Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Od Istanbulu po Barcelonu sa šíri družstevné hnutie a zamestnanci oživujú to, čo pochovali ich šéfovia.
Heslo z 19. storočia dostáva v tom 21. svoj nový zmysel. Proletári na celom svete sa skutočne spájajú, aspoň niektorí z nich.
Hospodársky útlm, vyvolaný finančnou krízou v roku 2008, zasiahol obzvlášť tvrdo južnú Európu, kde značne poklesla výrobná produkcia a silne vzrástla nezamestnanosť. Mnoho fabrík zatvorilo svoje brány. Avšak niektorí zamestnanci, približne v 500 miestach po celom kontinente – najviac v Španielsku, ale aj vo Francúzsku, Taliansku, Grécku a Turecku – odmietli korporátny bozk smrti.
Formou vyjednávania, ale niekedy aj okupáciou podnikov, prevzali výrobu do vlastných rúk a napodobnili hnutie, ktoré po niekoľko rokov prosperovalo v Argentíne.
Vo Francúzsku sa od roku 2010 každoročne premenilo na zamestnanecké samosprávy asi 30 firiem. Väčšinou išlo o menšie podniky – od opravovní telefónov po výrobcu zmrzliny. Španielska družstevná konfederácia Coceta uvádza, že len v roku 2013 bolo bývalými zamestnancami prevzatých do vlastníctva asi 75 španielskych podnikov, čo je zhruba polovica celoeurópskeho súčtu.
V Marseille sa vlani zišlo 200 delegátov podnikov, vedenými zamestnancami, z viac ako tucta krajín – vrátane argentínskych pionierov, ktorí tamojší ekonomický krach na prelome storočia riešili často prevzatím podnikov do zamestnaneckého vlastníctva (fabricas recuperadas) a dnes tam 60 000 pracovníkov riadi 5-6 tisíc podnikov. Tento rýchlo sa šíriaci fenomén sa stal témou akademických štúdií.
Neexistujú snáď ani dva samosprávne podniky, ktoré začínajú za rovnakých podmienok a mnohé čelia beznádejným situáciám: byrokratické prekážky alebo úradné lehoty, ktoré môžu oneskoriť či dokonca zablokovať spustenie výroby; právnemu odporu bývalých majiteľov; trvalo nevľúdnemu ekonomickému prostrediu; zastaraniu strojového vybavenia; či produktom, po ktorých už nie je dopyt. Celoživotní odboroví militanti sa prvýkrát v živote ocitajú v situácii, keď musia urobiť závažné obchodné rozhodnutia.
Ale mnohé – aspoň v súčasnosti – úspešne fungujú.
Priklady
1. Francúzsko: Rozhodli sme sa bojovať
2. Grécko: družstevníctvo je o rovnosti
3. Argentína: spočiatku to bolo tvrdé
4. Turecko: Teraz chodíme do práce radi