leninskej strany (nakoľko termín marxizmus-leninizmus považujeme spolu s doc. L. Hohošom za anachronizmus a zároveň je to Leninov revizionizmus marxizmu!), vo vedení predsedníctva nejakej neštandardnej ľavicovej strany alebo politického hnutia.

I. Pri zbežnom skúmaní zisťujeme, že Dankov návrh zákona má hlbokú oprávnenú logiku a praktický význam, pretože:

  1. Takto by zabránil zakladaniu „ľavicových“ strán ad hoc pred voľbami (Kalman, Chmelár) alebo kupčeniu so zaregistrovanými stranami, tak ako to urobil napr. Boris Kollár s jeho stranou Sme rodina!
  2. aj keď nemožno poprieť účelovosť návrhu zákona v politickom boji, na druhej strane za pozitívum považujeme jeho predloženie polroka po voľbách, tzn. na začiatku volebného obdobia, takže je to fér voči všetkým.
  3. Rovnako sa to dotkne štandardných aj  neštandardných centristických strán naľavo aj napravo.

Naľavo nie je žiadna parlamentná strana s menej ako 500 členmi. Sú tam len minoritné neparlamentné straničky ako Pirošíkov Vzdor-SP, Hoptov Úsvit, Goňkova Jednota-Ľavicová strana Slovenska, Sládečkova Strana občianskej ľavice, Petríkova Jednota slovenskej ľavice, Jašíkova Strana patriotov či Behýľov Nový parlament. Jedine KSS má viac ako 500 členov.

Viac na:  http://www.ives.sk/registre/zoznamps.do?action=azx&pa=J&typ=U

Napravo sa to drasticky dotkne všetkých opozičných parlamentných strán – Kotlebovej ĽSNS (s menej ako 100 členmi, pôvodne mala 220), Matovičovej OĽaNO (4 členovia) + Lipšicovej strany NOVA, Kollárovej Sme rodina, ale aj SaS (so 120 členmi) a desiatok pravicových neparlamentných strán ako Miškovovej strany SKOK či Babicovej strany Šanca, ktoré sú takmer bez členskej základne…

II. Po skúsenostiach Smeru vo voľbách 2002 s volebnými podvodmi sa predsedníctvo zameralo na masovú členskú základňu. Dôvod bol úplne jasný – zabrániť volebným podvodom paralelným sčítavaním hlasov členmi strany v r. 2006. Hrdličkova KSS a Martinákovej SF to podcenili a vo voľbách v r. 2006 na to kruto doplatili. V posledných voľbách je veľmi otázne, že ak by KDH bolo zaviedlo paralelné sčítavanie hlasov, či by nemalo viac hlasov ako Procházkova SIEŤ.

Súdruh Pirošík by sa mohol poučiť z krízového vývoja v strane (KSS) a spoločnosti vo voľbách v r. 2006 a s plným nasadením začať organizovať širokú a masovú členskú základňu. Najmä ak sa chce Vzdor–SP vôbec niekedy dostať do parlamentu a nie opakovane podporovať štátne orgány MV SR darovaním 17 000 eurovej kaucie každé 4 roky alebo nenávratne platiť štátu cca 1 700 eurovú kauciu, ak chce k kandidovať vo voľbách do EP.

Pretože na obsadenie všetkých volebných okrskových komisií strana potrebuje cca 6 000 okrskárov a na obsadenie okresných komisií potrebuje cca 50 členov okresných komisií. Na delegačnú listinu je potrebné uviesť nielen okrskára, ale aj jeho náhradníka, ktorý už nemusí byť členom strany.

Z uvedeného vyplýva, že strana, ak chce vo voľbách uspieť, tam musí mať nie 500 členov, ale minimálne 6200 členov, lebo 150 kandidátov do NR SR nemôže byť súčasne členom okrskových alebo okresných komisií podľa zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

III. Dankov návrh zákona do značnej miery obmedzí moc politickej vnútrostraníckej oligarchie vo vedení, politbyrách, resp. v  predsedníctvach politických strán. Je zábavné, ak „zlodeji kričia – chyťte zlodeja“…

Vysvetlenie tohto princípu oligarchizácie strany je pomerne jednoduché. Vo vnútri každej politickej strany prebieha spravidla už od počiatočného zakladania strany prípravným a petičným výborom tzv. oligarchizácia strany.

Tá spočíva v tom, že tzv. hard core (= tvrdé jadro), resp. privilegovaníotcovia zakladatelia” (tzn. vedenie strany), sa postupne odtrhnú od radovej a regionálnej členskej základne. Dôjde k tomu ovládnutím straníckych finančných zdrojov, administratívneho aparátu a utajovaním dôležitých informácií pred nižšími funkcionármi a radovou členskou základňou .

Taktiež k tomu dochádza aj na základe zaužívanej psychologickej paradigmy (vzorového modelu), ktorá spočíva vo zvyku prijímať a vnímať nadradene hierarchické vedenie vrcholových predstaviteľov (predsedníctva), ktoré spravidla prerastie do kasty straníckej oligarchie. Inými slovami povedané, tzv. centristicky riadené politické strany majú „štandardné vedenie“ strany profesionálnou alebo poloprofesionálnou (revolucionármi z povolania) straníckou oligarchiou, ktorá si uzurpovala nad nimi moc spôsobenú pasivitou, naivitou a ľahostajnosťou členskej základne. Táto politická oligarchia si podriaďuje radových členov sofistikovanými psychologickými manipuláciami, ktoré mnohokrát prerastú až do kultu osobnosti vodcu („nenahraditeľného“ predsedu strany), prípadne aj jeho najbližších podpredsedov.

Záverom môžeme konštatovať, že Dankov návrh zákona na navedenie minimálnej 500 člennej straníckej základne pre najbližšie voľby je z vyššie uvedených dôvodov férový a opodstatnený. Možno aj zvýši do určitej miery politickú kultúru a spravodlivosť pre radových členov. Je pochopiteľné, že to bude vytvárať politický tlak na predsedníctva, aby dochádzalo k jednaniam o fúziách, resp. k zlučovaniam politických strán a hnutí, aby boli pripravené kandidovať v najbližších voľbách. To však bude znamenať, že každý predseda – obyčajný „kapitán“ – nebude môcť byť armádnym generálom a každý namyslenejší Indián nebude náčelníkom. V tomto a mnohom inom spočívajú skutočné obavy oligarchických predsedov v latentných a letargických pozíciách in spe (v nádeji) „revolucionárov z povolania“. Lebo logický a relatívne spravodlivý Dankov návrh zákona spolu s rastúcou členskou základňou ich donúti spájať sa s inými stranami. Je zrejmé, že bude ohrozené ich predsednícke a podpredsednícke postavenie v politbyru zlúčenej strany a pozície volebných lídrov na kandidátkach v najbližších voľbách. Ak sa odmietnu spájať tvrdohlaví predsedovia, tak budú musieť ich strany zaniknúť. Alebo minimálne stratí taká strana zmysel a podporu spoločnosti, ak nebude môcť kandidovať vo voľbách.

Autor je historik a apolitický moderátor Slobodného vysielača

Foto: Espino Family, CC

Redakcia DAV DVA nezodpovedá za prezentované názory prispievateľov či respondentov a nemusí sa s nimi úplne, ani čiastočne stotožňovať.

One thought on “Prečo podporujem Dankov návrh

  • 29. septembra 2016 at 20:22
    Permalink

    Mam trocha času a preto skusim v skratke reagovat na pasaž: „Súdruh Pirošík by sa mohol poučiť z krízového vývoja v strane (KSS) a spoločnosti vo voľbách v r. 2006 a s plným nasadením začať organizovať širokú a masovú členskú základňu. Najmä ak sa chce Vzdor–SP vôbec niekedy dostať do parlamentu a nie opakovane podporovať štátne orgány MV SR darovaním 17000 eurovej kaucie každé 4 roky alebo nenávratne platiť štátu cca 1700 eurovú kauciu, ak chce k kandidovať vo voľbách do EP.“
    Vidno že je to text ako sa hovorí písaný od stola, nie od praxe. Pán Hazucha by sa možno čudoval, kolko som toho obehal na svojom aute, ktoré sa bojím že ma niekde nechá po Slovensku, len aby sa zakladali kluby VZDOR-SP. Keby si vypočul moje telefonaty s desiatkami zaujemcov o členstvo, moje okružné jazdy Slovenskom počas zimnej dovolenky či Veľkej noci, kedy iní relaxovali s rodinami, možno by zvážil slovo „s plným nasadením“. Ak by mi prišiel posrážit dcérku, vzal za mna moju prácu, prípadne i čo to porobil na dome, mohol by som to robit s ešte plnším nasadením. A teraz k praxi – aj keby ste sa dnes rozdrapili, tak masovú stranu za 2 roky nezískate a ani za 5. Ano prihlasi sa vam 100 ludi, ale z toho zistite, že 90 vam vlastne len fandi, niekto sa prihlasi, pride na dve akcie a potom z ničoho nič napíše že „stahuje žiadost“ a nevie vam to ani do očí vysvetlit, další potom „ešte nie je presvedčený… a ešte nevie…… atd atd. Pán Hazucha by sa mohol zamysliet že chyba nemusi byt len na strane organizatora…. poviem priklad… povedzme že mame aktivneho člena v nejakom meste… a teraz sa mu prihlasia traja ludia, obvoláva ich, snaží sa ich vtiahnut do činnosti a teraz zistí, že jeden vie len slubovat po telefone, druheho vidi naživo len ked pride pred jeho dom a treti, ten aspon občas dakam pride. Tak kto je tu potom ten čo na všetko serie? Ten čo maka alebo ten kto skratka na to serie?

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *