Pred 105. rokmi sa narodil Gustáv Husák 

Postava, ktorá zmenila slovenské dejiny – JUDr. Gustáv Husák, CSc. sa narodil 10. januára 1913 v Dúbravke, teda presne pred 105. rokmi. Človek, ktorý za svoj život zažil striedavo uznanie v rovnakej miere ako pohŕdanie a odmietnutie. Aj napriek častým útokom na jeho osobnosť sa stáva jeho meno znova témou pre historikov, filozofov a politológov. Nie je to len seriál České století, ktorý prvý krát v ponovembrových dejinách ukázal Husáka v iných historických kontextoch (než predtým ukazovala ponovembrová propaganda), ale aj nová séria publikácií od autorov Martina Mocka a Tomáša Černáka a prvá Husákova biografia od českého historika Michala Macháčka (Macháčkova kniha je objektívne poňatá biografia – čitateľ si môže vybrať – čo dokazuje hneď jej úvod, v ktorom nájdete na Husákovu adresu pod sebou kontrastné citáty Joža Ráža a Šimečku). V roku 2006 vznikol o Gustavovi Husákovi excelentný dokument s názvom Ta lidská bezmoc moci. Pomalá rehabilitácia Husákovej osobnosti do kultúrno-politického diskurzu je jednoznačne pozitívnym prvkom pre rozdelenú slovenskú spoločnosť. Správnou cestou nie je ani glorifikácia, ani jednostranné zatracovanie osobností slovenskej kultúry a politiky. Do Slovenskej histórie patrí rovnako Husák, ako aj Dubček, Svoboda, Gottwald, Štefánik, Hlinka, Štúr, Bernolák, Šrobár či Dérer. Dodnes je mimoriadne dôležitý dokument o Husákovej osobnosti kniha Vzostupy a pády Viliama Plevzu z roku 1991, ktorá čitateľovi má čo ponúknuť. Ukazuje Husáka ako človeka utrápeného vývojom po roku 1989, ktorý však aj napriek všetkému čo zažil, neprestáva veriť myšlienke, ktorú celý život hlásal: „Kde boli chyby, boli chyby ľudí, a nie základných myšlienok socializmu. Nevidím ani dnes vo svete lepšie základné myšlienky, základné orientácie. Preto im zostávam verný,“ napísal v roku 1991, teda v roku, keď táto osobnosť opustila pozemský svet. Husákov odchod z tohto sveta bol tichý, v zabudnutí a dezilúzii z ponovembrového vývoja. Husákov život je ponaučením, ale aj inšpiráciou. Je balancovaním medzi krajným idealizmom a krajným pragmatizmom.

Antifašista

Napriek tomu, že sa na Slovensku hovorí o antifašizme a boji proti extrémizmu, nikto okrem historikov Mocka a Černáka nespomína v tejto súvislosti meno človeka, ktorý sa spolu s Novomeským a Šmidkem vari najviac zaslúžil o organizáciu Slovenského národného povstania. Noví bojovníci proti fašizmu z liberálnych kruhov účelovo vynechávajú postavu Husáka z dejín a tak ako sa pred rokom 1989 zaznávala funkcia demokratickej časti SNP, tak sa po roku 1989 zaznáva úloha komunistickej časti SNP. Dôkazom tejto tézy je mlčanie médií. Husákovo Svedectvo o SNP z roku 1974 je mimoriadne vzácny historiografický dokument o povstaní od človeka, ktorý ho organizoval.

Video: Gustáv Husák vo filme Vojáci svobody

Národný komunista

Je pozitívne, že Macháček pomenoval jasne Husáka ako národného komunistu. Husák totiž nebol typickým komunistom, ortodoxným materialistickým marxistom ako bol napríklad Gottwald (i keď aj toho sčasti ovplyvnil vlastenec Zdeněk Nejedlý svojím revolučným poňatím husitstva). Jeho príklon k národnej tradícii, štúrovcom a úcta k národnej kultúre ho vynímali z radov materialistov. Snažil sa porozumenie národným dejinám, ich vývoju, nezabúdal na marxistické-triedne a internacionálna stanovisko, ale zároveň zostal Slovákom, vlastencom.

„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierny pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr. ..Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu „utisnutých a odhodených“ ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. … Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie,“
napísal  Husák.

Neprestal veriť myšlienke

Husák patril k tej časti komunistov ako boli Novomeský, Clementis, Válek, Mináč, ktorí sa napriek deklarovanému materializmu zachovali v živote ako idealisti. Išli si za svojim, aj keď na to neboli objektívne historické možnosti. Za mrežami, do ktorých ich poslali vlastní súdruhovia, snívali naďalej svoje sny o novom, lepšom a spravodlivejšom svete. Husák sa stal podobne ako Novomeský mučeníkom socializmu, keď ho vlastní súdruhovia obvinili a zatvorili. Napriek tomu myšlienky pozemského raja, mieru a blahobytu, ľudskej dôstojnosti pre všetkých bez ohľadu na sociálne postavenie neprestal veriť. Do toho všetkého sa zamiešali osobné tragédie, rozpad prvého manželstva, tragická smrť prvej manželky, druhý manželstvo a tragická smrť druhej manželky.

Video: Dokument Petra Lokaja, Ta lidská bezmoc moci

https://www.youtube.com/watch?v=eMTg1Vz-EAQ

Husák bol rozhodne utopistom a idealistom, ktorý sa však ideály snažil upevniť v realite. Socializmus pre neho nebol iba výsledkom matérie, ale akousi transformáciou jeho metafyzickej kresťanskej viery z ktorej vychádzal do praktickej politiky, jeho vízii socializmu. Dosvedčujú to mnohé jeho citáty:

Poctivý človek je naivný donekonečna. … Vieš, kde končí ich cesta, kde končila toľko ráz v histórii dávnej, i veľmi blízkej? Viera vo vývin, vo víťazstvo pravdy v budúcnosti, viera v dejinnú spravodlivosť. Bojuješ sám so sebou viac ako s druhými. Potom príde diablovo pokušenie v inej, zľav aspoň trochu z tvojej tvrdohlavosti. Horko-ťažko poviažeš uzlíky roztrhaných nervov a vzoprieš sa znova – nie nijakú faloš. Socializmus – myšlienka ľudskej spravodlivosti a šťastia – to nie je podvod…Zanechaj pravdu, ideu, česť, zásadu, ako ju ty poznáš, ako si jej veril celý život…cena je krk… Bez krku nie je život. Cenou je život. 

Napriek jeho idealizmu zostal praktikom. V reakcii na pieseň Karla Gotta „Hej páni konšelé“ z roku 1968 (kde Gott spieva „Hej, páni konšelé, já bych chtěl na zemi ráj„) prehlásil:

Karel Gott môže spievať o tom, akoby bolo pekne mať raj na zemi, lenže my komunisti musíme ten raj budovať a to je zložitejšie ako spievať. To musíme krok po kroku, po stupnoch,lebo do toho raja sa nelezie cez sen alebo cez peknú melódiu alebo po nadväzujúcich a tvrdo vybudovaných stupňoch.“

Normalizácia
Husákovo meno je spájané aj apológiou normalizácie a vpádu vojsk, čo je hrubý omyl. Dokazuje to autorov citát z Plevzovej knihy, kde píše o normalizácii ako jedinom možnom pragmatickom riešení v tej historickej situácii, v ktorej sa nachádzal:

„Koncepcia normalizácie nebola mojim výmyslom. Všetci sme ju schvaľovali ako jediné možné východisko. Keď niektorá krajina zažije zemetrasenie – čo robí? Snaží sa normalizovať život. A čo je možné robiť, keď do nej vtrhne stotisícová spojenecká armáda? S Brežnevom som mal o tejto otázke tvrdé rozhovory aj po auguste. Vedel, ako nás to páli. Odďaloval riešenie. Po ňom to samé robil Andropov. A tak to bolo až od roku 1987, keď som sa vzdal funkcie generálneho tajomníka. Aj Gorbačov sa po svojom nástupe vykrúcal, že on pri tom roku 1968 nebol, že nebola to len ich vec a podobne. A čo Amerika? Čo celý Západ? Prezident Johnson sa dohodol s Brežnevom a vzal okupáciu Česko-Slovenska na vedomie. Formálne protestoval, ale ináč nepohol ani prstom. O koho som sa mal oprieť? O Brežneva? O Ulbrichta? O Gomulku, ktorý Brežneva v zásahu proti nám tiež vehementne podporoval? O Jánoša Kadára, ktorý nás chápal, radil nám ale proti Brežnevovi, no jeho aparátnikom a jeho maršalom sa nedokázal postaviť? Vedel som, že sovietskych vojakov z republiky vytlačiť nemôžeme. Ale štát bolo treba udržať, museli sme žiť, potrebovali sme pokoj. Tak som rozmýšľal nielen ja, ale aj ostatní ľudia vo vedení. V tomto zmysle som robil konsolidáciu s Dubčekom. Kadár mi rozprával, koľko hrôz, obetí na životoch, krvi a potom popráv zažilo Maďarsko od roku 1956. Takým hrôzam u nás sme chceli zabrániť. Chceli sme zabrániť zatváraniu ľudí a politickým procesom. Preto sme sa obávali demonštrácií, násilia z našej strany. Bol som presvedčený, že keď sa to podarí, odídu aj vojská.“

Filozofické a kultúrno-politické východiská

Keď sa začítame do Husákovych textov, ktoré sú výrazne odlišné od jeho známych prejavov zo 70. rokov, nájdeme v nich pomerne jasný kultúrny, politický a filozofický koncept vlasteneckého socializmu alebo národného komunizmu. Akcent na aspekt národného sa nedá ignorovať. Ide o víziu beztriednej spoločnosti, avšak s dôrazom na špecifiká konkrétneho národa. Husák nebol jediný, kto zastával podobný postoj. Pro-národná a pro-slovanská politická orientácia spájala tú časť slovenských socialistov, ktorí boli neskôr obvinení z tzv. buržoázneho nacionalizmu. Na základe skúsenosti z Prvej ČSR apelovali na rovnocenný vzťah Čechov a Slovákov. Výrazným dokumentom týchto postojov sú Husákove, Novomeského a Clementisove zachované články, ale aj samotný Košický vládny program národnej fronty schválený v roku 1945, na ktorom sa podieľali. Sovietsky zväz tu nie je vnímaný iba v kontexte triedneho internacionálneho spojenca, ale ako slovanská veľmoc (viď s.4). V princípe je idea národa vnímaná v štyroch dimenziách: internacionálnej, slovanskej, česko-slovenskej, slovenskej. Čo sa týka geopolitickej orientácie: tak Novomeský usiloval o to, aby Slovensko bolo mostom medzi východom a západom – medzi človečenstvom tzv. Východu a kultivovanosti tzv. Západu (Novomeský, 16). Husákove postoje ku geopolitike, kultúrnej orientácii Slovenska sú viac-menej zhodné s postojom DAVistov Clementisa a Novomeského a po roku 1948 nasledovali pro-východný postoj. (Pozri bližšie PERNY, L. Kultúrna revolúcia Laca Novomeského. Bratislava: SLN, 2017) Husákove texty, ktoré ukazujú jeho dimenziu vlasteneckú a pro-národnú publikoval Štefan Drug v zborníku Davisti o štúrovcoch. (pozri bližšie DRUG, S. Štúrov program na našich zástavách. Davisti o štúrovcoch. Bratislava: Smena. 1990)

 

Záverom
Husákove miesto v slovenských dejinách však nemožno vymazať, aj keby to niektorí jedinci radi urobili. Ľahko sa totiž hodnotí históriu ľuďom, ktorí sa nikdy neocitli v tak zložitých situáciách ako práve Gustáv Husák.

Husákova osobnosť, to je osobnosť medzivojnového novinára a právnika, ktorý sa podieľal na časopisoch Šíp a DAV; to je osobnosť bojovníka proti fašizmu a nacizmu; osobnosť, ktorá spolukoncipovala Košický vládny program aby bola neskôr uvrhnutá karieristami do žalára a víťazoslávne sa vrátila na scénu v 60. rokoch; Husák to je osobnosť federalizácie Slovenska, osobnosť ktorá založila na Slovensku novú cirkevnú provinciu, doviedla Slovensko na úroveň potravinovej sebestačnosti a vysokého sociálneho zabezpečenia obyvateľov; ale aj osobnosť, ktorá sa stal terčom kritiky pre rok 1968, perzekúcie (za ktoré nemusel byť nutne zodpovedný) a upadla po roku 1989 do úplného zabudnutia a dešpektu.

Urobil v živote mnoho chýb, ale kto dnes ocení jeho úprimnú snahu o blaho národa aj napriek tomu, že si musel pod vplyvom historických udalostí zašpiniť svoje meno? Husák predpovedal, že sa ocitne v nevôli, aby raz  vyšla pravda najavo:

História bude raz hovoriť veľmi jasne a adresne. Fyzické i duševné sily človeka majú svoje hranice. Sem-tam sa podarí výnimočne túto hranicu prekročiť. Aj to iba vtedy, keď do slova a do písmena odhodláš sa „radšej nebyť, ako byť otrokom“ lží a podvodu.“

Článok pripravil, Mgr. Lukáš Perný


Foto: Castro a Husák, popart verzia, LP


Zdroje citátov:
DRUG, S. Štúrov program na našich zástavách. Davisti o štúrovcoch. Bratislava: Smena. 1990
PLEVZA, V. Gustáv Husák: Vzostupy a pády. Bratislava: Tatra Press. 1991
Hej páni konšelé. In: Príbeh rozhlasu. Dostupné online. http://www.pribehrozhlasu.cz/tenkrat-v-rozhlase/1969/1969_4 (cit. 10. 1. 2018)
Košický vládny program, 1945
NOVOMESKÝ, L.: Dnešný stav a vývoj slovenskej kultúry. In: Slovenská tvorba slovesná. Sborník referátov odznelých na Kongrese slovenských spisovateľov dňa 30.-31. mája a 1. júna 1936 v Trenčianskych Tepliciach. Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov 1936, s. 9-21.  

3 thoughts on “Pred 105. rokmi sa narodil Gustáv Husák 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *